Hlavný predstavený sa predstavil v Dubnici

V predvečer blahorečenia nového blahoslaveného Carla Acutisa  v piatok 9.10. prišiel na vizitáciu do Dubnice nový hlavný predstavený saleziánov na Slovensku , don Peter Timko SDB.

Ako prvým sa predstavil mladým na mládežníckej sv. omši o 19:00, ktorých v kázni povzbudil, aby skúmali, čím plnia svoje srdce.

Po omši nasledoval piatkový večer v Kaťáku. Tam bol čas na hry a rozhovory , do ktorých sa zapojil aj provinciál, pri dodržaní hygienických predpisov. Koniec večera patril spoločnej modlitbe a večernému slovku od don Petra Timka. Bol priestor na otázky a odpovede a posledné slovo mala spoločná fotka…

Don Timkovi držíme palce a nech ho Boh požehnáva na jeho novom mieste.

Autor článku: Marek Hudec, FOTO: Veronika Jankechová, Paulína Hírešová

Večné sľuby v BB

S výročím SNP sa 29.8. 2020 začalo oslavovať v Banskej Bystrici aj úplne iné, nové výročie. V tento deň zložili večné sľuby v saleziánskom stredisku Salezko dve rehoľné sestry FMA. Monika Foltýnová a Danka Oremová svojimi podpismi na oltári spečatili ich odpovede na Božie volanie a stali sa tak navždy členkami sestier Panny Marie Pomocnice.

Slávnostným kazateľom na svätej omši bol don Peter Štellmach SDB a hlavným celebrantom bol provinciál saleziánov na Slovensku don Peter Timko. Početné zastúpenie na tejto slávnosti mali spolubratia a spolusestry, ale aj blízky , známi a rodina oboch sestier. Kostol bol tak zaplnený ľuďmi z rôznych kútov Slovenska, ktorí im prišli poblahoželať k ich životnému kroku.

Po omši nasledovalo agapé, kde sa mohol každý do sýtosti najesť a porozprávať.

Keďže sestra Danka pôsobí v Dubnici už siedmy rok, na tejto udalosti nechýbal hojný počet Dubničanov, kde veľkú časť tvorili mladí zo strediska, ktorí jej chceli osobne zagratulovať a odovzdať jej nejaký darček na pamiatku jej večných sľubov…

Viacej fotiek nájdete na tejto stránke: https://jurajbartos.pixieset.com/danielaeternalpromises/morephotos1/?fbclid=IwAR1UcPHfk7FSI3SUOb3YH1x7-vzpZksngd2NB9XyjWaWPoCpN3wk_6r0wYE

Autor článku: Marek Hudec, Fotky: Juraj Bartoš

Duchovné cvičenia dievčat

Veľké množstvo akcií bolo tento rok zrušených kvôli Covidu-19, preto je požehnaním, že sa podarilo usporiadať chlapčenské aj dievčenské duchovné cvičenia. Na tých dievčenských sme sa stretli na novom mieste – v Hornej Breznici od 17. do 20.8.2020, v rôznorodej partii – pracujúca, vysokoškoláčka, stredoškoláčky a dievčatá, ktoré zažívali svoje prvé duchovné cvičenia. Sestra Danka a sestra Lamiya však spracovali témy ohľadom ženskej slobody, ublížení, rán a následnom uzdravení veľmi dobre. Ako dievčatá, či ženy, sa stále stretávame s rôznymi klebetami, uštipačnými poznámkami hodnotiacimi náš vzhľad alebo inými krivdami, ktoré si nesieme. Či máme šestnásť, dvadsaťtri alebo tridsaťpäť rokov, je treba sa s tým vysporiadať znova nanovo. Zažili sme upokojujúce a očakávané ticho, v čase obedu sme si vypočuli dosť drsný príbeh o živote Titusa Zemana, modlili sme sa ruženec aj za sprievodu piesní z dedinského rozhlasu. Poobedňajšia pauza slúžila ako oddych na hranie hier a hlasné rozpravy. Neskutočnou milosťou bol kostol, ktorý sme mali iba pre seba, kedykoľvek sme potrebovali, mohli sme vziať kľúče a ísť si oddýchnuť k Ježišovým nohám. A presvedčiť sa o tom, že Boh je milosrdný aj v čase korona-krízy.

autor: Kika M.

