Bežíme o dušu – SAVIO RACE 2019

V sobotu 4. mája 2019, pri príležitosti oslavy sviatku sv. Dominika Savia, pozývame všetkých chlapcov a dievčatá narodených r. 2001-2012 zmerať si svoje sily na preteky cez zaujímavé prekážky SAVIO RACE. „Bežať o dušu“ sa bude ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu v areáli Kostola sv. Jána Bosca (Hasičská ul. 9).

Prihlásiť sa môžeš – so súhlasom rodičov – cez SAVIO RACE – PRIHLÁŠKA alebo na mieste v deň súťaže. Podujatie má podporu saleziánskych dobrodincov a dobrovoľníkov, štartovné sa preto neplatí.

V deň súťaže pri prezentácii je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 8:30 !!

Tu je video z minuleho roka: https://www.youtube.com/watch?v=sNFgSQWeFaU

Tešia sa na vás organizátori 2. ročníka SAVIO RACE

saleziáni, saleziánky, saleziáni – spolupracovníci, animátori, ZŠ sv. Dominika Savia, Champion.Club

plagat_savio_race_2019
plagat_savio_race_2019

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Bol stredovek skutočne temný?

Skupinka „po poznaní hladných“ mladých ľudí sa v piatok večer stretla na prvej zo série prednášok projektu Seminárik 27:8. Tú si pripravil Pavol Hromádka na tému Vybrané mýty o stredoveku. Dlhodobá záľuba a vzdelávanie prednášajúceho v oblasti histórie sa odzrkadlili v kvalite prednášky a nadšení zúčastnených. Po ukončení výkladu ostal priestor na spontánnu diskusiu, ktorá ukázala, že hoci ‚temný stredovek‘ bol zvedavcom v stručnosti osvetlený, otázok skôr pribudlo ako ubudlo. Avšak podľa autora projektu sa práve takto zámer stretol s naplnením a pre budúci vývoj Seminárika je to ako úrodná pôda. Potencionálni záujemcovia majú možnosť vyplniť anketu o témach, ktoré bude následne reflektovať náplň prednášok.

O projekte Seminárik Ž27:8: cieľom je poznávať Pravdu, nemrhať svojím intelektom, rozvíjať sa ako osobnosť i spoločnosť. Náplň je zameraná na témy teológie, filozofie, histórie, spoločnosti a Cirkvi. Pri zrode stála túžba dokázať obhájiť hodnoty vyvierajúce z vernosti Kristovi a Cirkvi, na ktoré je tak často útočené.

Michal Granát

Púť Mornese – Turín

Dubnica mala v dňoch 18.3 – 24.3. na púti do Mornese a Turína tiež svoje zastúpenie. Na púť s GPS, sa vybrali i dve dievčatá, ktoré sa boli modliť ( aj ) za svoje povolanie.

Katka a Maťka
Katka a Maťka

Púť do Mornese za spoznávaním svätej Márie Dominiky Mazzarellovej ( zakladateľky Dcér Márie Pomocnice) , jej rodiska, života a pôsobiska, a tak isto aj návšteva Turína a don Bosca ( zakladateľa Saleziánov) sa začala v skorých ranných hodinách. Autobus plný dievčat, saleziánok a jendého kňaza, vyrážal z Bratislavy o druhej hodine ráno a zamieril na smer: Padova, k sv. Antonovi Paduánskemu, patrónovi stratených vecí. Časový sklz donútil dievčatá pridať do kroku, aby mohli mať sv. omšu v kaplnke Baziliky sv. Antona , no nakoniec sa im podarilo všetko stihnúť a po malej zastávke v Padove, čakala dievčatá ešte dlhá cesta so Mornese.

kostol u sestier v Mornese


V Mornese strávili dievčatá následne celé tri dni. Sestra Gabika Baňasová sa postarala o prednášky pre dievčatá, ktoré sa zoznámili s celým životom Márie Dominiky Mazzarellovej (ďalej Main, alebo MDM).

Od politickej situácie do ktorej sa Main i don Bosco narodili, až po Mainine posledné chvíle života . Dievčatá navštívili rodný dom MDM , miesta, kde Main počas svojho života žila so svojou rodinou a tiež aj miesta, ktoré navštevovala a kde žila svoj ,,sen,,: pôsobila ako rehoľná sestra.

Viac o don Boscovi dievčatám povedal najmä don Peter Štellmach , s ktorým sa stretli v Turíne vo Valdoccu, mieste, kde don Bosco vybudoval základy saleziánskeho diela.

príjemné stretnutie so Štellkom

Dievčatá majú veľmi pekné zážitky. Z Mornese žiarila pokojná atmosféra a bolo cítiť, že Pán Boh bol prítomný na ich púti a žehnal ich ceste.

