Kto si počká, ten sa dočká alebo jedna túžba z Dubnice naplnená

V Dubnici nad Váhom už dlho zaznievala s viacerých strán túžba mať dievčenský tábor. Toto leto však opäť skončilo bez neho, no kto si počká, ten sa dočká. A tak prišiel krásny jesenný víkend 11.-13. 10. 2019 a s ním aj vysnívaná dievčenská chata v Slávnickom Podhorí pre stredoškoláčky a vysokoškoláčky.

Piatkový večer odštartovala veľká súťaž plná rôznych hier, úloh, otázok, pantomímy či hudby zakončená lukratívnymi cenami: 1.miesto – umývanie riadov po raňajkách, 2. miesto – riady po večeri, no a tretie umývalo po sobotnom obede. Dievčatá však dokázali, že majú nielen šikovné ruky, ale aj dobré srdcia a pomáhali, kde sa dalo. Večer viacerých potešil pekný film a zrazu bola sobota :) a s ňou duchovná obnova. Po sv. omši a obede bolo chvíľu voľno vyplnené rozhovormi a životnými príbehmi. Nasledovali ďalšie hry, pokladovka, pri ktorej obe družstvá mali pocit víťazov – ešteže čokoláda bola veľká rovnako ako štedrosť pri delení sa :). Nasledovalo ďalšie delenie podľa chuti a záujmu do troch workshopov – palacinkového, spoločenských hier a šikovných rúk, kde sa plietli náramky alebo ružence. Po skvelej večeri, ktorú zabezpečila palacinková skupinka, ožila chata hudbou a tancom. Diskotéku zakončili vytrvalci ligretovým maratónom, o ktorom sa im asi aj snívalo.

A čo na to všetko dievčatá: „Tak rýchlo nám ubehol čas. Bolo nám tu spolu dobre.“ „Ostali by sme aj dlhšie. Tešíme sa na ďalšie pokračovanie.“

 Akciu realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Saleziánky ponúkajú víkend o povolaní

Rozhodnúť sa v povolaní je vážna vec. Preto je tu ponuka pre dievčatá, ktoré seriózne rozmýšľajú o svojej budúcnosti. Nie je ľahké rozhodovať sa samej, preto je tu možnosť prejsť túto cestu hľadania spoločne s ďalšími, ktorým táto téma leží na srdci.

Víkend o povolaní „GPS“ sa uskutoční vo Svite18.-20.10. 2019.

Prihlásiť sa dá prostredníctvom prihlasovacieho formulára na webke www.salezianky.sk do 10.októbra 2019. Akýmikoľvek otázkami o kurze treba smelo bombardovať mail gps.fma@gmail. :)

Všetkých, ktorí čítajú tento článok, prosíme aj o modlitby na tento úmysel. Tak špeciálne sa spájame v modlitbe za tento projekt aj za cestu povolania všetkých mladých ľudí vždy vo štvrtok pri eucharistickej adorácii.

Účastníčky kurzu aj v minulosti oceňovali a viac ráz vyjadrili, že samotný víkend bol „premodlený“ a podporený modlitbami širšej komunity, nie len tímu priamo na kurze. Vopred ďakujeme, že „v tom“ budete s nami.

Otvorenie oratória v Katolíckom dome

Nedeľa 8. Septembra, narodeniny Panny Márie, záver dubnickej púte. Na otvorenie Katolíckeho domu sme si ani nemohli nájsť lepší dátum. Aj napriek dažďu sme sa o 15.00 stretli starší, mladší aj deti s rodičmi.

Vypočuli sme si slová nielen direktora Don Piatrova, ale aj príhovor veľmi vzácnej návštevy. Apoštolský prefekt Azerbajdžanu, Mons. Vladimír Fekete totiž ostal po púti v Dubnici a prihovoril sa mladým.

Slávnostným prestrihnutím pásky sme odštartovali tohtoročnú činnosť v stredisku.

Dozvedeli sme sa, aké stretká budú bývať, v aký deň. Aj to, že existujú ponuky podujatí, pokiaľ sa chceme stať animátormi či nevieme, akým spôsobom sa bude uberať náš život, a do akého povolania nás volá Pán. Všetci prítomní  si zaspomínali  na uplynulý rok, letné tábory a akcie krátkym videom. Najmenší pravdepodobne už počas týchto slov jedným očkom pozerali po obrovskom skákacom hrade, ktorý na nich čakal a zaberal polovicu našej telocvične.