Ďalší deň – v Don Boscovej škole

Vo štvrtok, 9.7.2020, turínska táborová mládež v oratku Laura, žiadala od Don Bosca veľkú pomoc. Prestali síce robiť zlo, postavili oratko, boli už aj na výlete, ale čo s každodenným životom? Ako majú prežiť, keď nemajú prácu? A kto dá tejto bande v takýchto nebezpečných časoch prácu? Kto im bude veriť?

Don Bosco po modlitbe našiel riešenie. Poslal všetkých mladých do školy a pozval ich k usilovnosti. Prijímačky v parku pozostávali z otázok o Don Boscovi (ozaj, poznáte jeho celé meno?) a o zvieratkách (viete, čo robia vydry, keď spia?). Cestu k správnym riešeniam však nakoniec našla každá skupinka, a tak sa mohli zapísať na praktické predmety. Výroba náramku, beh, škrabanie zemiakov, pribíjanie klinca, prišívanie gombíka, pletenie vrkoča, stavanie skákajúcej žabky z papiera, pretláčanie sa rukou, kresba na chodník, za toto všetko mohli deti vlastnou usilovnosťou získavať pečiatky do svojej žiackej knižky.

Nakoniec tým získali nielen výučný list, ale aj možnosť uchádzať sa o lukratívne zamestnanie. Komu sa podarilo získať viac pečiatok, mohol si vybrať prvý z týchto cechov: záhradníctvo, polícia, drevárska dielňa, televízia, hrnčiarstvo, krajčírstvo, kuchárčina. Nie každému sa ušla práca, ktorú si vysníval, ale nakoniec boli predsalen všetci spokojní. Don Bosco ich v dielňach navštívil a boli skutočne dobrí. Vrátili sa do oratka s radosťou v očiach a množstvom zážitkov. A to nielen deti, ale aj animátori. Ďakujeme všetkým vedúcim dielní, ktorí do svojich domovov, zamestnaní prijali deti z nášho tábora a boli ochotní venovať im svoj čas.  

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

In rodina – spolu to ide lepšie

Na tretí deň prímestského tábora, 8.7.2020, si Don Bosco zavolal na pomoc svoju mamu, mamu Margitu. Prišla nielen preto, aby mu pomohla nasýtiť hladných, ale aby bola mamou nielen jemu, ale aj všetkým jeho zverencom. A keďže sa všetci včera veľmi snažili a boli skutočne dobrí, mama Margita s don Boscom zobrali celý tábor na výlet vlakom a na ľahšiu turistiku. Na lúke bola spoločná svätá omša, po ktorej nasledovala  výborná celotáborová hra, ktorú si všetci naplno užili. Po oddychu, mama Margita pozvala skupinky na krásne vyvýšené miesto s výhľadom, na Hričovský hrad. Bolo krásne ukázané, že matkina láska je dôležitá a takisto aj podpora od rodiny, aj v nie ľahkých časoch. Skupinky spolupracovali a navzájom si pomáhali, čo vytvorilo naozaj tu rodinnú atmosféru.

autor článku: Mária Farská

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Trpezlivosť – raz budeme mať oratko!

Včera nás prepustili z väzenia, ale ako ďalej? Don Bosco  na nás našťastie nezabudol. Hneď ráno dostal výhodnú pracovnú ponuku od markízy Barolovej, nechcel ju však prijať bez nás. Markíza súhlasila, že v malej nemocničke (námestie pred mestským úradom) sa nájde miesto aj pre naše oratórium.

 Na prvej zastávke nášho putovania sme stretli nového kamaráta Bartolomea Garelliho. Aj spolu s ním nás však odtiaľ onedlho vyhodili kvôli veľkému hluku. Skúsili sme to teda pri kostole sv. Františka Assiského (kostol sv. Jána Bosca – nový kostol). Don Bosco tam mal sen s Pastierkou a ovečkami. Sen sme si zažili aj na vlastnej koži, keď sme si zahrali hru na lúke za kostolom. Ako ovečky sme hľadali ochranu u pastierov pred dravými vlkmi. Tu za nami prišiel zástupca prefekta mesta Turín s listinou, ktorou nám povolili mať svoje oratórium pri kostole sv. Martina (kalvária). A tak sme znova sťahovali celé oratórium. Tam sme si na chvíľu vydýchli, mali svätú omšu, chutný obed, no naša radosť však netrvala dlho. Aj odtiaľ nás vyhnali.