Veríme, že vďaka tejto púti vzniklo mnoho pekných priateľstiev a určite aj mnoho povolaní ! :)

Katarína Bolčeková

Kin-ball večer

To čo je za večer ?

My vám prezradíme.

15.3. bol pre mladých z nášho strediska naplánovaný športový večer. Lenže to nebol len taký obyčajný športový večer.

Fúkanie lopty

Pozvali sme nášho bývalého animátora Juraja Šimkoviča, aby viedol tento večer. Doniesol si v batohu takú malú nafukovačku (v tvare malej lopty) a pumpu. Keď ju nafúkal, už to nebola len malá lopta o veľkosti volejbalovej či futbalovej lopty. Nafúkla sa do poriadnej veľkosti. A o tejto lopte bol večer. Juraj nám poukazoval rôzne aktivity, ktoré sa s touto naozaj veľkou loptou dajú robiť. Vláčik, naháňačky, vyraďovačky a pod. V druhej časti sme sa už začali venovať Kin-ball-u.

Naháňačka

Čo je to teda Kin-ball?
Kin-ball je športová kolektívna hra, kde spolupráca je nevyhnutnou základnou podmienkou a zmyslom celej tejto hry. Označenie „kolektívna“ je v tejto hre úplne namieste, pretože súčasná a neustála spolupráca všetkých členov tímu je daná samotnými pravidlami hry. To je skutočnosť, s ktorou sa nestretávame v iných, zatiaľ ešte populárnejších športových hrách. Kin-ball je hra bez hviezd, sólistov a primadon, hra rovných šancí a príležitostí, ktorej však nechýba nič z toho, čo robí športové hry príťažlivé pre všetky generácie: zábavu, napätie, emocionálny náboj, rýchle zmeny herných situácií, otvorený výsledok, silný prvok súťaživosti.

Naháňačka
Spoločná fotka

Jurajovi veľmi pekne ďakujeme.

Autor článku: Veronika Jankechová
Foto:Juraj Šimkovič, Veronika Jankechová

Zdroj : http://www.kin-ball.sk/co-je-to


Po záruke, ale stále túžiaci tvoriť spoločenstvo


Zabaviť sa, zaspomínať na staré časy, ale hlavne utužiť priateľstvá. Skupina desiatich animátorov vo „výslužbe“ zo stretka PO ZÁRUKE pod vedením Danky Oremovej FMA a Peťa Maguru SDB, zažili spoločne nezabudnuteľnú chatovačku v Slávnickom podhorí z piatka 8. marca na sobotu 9. marca.

„Viac budujme vzťahy a menej pracujme“ Asi takto by sa dala vyjadriť výzva, ktorú prijali pracujúci a vysokoškolský animátori počas tejto akcie. Navzájom vytvorili príjemnú rekreačnú atmosféru milých rozhovorov, stíšenia a zábavy.  

Piatkový večer odštartovali spoločnou svätou omšou, po nej nasledovala chutná večera „podeľ sa s tým, čo si priniesol“ a spoločenské hry, pri ktorých sa sypali neprekonateľné hlášky. Ku sklonku dňa odovzdali uplynulý týždeň a spoločné chvíle Pánovi v polnočnej adorácii. Niektorý sa ďalej zabávali, iný sa pobrali do ríše snov.

Sobotu privítali rannými chválami a nasledovali chutné saleziánske raňajky. Doobedu sa pozreli na výsledky synody o mladých a otvorene vyjadrili svoje názory ako vnímajú cirkev v dnešnej dobe. Dievčatá pripravili obed na taliansky spôsob a po ňom nasledovala spoločná fotka, ktorou sa ukončilo toto dielo, ktoré zostáva v srdciach zúčastnených.

Niektorých účastníkov sme sa opýtali čo najviac ocenili na tejto chatovačke:

„Dobrá partia, otvorený dialóg, pekný piatkový večer a súťaživosť pri spoločenských hrách“. (Peter Magura SDB)

„Som veľmi rada, že sa konala táto chatovačka. Smiech, spoločenské hry, jedlo, partia, … No lepší začiatok víkendu som si ani priať nemohla. Dúfam, že sa podobné stretnutia budú usporadúvať často. Treba udržiavať spoločenstvo“. (Veronika Jankechová)

„Mám veľmi pozitívny pohľad. Oceňujem, že to nebolo veľmi dlhé. Mali sme dostatok duchovného programu, voľného času a aj nejakú zmysluplnú konverzáciu. Dúfam, že si to čoskoro zopakujeme a snáď i v širšom zoskupení“. (Michal Granát)

„Bolo fajn, že sme sa konečne aj my starší dokázali stretnúť a užiť si. Tiež sa mi páčilo, že to nebolo len také zábavné, ale že tam bolo niečo z  duchovného a aj tá „beseda“. (Lukáš Rajec)

Za tieto neopísateľné chvíle patrí veľká vďaka Bohu a všetkým, ktorý sa odhodlali vytvoriť toto spoločenstvo.