Otvorenie oratória sa nieslo v duchu hesla hlavného predstaveného saleziánov, A. F. Artimeho: „Svätosť je aj pre teba!“ a „Usilujme sa byť čestnými občanmi a dobrými kresťanmi“. Na každom stanovišti spoznali jedného svätého a vyskúšali si úlohu, ktorá sa s konkrétnym svätým spájala. Napríklad u sv. Petra chytali ryby, u sv. dona Bosca hádzali šípkami na terč, u sv. Cecílii spievali a hrali na hudobný nástroj.

Za splnenú úlohu dostali od animátora časť obrázka svätého, za ktorý si mohli „kúpiť“ sladkosť a potom nalepiť na pripravené miesto.

Pozývame vás a vaše deti na stretká, či do oratoria.

DEŇČASČO
Utorok15.00oratko pre všetkých
15.30florbal ml.
16.00KAMA U15
16.30florbal dievčatá
19.00volejbal st.
19.00birmovanci
Streda15.00oratko pre všetkých
15.30futbal ml.
19.00birmovanci
20.30futbal otcovia
Štvrtok15.00 oratko pre všetkých
Piatok15.30futbal ml.
19.00stredisko pre 9r a starš.
21.00stretko VŠ a pracujúci
Sobota16.00KAMA U19
19.00stretko Bang
19.00stretko SŠ
Nedeľa15.00Prvoprij. (1x mesačne)
15.00Miništranti (2x mesačne)

autori: Kristína Machálková, Jaro Minárik, Vlado Plášek sdb

Na plný plyn…

To, že sú autá a iné dopravné prostriedky s vysokými číslami na tachometri u chlapcov už dlho v záujmovej kategórii “ The best“ sa veľmi dobre vie. Preto po minuloročných airsoftových prestrelkách a epických rytierskych bitkách dostal chalanský tábor v Slavnickom Podhorí novú tému. „Rýchlo a zbesilo, pomaly a opatrne“ sa stalo mottom pre 11 chalanov, ktorí sa rozhodli, že v dňoch 8. až 11. augusta si naplno užijú letné prázdniny a preniknú hlbšie do sveta áut a rýchlych motorov.

Začalo sa vo štvrtok večer, dobrým jedlom v podobe opekačky. Ďalší deň patril airsoftu, ktorý predsa len nemohol chýbať na chalanskej chate. 

Po ňom chutný obed a obľúbený biges.  Večer patril pravidlám cestej premávky, výmenám kolies. spoznávaniu dopravných značiek a všetkému , čo by sa budúcim vodičom mohlo raz hodiť. Záver dňa patril tradičnej skúške odvahy.

V sobotu bolo pracovné doobedie, keď každý držal v ruke kus dreva, paličky alebo polena. Popoludnie strávili chlapci výrobou vlastných motokár, ktoré následne aj večer otestovali na neďalekom kopci na Tlstej hore.

Všetko vyvrcholilo v nedeľu, keď sa všetci presunuli do Trenčína na motokárovú dráhu. Tam sa rýchlo a zbesilo súťažilo o najlepší čas. Návrat domov sa uskutočnil okolo 14:30.  Počas celej akcie nechýbali ranné a večerné modlidby a tiež sv. omše, ktoré celebroval don Vlado Plášek sdb.

A tak vďaka patrí animátorom, chalanom  saleziánom a celkovom všetkým, čo sa zapojili do tejto už viac-menej tradičnej chatovačky.

autor: Marek Hudec

Pán dal, Pán vzal…

A je to tu! Bodka 2019. Chlapci z dubnického saleziánskeho strediska Kaťák sa jej tiež zúčastnili! Ešte predtým zdolali Kriváň (2495 mnm) vo Vysokých Tatrách. Toto neopakovateľné dobrodružstvo sa konalo od 28. do 30. augusta.

Skupina piatich odvážlivcov v stredu poobede nasadla na rýchlik a vystúpila v Poprade, kde sa ubytovali v saleziánskom oratóriu – Úsmev. Spoznali nové prostredie, kamarátov a hru Ligretto, ktorá im jednoducho prirástla k srdcu.