Ďalšie útočisko sme našli v mestskom parku, na lúke bratov Filpiovcov. Tu sme cestovali vláčikmi a zháňali suroviny na výstavbu skutočného oratka. Nazbierali sme už takmer dostatok, keď sa bratia Filipiovci začali sťažovať, že im dupeme po pozemku. Z tejto zúfalej situácie nás vytrhol sluha pána Pinardiho, ktorý nám ponúkol starú kôlničku na dvore Laury. Nie je toho veľa, ale naša trpezlivosť a vytrvalosť konečne dosiahla svoj cieľ. Máme oratórium, oratko je naše.

A hoci to bol náročný deň plný dlhého putovania, deti aj animátori prejavili nielen dostatok trpezlivosti, ale aj radosti a nadšenia, ktoré sa prenášalo aj na iných. Don Bosco nám sľúbil, že za odmenu nás zajtra vezme na výlet skutočný vlakom, nuž už sa tešíme na ďalší deň.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

V Turíne to žije!

Dnes, 6.7.2020, sa oratko Laura zmenilo na turínske námestie plné rôznych ľudí. Začal totiž prímestský tábor Don Bosco.

Bola u nás kráľovská rodina, baróni, kontesy, ale aj jednoduchý pracujúci ľud. Ba čo viac, stále prichádzali ďalší, ktorí už nemohli zohnať dobrú prácu a teda boli hladní a chudobní. Z nich sa tu vytvárali akési malé bandy, do ktorých sa nechali naverbovať aj deti. Niektoré sa dali nahovoriť aj na záškodnícku činnosť, čo privolalo turínsku políciu. Barón Ricco sa však za nás zaručil a karabinierov upokojil. Onedlho však prišla pekárka so žalobou, že jej niekto ukradol chlieb, a tak sa celý náš tábor dostal do turínskeho väzenia. Napriek tomu, že sme sa dovolávali spravodlivosti, čakali na nás rôzne väzenské práce – čistenie kachličiek zubnými kefkami, strihanie trávnika nožnicami, škrabanie zemiakov a iné povinnosti.

Útechou v týchto náročných chvíľach nám bol sám Don Bosco, ktorý sa pri nás často zastavil, povzbudzoval, ba viackrát vybavil u dozorcov aj osviežujúcu prestávku. Jeden účastník tábora to priamo Don Boscovi vyjadril takto: „Ty si z celého väzenia ten najlepší kamarát.“ A veru to bola aj pravda. Don Bosco nám vybavil možnosť ísť na svätú omšu do kostola a po nej dokonca slobodu. Pozval nás aj na ďalší deň, nuž uvidíme, čo sa všetko spolu zažijeme zajtra.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom.

Ninive zachránené! Tešíš sa?

Posledný deň minitábora Náš JoNÁŠ je za nami. Dnes, 3. júla 2020, sme boli v oratku Laura svedkami toho, ako sa zlé mesto Ninive polepšilo. Aj my sme sa veru snažili. Viac poslúchať, pomáhať si, hrať fér,… Jonášovi však zo záchrany mesta nebolo veľmi veselo. Na chvíľu ho (a samozrejme aj nás) potešil cukríkový krík, ktorý z ničoho nič vyrástol, no potom zmizol. Nepodarilo sa nám zachrániť ho, napriek všetkým vodným úlohám, ktoré sme skúsili. K Jonášovi však opäť prehovoril Boh. Vysvetlil mu, že nás má rád všetkých, aj keď niekedy nepočúvame. Boh chce vždy naše dobro a aj to, aby sme sa aj my k sebe boli navzájom dobrí. A tak začala veľká oslava, s rôznymi aktivitami, úlohami, odmenami. Pri každej súťaži sme sa snažili tešiť aj z úspechov iných. „Tešíš sa? Nie si smutný?“ zaznievalo medzi nami veľmi často. No často bolo odpoveďou aj: „Som smutný, lebo tábor už končí.“ Ale to je, koniec koncov, dobrý znak. Radosť z tábora a vďačnosť zaň bola na viacerých stranách. Animátorky sa tešili, že mohli pomáhať, deti sa tešili, že mali, ako sa sami vyjadrili: „najlepšie animátorky.“ Spokojní boli aj rodičia. Svoju vďačnosť prejavovali nielen všelijakými dobrotami počas tábora, ale aj záverečným darčekom a listom, ktorý nás všetkých milo prekvapil. Ďakujeme!