Jaro Minárik

Štyria statoční

Takže birmovanecká lyžovačka. Naozaj skvelý nápad. Aj keď sme boli iba traja birmovanci, užili sme si to naplno.

Lyžovali sme v zložení Filip Híreš, Pavol Beňo, Peťo Bukovič, a náš veľký borec don Vlado Plašek. Lyžovali sme na Čičmanoch. Bolo surovo, no vyšlo nám aj slniečko, takže ideálne počasie.

Na svahu sme boli od 9:00 do 16:00 s tým, že 6 hodín sme lyžovali a hodinu sme si posedeli v bufete. Celé to dopadlo super. Všetci sme sa vrátili domov bez ujmy na zdraví a aj keď sme pár krát spadli, vždy postavili sme sa a išli sme BOMBY!

autor: Pavol Beňo


Chlapci na FuturCup-e

O tom , že v dubnickom saleziánskom stredisku má futbal svoje miesto, sme sa mohli presvedčiť už veľakrát. Sú toho dôkazom najmä úspechy chlapcov z celoslovenského turnaja Kama, ktorý sa už dlhodobo koná v Dubnici nad Váhom. Hráči, ktorí tieto úspechy žali , už museli prenechať miesto mladším nástupcom, nakoľko to už je nejaký ten rok, čo prekročili hornú vekovú hranicu 19 rokov.  Avšak  niečo také ako futbal, sa dá len ťažko nechať tak. Preto si pár z nich povedalo, že to nenechajú len tak a využijú príležitosť pripomenúť si „staré časy“.

 Takouto príležitosťou bol turnaj FuTurCup (v malom futbale),ktorý organizuje združenie Laura v Dolnom Kubíne.  V sobotu 9.2. sa zišlo osem tímov z rôznych kútov Slovenska. Tento rok bol už jeho tretí ročník a zastúpenie Dubnice tam figurovalo už druhýkrát. Po slušnom treťom mieste (z minulého roka) bola latka nastavená  vysoko. Avšak aj na vzdory komplikáciám so samotným prihlásením a počtom hráčov,  sa nakoniec našli šiesti chalani , ktorí ráno o 7:00 nasadli do auta a išli skúsiť šťastie v minimálnom možnom zoskupení.

Prvý zápas s Dolným Kubínom sa skončil remízou. Nasledujúca výhra ich posunula blízko k postupu. V ceste stála už len Bratislava. Tento zápas sa skončil nerozhodne. To znamenalo postup  do semifinále bez prehry v základnej skupine. Od toho momentu začali chalani myslieť víťazne.  V semifinále si zmerali sily s úradujúcimi majstrami turnaja, Bohoslovcami zo Spišskej Kapituly. Víťazne z duelu nakoniec  vyšla Dubnica a otvorila tak cestu do finále s domácim Dolným Kubínom.

To, čo sa zdalo ako sen, sa nakoniec stalo skutočnosťou. Víťazom  sa stal tím so šiestimi hráčmi, čo bol najmenší  počet na turnaji. Organizátor Ivan Dauda potom predniesol záverečné slová a vyhodnotil turnaj. Všetci hráči dostali odmeny, diplom a prvý traja medaily. Nakoľko je snaha organizátorov o tradičnosť tohoto turnaja, putovný pohár pricestoval pre tento rok to vitrínky Kaťáku, kde bude čakať na obhajcu alebo na nového majiteľa.

Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že byť odvážny a vykročiť  vpred aj napriek nepriaznivým okolnostiam, môže s Božím požehnaním skončiť veľkým víťazstvom a z malých vecí sa stanú veľké.

Bohu vďaka a tiež všetkým zainteresovaným.

Autor článku a fotiek: Marek Hudec

Koncert pre dobrú vec

Mladí túžia stále pomáhať! V piatok 15.2. sa v našom saleziánskom mládežníckom stredisku konal benefičný koncert Viktórie Tarabovej s kapelou, ktorého výťažok putoval na dobrú vec, do Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne.

 „Choroba sama z nikoho lepšieho človeka neurobí, ale otvára a vyostruje zmysly. Práve hospic nás učí pozerať na život inými očami. Zmierňovať (utrpenie) rešpektovať (dôstojnosť) a sprevádzať (pacienta a rodinu). „ Takto pekne znela pozvánka Andreja Siekla, jedného z hudobníkov speváčky Viki Tarabovej, na  ,,krásny umelecký zážitok s pridanou hodnotou.“

 Autorské piesne Viki Tarabovej sú žánrovo gospelové, často sú to jej osobné modlitby. Hudobnou zložkou jej kapely sú naši mladí a odchovanci: Michal Granát (klavír), Filip Siekel ( cajon a bass gitara) a Andrej Siekel (gitara).

Súčasťou programu bola aj recitácia autorských básní. Michal Granát recitoval báseň ktorú napísala Kristína Machálková s názvom: Láska láskavá a Katarína Bolčeková sa zapojila so svojou autorskou básňou s názvom : Milujem ťa!

Večer sa niesol v príjemnom duchu.

Zbierka vyniesla 310€. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli!

Kto sa chcel, ale nemohol zúčastniť koncertu, prispieť a pomôcť Hospicu sa dá aj elektronicky: https://www.ludialudom.sk/profil/detail/28148

Párty ako sa patrí

Svätý kňaz Ján Bosco. Otec a učiteľ mládeže.

Pre svojich chlapcov bol priateľ, vychovávateľ, spovedník, učiteľ a mnoho iného… Neskôr zakladateľ saleziánskej rehole, ktorej členovia sú aj tu, v Dubnici nad Váhom už jubilejný 50. rok. Vo štvrtok 31. januára sme slávili 131. výročie jeho narodenia pre nebo. Táto slávnosť začala sv. omšou v kostole sv. Jakuba v stredu, pokračovala štvrtkovou sv. omšou v kostole sv. Jána Bosca doprevádzaná mužským zborom a za účasti provinciálneho vikára, a vyvrcholila v nedeľu v Katolíckom dome udalosťou Slávnostná akadémia – Nebeská Párty.

O tom, že to bola skutočne párty , svedčila aj zaplnená sála, hudba, svetlá, tanečné kreácie členiek tanečného krúžku SCVČ Laura a divadelné vystúpenie don Bosco show, ktorého scenáristom a režisérom bol direktor don Pavol Piatrov. Programom zúčastnených sprevádzala moderátorská dvojica Juraj Bartoš a Mária Badačová. Medzi jednotlivými vystúpeniami si mohli zúčastnení pozrieť video o histórii pôsobenia saleziánov v Dubnici od ich príchodu až po súčasnosť, vypočuť si spomienky sestry FMA Márie Bartovej, ktorá pôsobila v Dubnici ešte v čase totality, a taktiež odkaz od hlavného predstaveného saleziánov don Angela Fernandéza Artimeho, ktorý poslal do sveta pre mladých odkaz: „Svätosť je aj pre teba!“. Zlatým klincom bolo už spomínané predstavenie. V ňom účinkovalo 52 hercov + 2 šepkárky všetkých vekových kategórii z prostredia Katolíckeho domu, kde každý stvárnil niektorého zo svätých. A tak sa k názvu Párty pridal prívlastok „nebeská“.

Na záver si mladí zo strediska pripravili poďakovanie pre saleziánov za ich veľkú službu v podobe ďakovného videa a očarujúcej torty s portrétom don Bosca od šikovnej Niky Huňovej. Poďakovanie však patrí každému, kto prišiel a tak dotvoril sebou samým túto veľkolepú oslavu. Bohu vďaka.

Svätý Ján Bosco, oroduj za nás!

AUTOR: Marek Hudec

FOTOGRAFIE: Veronika Jankechová

Laura párty pre deti

Aj tento rok sestry saleziánky  spolu s animátormi  prichystali oslavu na počesť blahoslavenej Laury Vicuňovej. V nedeľu 20. januára bolo popoludnie v oratóriu Laura venované deťom, ktoré bližšie spoznali život tohoto výnimočného dievčaťa.

Jej veselé, ale náročné detstvo priblížili zaujímavé hry, ktoré deťom a ich rodičom vyčarili úsmev na tvári.

Prvá hra, ktorá odštartovala oslavu bola súťaž vo fúkaní balónov. Snažili sa nafúkať čo najväčší balón. Keďže Laura pochádzala z chudobnej rodiny a zaobstarať jedlo na každý deň bolo pre nich veľmi ťažké, ďalšou úlohou detí bolo zozbierať čo najviac potravín, aby pomohli Laurinej rodine. V dobe, v ktorej žila Laura ešte nepoznali počítač a mobil a jedinou zábavou boli hry, ktoré si samy vymysleli. Preto deti mali vytvoriť čo najdlhšiu cestu z papiera.

Za zvládnuté hry a súťaže si nakoniec každé dieťa vychutnalo sladkú cukrovú vatu.

Nechýbali ani tance, napríklad stoličkový tanec, „belgičák“ a mnohé ďalšie, ktoré deti poznajú z táborov. Jednoducho povedané, každý si prišiel na to svoje. 😊

Pre hladné deti tu bolo zasa prichystané chutné občerstvenie.

Nakoniec oslavu ukončili modlitbou a požehnaním.

AUTOR ČLÁNKU: Jaro Minárik FOTO: Veronika Jankechová