Vo štvrtok ráno začali deň sv. omšou, po ktorej si prichystali veci na výstup a vyrazili do Štrby, odkiaľ sa zubačkou previezli na Štrbské Pleso. Tu sa začala turistika na Kriváň. Spočiatku to bola hladká trasa cez tatranský les, ale po niekoľkých kilometroch sa ráz krajiny  menil na náročné stúpanie po kameňoch, až nakoniec holých skalách. Na vrchole sa im predostrel majestátny pohľad na Slovensko. Pri zostupe ich zastihla nečakaná búrka, ale napokon všetko s Božou pomocou dobre dopadlo.

V piatok sa spolu s Popradčanmi presunuli autobusom na Mariánsku Horu v Levoči, kde sa odštartoval 34. ročník Bodky. Ako už býva zvykom, každé stredisko predviedlo scénku na nejakú tému. Tento rok to bol úryvok zo sv. písma o Jóbovi: „Pán dal, Pán vzal… (Jób 1,21).  Putovnú cenu za najlepšiu scénku získali chlapci z Bardejova, ktorí svojim originálnym humorom pobavili celé obecenstvo. Nechýbali tu tiež workshopy a možnosť pristúpiť ku sv. spovedi.

Na záver toto podujatie vyvrcholilo slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval biskup, Mons. Vladimír Fekete, ktorý pôsobí v Azerbajdžane. Vo svojej homílii povzbudil všetkých, aby  odvážne a vo veselosti hľadali svoje povolanie.

Jaro Minárik

Bol to „vrcholne“ úžasný výlet

V pondelok 26.8. sme vyrazili na animátorský výlet. Začali sme sv. omšou v saleziánskom stredisku Partizánske. Potom sme išli fárať do štôlne Bartolomej. Nasledoval výborný obedík na námestí v Banskej Štiavnici. Prelistovali sme pár kníh v miestnom antikvariáte a pozreli si kostol sv. Kataríny. Ponorili sme sa do histórie života v kaštieli vo sv. Antone. Výlet sme zakončili večerou v Lidli a sv. ružencom po ceste naspäť. Bol to nádherný deň, keď sa splnili všetky tri predpoklady: dobrí ľudia, dobré miesto, chutné jedlo a Božie požehnanie k tomu :)

Tu je odklik na videjko a pod nim foto :)

Veľká šťastná zebria rodina

Chata Cementár v Belušských Slatinách sa v dňoch od 19.8. – 24.8. 2019 už po tretí krát zaplnila mládežou s downovým syndrómom a animátormi dobrovoľníkmi najmä zo saleziánskeho strediska, ktorí počas táborových dní spolu vytvorili krásne spoločenstvo.

Nebojte, nepomýlili sme sa, tento článok nie je venovaný do žiadneho prírodovedeckého časopisu. Článok je venovaný už jubilejnému desiatemu ročníku tábora pre mládež s downovým syndrómom, ktorý sa uskutočnil počas letných prázdnin. Aby sme však vysvetlili záhadný názov článku, účastník Marek sa krásne vyjadril na margo spoločnej fotky, kde sme mali všetci oblečené prúžkované Pískacie tričko, že vyzeráme ako: „veľká šťastná zebria rodina.“ A tak sme sa aj určite všetci cítili, myslím tým: ako rodina, určite nie ako zebry. :)

Téma tohtoročného tábora sa niesla v duchu rozvoja pracovných zručností v oblasti záhradkárstva, dizajnu, keramiky, etikety a gastronómie. Každé doobedie sme tematicky venovali práci a tvorbe rôznych výrobkov z už vyššie spomenutých oblastí.

Na úvod sme sa po príchode na chatu, ubytovaní sa a večeri, zoznámili s novými členmi našej partie, predstavili sme si pravidlá tábora a spoločne sme odštartovali tábor parádnou tancovačkou. Nie len táborníci Adam či Milan sa vyjadrovali veľmi pozitívne na diskotékové večery, o ktoré nebola v žiadnom prípade núdza.

Vďaka pracovným listom sme sa v utorok naučili i nové názvy lúčnych či okrasných rastlín, naučili sme sa základy starostlivosti o kvety a do vlastnoručne maľovaných kvetináčov sme si neskôr zasadili kvietok, o ktorý sa teraz mládežníci budú starať naďalej i doma. Poobedie sme strávili aktívnym športovaním na stanovištiach, vodnými hrami a nesmela chýbať ani každoročná súčasť nášho tábora: Talentový večer, kde každý táborník ukázal svoju šikovnosť. Milan nám prezradil: „Na Talente som predvádzal Kung-fu.“ Inak sme mohli počuť spev, rôzne športové výkony, či tanečné kreácie. Za odmenu dostal každý vystupujúci tričko, ktoré sme si obliekli na spoločný výlet. Celý tento deň (i časť stredy) sme boli pod dohľadom kamier, keďže nás natáčala televízia RTVS.

V stredu sme vyrazili do Dubnice nad Váhom na výlet, kde sme navštívili keramickú dielňu Soni Zeliskovej, ktorá nám porozprávala o tom, ako vzniká keramika, predviedla nám prácu na kruhu a dokonca sme si vytvorili i krásne srdiečkové misky, ktoré už určite skrášľujú príbytky účastníkov tábora. Okrem iného sme si spolu pozreli film, spoznali park a dubnické uličky, či zlízali chutnú zmrzlinu. Po príchode na chatu sme si spravili príjemnú večernú opekačku.

Správny dizajnér musí mať v sebe aspoň štipku kreativity a práve tú sme sa snažili vo štvrtok doobeda rozvinúť aj v našich táborníkoch. Pomocou rôznych šablón si mohli navrhnúť a namaľovať vlastnú látkovú tašku, a keďže v každej domácnosti má väčšinou niekto dlhé vlasy, z látok, ktoré sme dostali od Bubulákovo, sme s pomocou animátorky Evky ušili krásne a pestrofarebné gumičky do vlasov. Aby sme sa po obedňajšom oddychu riadne rozhýbali, boli na programe loptové hry. Futbalový zápas bol určený pre chlapcov a dievčatá si zahrali vybíjanú a vajce. Adam k štvrtkovému dňu dodal: „Páčil sa mi film a večerné kino, ktoré sme si spravili v spoločenskej miestnosti.

Keďže piatok bol posledný deň, ktorý sme celý prežili spolu, na rad prišlo vzdelávanie sa v oblasti slušného správania a stolovania. Animátorka Betka si pripravila teoretickú časť, ktorá bola spestrená video ukážkami a neskôr i praktickým nácvikom ( príprava stolovania na slávnostnú večeru). Pred obedom sme dokonca stihli pripraviť smotanovo piškótové torty, s ktorými sme sa po večeri podelili aj so zamestnancami kuchyne.

Po obede si každá skupinka pripravila krásne, originálne a dokonca i humorné scénky, pomocou ktorých určitým spôsobom poukazovala na to, akému správaniu sa v reštaurácii či v spoločnosti máme vyhnúť a ako by sme sa mali v rámci etiky správne zachovať. Veríme, že si táborníci mnohé pravidlá slušného správania a aj stolovania osvojili. Animátorka Aďka (vedúca tábora) prezradila malú humornú situáciu ktorá na divadelnej scéne vznikla: „Pri predvádzaní scénky Rande v reštaurácii si slečna, ktorá, správne, odmietala mužov, čo si objednávali namiesto decentného drinku tvrdý alkohol, nakoniec samotná objednala vodku …

Samozrejme, bez humorných situácií a úsmevu na tvári by sme nedokázali fungovať asi nikto. S úsmevom na perách ide všetko ľahšie a na našom tábore to platí dvojnásobne. :)

Táborom nás sprevádzali i aktivity, ktoré v žiadnom prípadne nemohli ani teraz chýbať. Ranná rozcvička bola súčasťou skoro každého dňa, písali sme si táborovú poštu a vo viaceré dni sme súťažili v tombole o krásne ceny od DM drogérie a mnohých ďalších sponzorov. A týmto by sme sa chceli srdečne poďakovať všetkým sponzorom nášho tábora, v prvom rade firme Dedoles, ktorá prispela sumou 4 206€ Spoločnosti Downowho syndrómu na Slovensku na tento náš pobytový tábor, ale aj ďalším sponzorom, ktorými boli už spomínané Pískacie, Bubulákovo, Drogéria DM a ďalej rodičia a kamaráti a ďlaší podporovatelia tábora pre mládež s downovým syndrómom. Ďakujeme!

V sobotu sme sa všetci objímali a lúčili, pretože nám tábor končil. Nikomu sa našťastie nič vážneho nestalo. Aj sme si niektorí poplakali (samozrejme iba od smútku), ale s mnohými sme sa lúčili aj s úsmevom, v nádeji, že sa o rok vidíme znova.

Verím, že si mladí užili spoločný čas s nami animátormi. Dôkazom toho je aj pekná pošta od Ivka, ktorý nám napísal: „Milí moji kamaráti, kamarátky a všetci animátori, nadišla chvíľa lúčenia sa s kamarátom Ivkom. Je mi to ľúto, ale musím odísť. Bolo mi tu s vami dobre. Páčili sa mi diskotéky, oblievačka vodou a výroba torty. Najlepšia partia aká sa tu mohla stretnúť je táto. Našiel som si tu kopu kamarátov ako je Dado a kamarátok ako je Zuzka. Mám vás všetkých rád. Zo srdiečka vám posiela cmuk na vaše líčka váš Ivko.“ Musím sa ale priznať, že aj krátke vyjadrenie od Kiky: „na tábore bolo dobre,“ pre nás animátorov veľmi veľa znamená!  

Animátorka Majka opísala svoju prvú skúsenosť s táborom pre mládež s downovým syndrómom takto: „Na tábor som sa prihlásila na poslednú chvíľu. A s veľkým rešpektom pred neznámom, ktoré ma čakalo. Už po pár hodinách som ale zistila, že mám dočinenia s úžasne krásnymi ľuďmi. Pochodila som už nejeden tábor a školy v prírode, no musím povedať, že toľko lásky, čo sa rozdávalo a prijímalo na tomto tábore, to som nezažila ešte nikde. Tak krásni a úprimní ľudia, tak krásne chvíle, animátori, prostredie. Myslím, že kto takýto tábor nezažil, celkom ani neporozumie tomu, čo sa tu snažím opísať. Tak len chcem vyjadriť veľkú vďaku za to, že som mala možnosť všetkých týchto milých a krásnych ľudí spoznať a pevne verím, že sa vidíme (minimálne) o rok. “

Nakoniec verím, že si aj rodičia užili čas strávený bez nich, ale predpokladám, že vo vedomí, že im ich deti, vnúčatá či súrodenci vo všetkom tom pokoji chýbajú.

Na záver by som sa chcela podeliť s malou myšlienkou, ktorá mi vznikla v hlave tak nejak spontánne a verím, že sa nikto neurazí a že sami uznáte, že má väčšiu hlavu a pätu než pôvodný výrok:

„Žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako „downík“ človeku!“

V mojich očiach má obrovskú hĺbku a čo vo vašich … ?

Katarína Bolčeková

To je teda zaujímavá (U)krajina

Na hodinách sa objavil čas 4.00 a „Červený drak a Biely šíp“ sa pohli vpred aj so svojou posádkou. Našlo sa jedenásť odvážnych na cestu na Ukrajinu.

Prvá zastávka bola v Michalovciach, kde sa konala svätá omša, prehliadka strediska a obedná pauza. Posádka sa nalodila a ďalšou zástavkou už boli hranice. V každom pase pribudla pečiatka, na hodinách sa posunul čas o jednu hodinu a písmo na obchodoch či informačných tabuliach sa zmenilo.

Unavenú a vyhladovanú posádku vítali saleziáni v Ľvove. Pohostili ich výbornou večerou a ukázali im nočné mesto. Súčasťou prehliadky bola návšteva kaviarne s baňou na kávu či partizánskeho baru, kde vás pustili len ak ste vedeli správne heslo.

Nastala noc a ďalší deň značil jedenásť hodinovú cestu vlakom do prímorského mesta Odessa. Sprievodca a hostiteľ, sestra Mária Reháková, už čakala na svojich slovenských priateľov.

Nasledujúce tri dni patrili len spoznávaniu mesta. Všetko sa začalo prehliadkou mesta so sprievodkyňou, ktorá účastníkom zájazdu ukázala všetky krásy mesta.

Po takom zážitku sa skupina odobrala schladiť do Čierneho mora a na predstavenie do delfinária. 

Druhý deň sa začal prehliadkou katakomb s rôznymi nálezmi ako sú fľaše, mince a dokonca aj kachličky. Zážitky pokračovali na výletnej lodi po okolitých plážach, vo vedeckom múzeu plnom fyzikálnych pokusov a experimentov. Deň bol zakončený v lunaparku, kde sa poskytol krásny výhľad na mesto vďaka Ruskému kolesu a odvážni sa otestovali na rôznych kolotočoch či v dome hrôzy.

Posledný deň bol venovaný trochu histórie v múzeu plnom vykopávok, tradičným trhom na mieste, kde sa dalo kúpiť naozaj čokoľvek,od mäsa cez ovocie až po vyšívané košele či topánky.

Celý výlet zakončil kultúrny zážitok v podobe Labutieho jazera v krásnom divadle (podľa obyvateľov najkrajšia budova divadla na svete) a započala sa cesta späť.

Jedenásť hodín vo vlaku, opäť výborná večera u saleziánov v Ľvove, naloženie batožín a smer hranice s dvojhodinovým čakaním na kontrolu. Všetci úspešne „zdolali“ hranice a skupinu privítala rodná zem.

Obdivuhodný príbeh Štefana Trnku (1. časť)

Milá mamka, milý ocko!

V nedeľu poobede ste ma nasadili na autobus do pobytového tábora a určite si užívate pokoj bezo mňa. Píšem vám aspoň týchto pár riadkov, aby ste vedeli, že ešte žijem a ak vám nedvíham telefón a neodpovedám na fejsbúku, tak to preto, že naše mobily sú bezpečne uschované v trezore. Vlastne signál tu aj tak nie je. A viete čo? Mne ten mobil vlastne vôbec nechýba, aj keď si ho môžeme dvakrát do dňa zobrať. Hoci sme tu krátko, už mám množstvo nových skvelých kamošov a kamošky, no a keby ste videli tých animátorov a saleziánov! Majú nás radi a aj oni medzi sebou sú perfektne zladení.

Možno ste zvedaví, kto je to ten Štefan Trnka. Na gúgli ho nehľadajte, lebo skutočný Trnka je tu s nami, živý, aj na buste (ktorú nám dnes niekto ukradol). Neviem, či mi to uveríte, ale boli sme pri jeho krstinách, hrali sa s ním jeho obľúbené detské hry a odpálili dynamit v jaskyni. Dnes sme cestovali v stroji času, ktorý vyrobil jeho zosnulý strýko z Ameriky, aby sme odvážne pomohli partizánom v boji. Ja viem, znie to divne, ale my žijeme jeho život a to je mega! Vyše vám poviem, keď prídem domov, zatiaľ takto.

A ešte niečo. Modlím sa za vás každý deň. Fakt! Keď prídem domov, tak ma nespoznáte :)

Vaše šťastné dieťa

Ovečky pre Vikingov

V stredu 19.6.2019 sa v Laure oslávil záver SCVČ v tomto školskom roku záhradnou párty na tému: Ako vycvičiť draka. Pre deti bolo pripravených veľa zábavných stanovísk a samozrejme za odmenu cukrová vata a nanuky.

Program sa začal scénkou o tom, ako vo vikingskej dedine zmizli všetky ovce a treba ich pozháňať, aby mala dedina čo jesť.  A tak sa deti rozpŕchli po stanoviskách a začali súťažiť o ovečky. Za úlohu mali napríklad vytrhnúť drakovi zub, osedlať si draka, ísť po dračích stopách, ochrániť dračiu jaskyňu, uhasiť dračí plameň a mnoho ďalších dračích výziev.

O akcii sa vyjadrila aj jedna z mamičiek, Iveta Dašková: „Akcia bola veľmi dobre zorganizovaná, zaujímavá, kreatívna a náučná. Zabavila aj moju staršiu dcérku (6 r.), ktorá sa nikdy nezapojila do takýchto vecí, nebavilo ju to, ale vaša akcia ju chytila. Zaujala aj mladšiu dcérku(4 r.) a čo sa týka mňa, oslovilo ma to. Nikdy sme nepatrili do takejto komunity sestier ani animátorov, ani Kaťáku všeobecne a veľmi ma to obohacuje. Je to pre mňa relax aj oddych v jednom a k tomu príjemne prostredie a rodinná atmosféra. Veľké ďakujem patrí vám všetkým.“

                  Paulína Hírešová

Toto podujatie realizovalo SCVČ Laura v spolupráci s Laura, združenie mladých.