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

V bruchu veľkej ryby

Deti z miniprímestského tábora Náš JoNÁŠ sa nenechali zahanbiť ani druhý deň letného dobrodružstva. Dnes 2.7.2020 totiž pokračovalo pátranie po Jonášovi, ktorý utekal pred Pánom Bohom, a ktorého námorníci hodili do mora.

Ráno sme si opäť hravo precvičili schopnosť počúvať a byť potichu. Za odmenu sme sa dostali k indíciám, kde by asi mohol byť náš stratený Jonáš. Plavili sme sa po Dubnickom mori, plnili rôzne úlohy, až sme nakoniec odhalili, že ho zhltla veľká ryba. Tá práve oddychovala v Kaťáku. Deti aj animátorky prejavili veľkú odvahu a vliezli do rybieho brucha. Jonáš tu vraj strávil dosť dlhý čas. Aj nám už bolo dlho, a tak sme sa hrali, súťažili, vyrábali, vyfarbovali… Niektorí vyhlásili: „Netušil som, že v bruchu ryby je tak dobre. Ja by som tu aj býval.“ Jonáša sme však nevideli. Našli sme len odkaz, že sa v rybe modlil a tá ho vraj po troch dňoch vypľula. Potom už poslúchol Pána Boha a šiel do mesta Ninive. Nuž tak sme šli aj my.

Našli sme viacerých Ninivčanov v mestskom parku, ktorí potrebovali našu pomoc. Obviazali sme raneného, ukázali cestu stratenému, potešili smutného a uzmierili pohádaných. Nakoniec sa nám unaveným podarilo dostať do Laury, kde nás čakala sladká odmena. Zajtra zistíme, či sa nám podarilo všetkým týmto úsilím predsalen zachrániť Ninive.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.

Zachránime Ninive?

Spolu s deťmi – druhákmi a bývalými či budúcimi prvákmi, ktorí dnes, 1.júla 2020, zavítali na Minitábor do Laury v Dubnici nad Váhom, sme sa ocitli v Ninive. Mohlo by to byť veľké a pekné mesto, no ľudia sa tam k sebe nesprávali vôbec pekne. Dokonca tam zaznel aj Boží hlas, ktorý ich varoval, aby sa polepšili, inak spôsobia skazu celého mesta. Nikto však nepočul. Nikto, okrem nás, a tak sa dnešným dňom začala naša záchranná výprava. Čo myslíte, stihneme to za tri dni?

Dnes sme stihli vytvoriť tri skupinky, v ktorých sme trénovali svoje ušká, aby sme sa naučili počúvať. Skúšali sme rozoznať zvuky zvierat alebo správne rozprávky. Prechádzali sme aj určitú trasu poslepiačky, pričom sme museli počúvať iba ten hlas, ktorý nám radil správne. Nebolo to však jednoduché, keďže okrem neho bolo počuť aj viac nesprávnych hlasov. My sme to predsalen všetko zvládli, a tak sme našli istého Jonáša. Ten už Boží hlas počul, no ušiel pred ním. Aj sme sa ho snažili chytiť, no pomedzi šantenie sa s vodnými balónmi sa nám akosi stratil na mori. Kým sme sa k nemu doplavili, námorníci ho už hodili do mora, ako im on sám poradil, aby sa zachránili pred strašnou búrkou. Kde ho teraz máme hľadať? Nuž, snáď na to zajtra spolu prídeme.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Podujatie realizovala Laura, združenie mladých, stredisko Dubnica nad Váhom v spolupráci so ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia.