Halová KAMA U 19 Západ 2019

Na Halovú KAMU U 19 prišlo spolu desať tímov zo Západného Slovenska. Turnaj začal v piatok 15.11. večer mládežníckou sv. omšou v kostole sv. Jakuba a večerným programom v Kaťáku. Chalani vo veku 15-19 rokov mohli ukázať svoje umenie v žonglovaní, hlavičkovaní, či držaní činky :) Potom sa išli ubytovať na Cirkevnú Základnú školu.

Zápasy sa začali v sobotu 16.11. o 7.30 v mestskej športovej hale. Boli dve skupiny a obidve mali výbornú úroveň.

O 12.00 sme turnaj prerušili a bola sv. omša v hale. Predsedajúci don Anton Červeň, jeden zo spoluzakladateľov turnaja KAMA z roku 1985, povzbudil chalanov nebáť sa v živote vystúpiť na „palubovku“, prejaviť sa, zabojovať. „Neboj sa“ bolo aj hlavné heslo tohtoročnej Kamy.

Zápasy v skupinách pokračovali a všetci sa občerstvili chutným obedom. Semifinálové zápasy a zápas o 5. miesto ako aj prítomnosť dubnického fanklubu vytvorili krásnu futbalovú atmosféru a verím, že každý si odnáša pekný zážitok a niečo hodnotné do života. Bohu vďaka :)

Semifinálové zápasy: Žilina SOŠ – Dolný Kubín 1:0, Banská Bystrica – Lisková 3:0

O 5.miesto: Dubnica nad Váhom – Námestovo 3:4

O 3.miesto: Dolný Kubín – Lisková 1:2

Finále: Žilina SOŠ – Banská Bystrica 0:0, na penalty 3:2

Výsledky:

  1. Žilina SOŠ
  2. Banská Bystrica
  3. Lisková
  4. Dolný Kubín
  5. Námestovo
  6. Dubnica nad Váhom
  7. Trnava
  8. Mamateyka
  9. Žilina Oratko
  10. Nová Dubnica


Fotogaléria piatok:

Fotogaléria sobota:

Zomrel don Jozef KOSMÁL SDB

* 2. 7. 1929 † 13. 9. 2019

Pochádzal z Kátloviec. Saleziánom sa stal 16. augusta 1948. V noci z 13. na 14. apríla roku 1950 bol spolu s ostatnými rehoľníkmi deportovaný do Podolínca. Neskôr nastúpil ku Pomocným technickým práporom (PTP). Za päť rokov prešiel Libavu, Nový Jičín, Bruntál, Šenov pri Jičíne, Bystricu pod Hostýnem, Rajhrad, Mikulov, České Budejovice, Pardubice a Dobrušku. Budovali vojenské i civilné stavby. Po prepstení do civilu od júla 1954 do marca 1974 pracoval v Bratislave.

Popri zamestnaní tajne študoval teológiu. Dňa 5. októbra 1959 ho tajný biskup Ján Korec v tajnosti vysvätil za kňaza.

Nemal štátny súhlas k verejnému kňazskému účinkovaniu. Prijali ho za vychovávateľa v Bratislavskom stavebnom podniku na Prešovskej ulici. Okrem neho tam pracovali aj Anton Srholec a Anton Semeš.

Medzitým sa snažil nitriansky biskup Mons. Ján Pásztor získať kňazov z výroby do pastorácie a tak sa don Jozef 15. marca 1974 dostal do Ilavy za kaplána, kde pôsobil do 31. mája 1977. Odtiaľ šiel do Adamovských Kochanoviec, kde bol až do 31. októbra 1995.

1. novembra 1995 prišiel do Dubnice nad Váhom, kde pôsobil doteraz.

V rehoľnej spoločnosti Saleziáni don Bosca prežil 71 rokov a z toho v kňazskej službe 60 rokov života.

Spomíname na neho ako na optimistického, veselého, horlivého saleziána, ktorý bol nadšencom pre saleziánske dielo v Dubnici. Mal jedinečný štýl humoru. Všeobecne známy je jeho výrok, ktorý často hovorieval: „Bol to dobrý chlap. Len jednu chybu mal. Že zomrel.“

Nech ho dobrý Boh, ktorý ho obdaroval životom a rehoľným aj kňazským povolaním, obdaruje aj večným životom. Don Jožko, ďakujeme…

autor: Pavol Piatrov sdb

Do Dubnice prišla nová sestra

Čaute, ja som sestra Lamiya. Áno, áno v mojom mene je aj mäkké aj tvrdé i. Mám 27 rokov. Som 2 roky šťastná sestra salezianka. Pochádzam z Azerbajdžanu z hlavne mesta Baku. Na Slovensku som už 8,5 roka. Slovenčina mi celkom ide ale predsa občas zbadáte chýbyčky krásy. Mám rada šport, v podstate každý. Rada sa vozim na kolobežke a natáčam videjka. Veľmi sa teším na Dubnicu, na sestry, bratov a všetkých ľudí s ktorými sa zoznamim. Verim že spolu zažijeme veľa krásnych chvíľ. Do skorého videnia.

Oslávili sme 90. narodeniny don Kosmála

Dnešný slnečný deň bol ako stvorený na posedenie s priateľmi. Naša farnosť mala však okrem počasia i ďalšie dva krásne dôvody na stretnutie. Don Jožko Kosmál oslavoval tento týždeň (2. júla) 90 rokov života a naši saleziáni si v tento rok pripomínajú 50 rokov pôsobenia v našom meste.

Životný optimizmus don Kosmála, jeho obetavá služba, osobný záujem o človeka a múdrosť srdca sú len niektoré zo vzácnych vlastností tohto výnimočného kňaza – saleziána. Vďačnosť zaňho sme vyjadrili predovšetkým počas slávenia svätej omše pri príležitosti jeho jubilea. Množstvo kňazov pri oltári len podčiarklo výnimočnosť dnešného dňa. V závere svätej omše sa don Kosmálovi prihovorili viacerí gratulanti, medzi inými i pán starosta jeho rodnej obce Kátlovce, no i zástupcovia zložiek saleziánskej rodiny.

Oslava na farskom dvore sa rovnako niesla vo veľkolepom štýle. Akoby sa celý svet zrazu premenil na veľký saleziánsky priestor – kňazi – saleziáni, pôsobiaci v minulosti v Dubnici, boli zrazu späť vo farskej záhrade, spolu s krásnymi spomienkami na čas strávený medzi nami. My sme si zase pripomenuli ich výnimočné dary – veď ako v každej rodine, i v tej saleziánskej má každý dačo „do seba“ – dačo výnimočné, čím obohacuje ľudí, s ktorými sa stretáva. Saleziánsky svet ponúka neskutočnú rôznorodosť pováh a nadaní, a práve táto rôznorodosť je jednou z pridaných hodnôt našej saleziánskej farnosti.

Farská záhrada sa rozozvučala nielen štrngotom príborov či pohárov nad bohato prestretými stolmi. Zneli rozhovory i smiech. Slávnostnosť chvíle, no i životný elán oslávenca, podčiarkla tiež živá hudba v podaní veselých pánov muzikantov. Víno a radosť tiekli potokom, guláš od saleziánov – spolupracovníkov a bravčovinka ako dar od rodákov z Kátloviec rozvoniavali široko-ďaleko. Stoly sa podlamovali pod sladkou ťarchou koláčov a don Kosmál, náš milý oslávenec, prijímal s vtipom drobné pozornosti od početných gratulantov.

Sme za Vás vďační, don Jožko Kosmál. Nech Vás Mária Pomocnica ochraňuje a vyprosí Vám ďalšie plodné a na ľudí bohaté roky života.

Peťa Babulíková

foto: Vladimír Siekel, Mária Badačová

Prišiel nový salezián Cyril Gajdoš sdb

Volám sa Cyril Gajdoš a teším sa na Vás v Dubnici. Narodil som sa v Leviciach a pochádzam z Čajkova. Doma som od malička miništroval a tak som sa stretol aj so saleziánmi, keď k nám jeden prišiel za farára. Bol som vtedy gymnazista a salezián Vojtech mi veľmi pomohol v problémoch mladosti.

Dubnica mi nie je celkom neznáma, hoci som už takmer dve desaťročia na východe Slovenska. Veď ako začínajúci salezián som pôsobil v Piešťanoch a pár krát som sa dostal aj k saleziánom do Dubnice. Už ako kňaz som zas bol v Žiline a tiež som cez Dubnicu často prechádzal, alebo sa tam aj zastavil. Zo záľub rád hrávam stolný tenis , čítam knihy a bicyklujem sa. Teším sa na pôsobenie u Vás a chcem sa Vám priznať, že sa už dlho za Vás modlím. Verím, že ma Pán bude u Vás požehnávať a navzájom si budeme pomáhať k spáse. Dubnická Panna Mária, oroduj za nás…

Privítajme Cyrila Gajdoša sdb s radosťou a láskou :)

Pán farár oslavoval…2x

Málokomu sa stane, že môže oslavovať svoje narodeniny a meniny v ten istý deň. Avšak jedným z takýchto štastlivcov je aj náš pán farár don Marián Bielik, ktorý slávil svoje päťdesiateôsme narodeniny aj meniny v pondelok, 25.marca. Prinášame Vám s ním teraz exkluzívny rozhovor, v ktorom sme sa ho opýtali niekoľko otázok v súvislosti s jeho pondelňajším dvojnásobným sviatkom, a tiež to, aké to vlastne je byť farárom.

Nech sa páči:

Tak, moja prvá otázka je, že ako sa cítite v predvečer svojich narodenín a menín?         

„V prvom rade cítim vďačnosť za dar života. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, aký je vzácny pozemský život. Ale tiež cítim zodpovednosť. Pohľad viery nám hovorí, že pre plnosť života nás Pán Boh stvoril a že dôležitosť tohto života je v tom, že urobíme všetko pre spásu svojej duše, a tiež pre spásu druhých a nie v tom, že si užijeme.“

Je náročné byť farárom? Aké to vlastne je?                 

„Je to zodpovednosť. Všetci robia a pomáhajú, a možno viac ako ja, ale v konečnom dôsledku, keď aj niečo nevyjde, tak ja cítim tú zodpovednosť a aj ľudia to tak vidia – farár neurobil, farár nedotiahol. Takže táto zodpovednosť je dosť ťažká, ale som na to zvyknutý, beriem to tak. Nie je to len práca o duše, ale aj tie materiálne hodnoty, zveľadenie, opravy, kúrenie atď. Farár musí dohliadať na všetko. Snažím sa aj zapájať do pastoračnej práce a tiež aj kňazov aj ľudí a som naozaj vďačný všetkým, čo pomáhajú. Myslím, že by sa mohli zapojiť viacerí, napríklad do upratovania kostola a pod. Niektoré práce robím rád, kde sa cítim, že to môžem urobiť, alebo keď si myslím, že by to bolo zložitejšie inač. Avšak ku niektorým veciam nemám taký vzťah a som vďačný, keď niekto niečo spraví kvalitne a dobre, pretože tomu rozumie.

Ako dlho ste správcom farnosti tu, v Dubnici nad Váhom?         

Tak už dosť dlho, je to siedmy rok. Predtým som tu pôsobil ako výpomocný duchovný. Prišlo to tak spontánne, keď don Pagáč odišiel. Keďže som už s tým nejakú skúsenosť mal, tak nejako to vyšlo na mňa. Ale vidím v tom aj takú Božiu réžiu. Myslím, že to tak Pán Boh zariadil, aby som využil tie skúsenosti, ktoré už som mal nie preto, že by som sa cítil nejako hodný toho, ale tak možno pre moje posvätenie a možno aj pre posvätenie a trpezlivosť tých druhých.“ (smiech)

Koľko rokov ste už kňazom?         

Toto je zaujímavá otázka. Mne sa to tak skoro až prekrýva s mojimi narodeninami.  4. apríla to bude 29 rokov. Takže ja to aj tak viacmenej slávim spolu, aj vďačnosť za život, aj vďačnosť za kňazstvo.“


Ako sa u vás v komunite oslavujú narodeniny? Čakáte nejaké prekvapenie od bratov?       

„Tak už mi gratulovali dnes na obede. Bratia sú milí. Určite si to v komunite všimneme, keď má niekto takýto sviatok. Ja osobne si na tom nejako nezakladám, ani nepotrpím. Pre mňa je to skôr príležitosť jednak sa viac modliť a poprosiť o modlitby za mňa, ale, samozrejme, že to také bratské posedenie nielen pri mojom sviatku, ale aj pri sviatkoch ostatných, to býva. Zbližuje nás to, vieme sa zdieľať a rozprávať, komunikovať. Ja si myslím, že teraz je taká dobrá atmosféra v komunite a že si tak rozumieme.“

Má nejaké špeciálne výhody mať narodeniny a meniny v jeden deň?                            

„Tak predovšetkým je to krásny deň. Som vďačný, že Pán Boh mi dal uzrieť tento svet v taký významný deň, ako je zvestovanie Pána. A meno, ktoré som dostal, išlo tiež s tým, že rodičia ho uvideli v kalendári v súvislosti s týmto sviatkom a hneď im bolo jasné, že to bude Marián. Myslím si, že aj to meno Marián nie je tak celkom náhodne vybrané, pretože súvisí trochu s Pannou Máriou. Spája v sebe dve mená, Mária a Ján. Tak si tak uvedomujem, že moje meno ma tak trochu predznačuje k tomu, aby som si uctieval Pannu Máriu a preto som tiež vďačný, že ma Pán povolal sem, do Dubnice, na toto pútnické miesto, kde mám túto česť šíriť a upevňovať Mariánsku úctu.“

Máte nejaký špeciálny odkaz pre čitateľov?                       

Budem vďačný za modlidby, pretože tu nejde o mňa ako o osobu, ale o tú zodpovednosť, ktorú každý kňaz má, za to všetko, čo mi Pán Boh zveril, za túto farnosť, aby sme nepremeškali Božie dary a milosti. Avšak tiež tak nejako rozmýšľam po nedávnej biskupskej vizitácii, ako by mohlo byť čo najväčšie množstvo ľudí zapojené do činnosti farnosti. Pretože nie je dobré, aby farár všetko robil sám, hoci by to akokoľvek obetavo a možno aj dobre robil. Vždy je dobré, keď sa ľudia zapájajú a sú ochotní prispieť a pomôcť, najmä v tých veciach, v ktorých sa vyznajú, ale aj materiálnych. A toto by bolo také moje želanie a odkaz…“

Ďakujem Vám za rozhovor.

Don Mariánovi Bielikovi prajeme všetko najlepšie, veľa Božieho požehnania, láskavosti a vytrvalosti v jeho kňazskej službe.

Párty ako sa patrí

Svätý kňaz Ján Bosco. Otec a učiteľ mládeže.

Pre svojich chlapcov bol priateľ, vychovávateľ, spovedník, učiteľ a mnoho iného… Neskôr zakladateľ saleziánskej rehole, ktorej členovia sú aj tu, v Dubnici nad Váhom už jubilejný 50. rok. Vo štvrtok 31. januára sme slávili 131. výročie jeho narodenia pre nebo. Táto slávnosť začala sv. omšou v kostole sv. Jakuba v stredu, pokračovala štvrtkovou sv. omšou v kostole sv. Jána Bosca doprevádzaná mužským zborom a za účasti provinciálneho vikára, a vyvrcholila v nedeľu v Katolíckom dome udalosťou Slávnostná akadémia – Nebeská Párty.

O tom, že to bola skutočne párty , svedčila aj zaplnená sála, hudba, svetlá, tanečné kreácie členiek tanečného krúžku SCVČ Laura a divadelné vystúpenie don Bosco show, ktorého scenáristom a režisérom bol direktor don Pavol Piatrov. Programom zúčastnených sprevádzala moderátorská dvojica Juraj Bartoš a Mária Badačová. Medzi jednotlivými vystúpeniami si mohli zúčastnení pozrieť video o histórii pôsobenia saleziánov v Dubnici od ich príchodu až po súčasnosť, vypočuť si spomienky sestry FMA Márie Bartovej, ktorá pôsobila v Dubnici ešte v čase totality, a taktiež odkaz od hlavného predstaveného saleziánov don Angela Fernandéza Artimeho, ktorý poslal do sveta pre mladých odkaz: „Svätosť je aj pre teba!“. Zlatým klincom bolo už spomínané predstavenie. V ňom účinkovalo 52 hercov + 2 šepkárky všetkých vekových kategórii z prostredia Katolíckeho domu, kde každý stvárnil niektorého zo svätých. A tak sa k názvu Párty pridal prívlastok „nebeská“.

Na záver si mladí zo strediska pripravili poďakovanie pre saleziánov za ich veľkú službu v podobe ďakovného videa a očarujúcej torty s portrétom don Bosca od šikovnej Niky Huňovej. Poďakovanie však patrí každému, kto prišiel a tak dotvoril sebou samým túto veľkolepú oslavu. Bohu vďaka.

Svätý Ján Bosco, oroduj za nás!

AUTOR: Marek Hudec

FOTOGRAFIE: Veronika Jankechová

Požehnané Vianoce aj Nový rok 2019

Tieto dni boli tu u nás v Dubnici a okolí tak viac spojené s predvianočnými spoveďami. Prostredníctvom tejto mocnej sviatosti, sviatosti zmierenia, sa Boh akoby „rodil“ v životoch rôznych ľudí. Tých, ktorých povzbudila vianočná nádej: že Ježiš nemal problém narodiť sa v maštali. A ak nemal problém prísť do maštale, rád príde aj ku nám. Ku každému jednému z nás. On vie prísť všade, kde je vítaný…

V mene celej saleziánskej rodiny v Dubnici nad Váhom vám všetkým, našim čitateľom aj priaznivcom, želáme požehnané prežitie sviatkov Narodenia Pána, aj celý Nový rok 2019.

A nech je u nás ten, ktorý v Betleheme vstúpil do nášho sveta, vždy vítaný… :)

Paľo Piatrov, sdb

Vzácna návšteva z Ríma

V utorok 2.10. nás navštívil regionálny predstavený don Tadeusz Rozmus, SDB.

Prišiel sem v mene hlavného predstaveného Saleziánov don Bosca vykonať mimoriadnu vizitáciu dubnickej saleziánskej komunity. Pre priaznivcov bulváru hneď upresníme, že označenie „mimoriadna“ táto vizitácia neznamená dajaké „vyšetrovanie“. Riadnu vizitáciu saleziánskych komunít robí každý rok otec provinciál. No raz za šesť rokov prichádza hlavný predstavený, resp. ním poverený salezián, regionálny radca.

„Saleziánsky“ svet je rozdelený do 7 regiónov. Každý z nich má na starosti jeden člen Hlavnej rady, tzv. regionál. Don Rozmus je regionálom pre región Európa stred a sever. Región tvorí 33 štátov, v ktorých sa hovorí 27 jazykmi. Siaha od Írska po Jakutsko na Sibíri a od severských štátov po Azerbajdžan.

Don Tadeusz sa v utorok prihovoril veriacim v kostole sv. Jána Bosca, v stredu vo farskom kostole sv. Jakuba. Medzitým sa osobne rozprával s každým zo siedmich saleziánov z miestnej komunity. V stredu večer sa stretol z miestnou Radou VPK a vo štvrtok navštívil aj dubnickú komunitu sestier FMA. Vo štvrtok večer povedal miestnym saleziánom svoje postrehy a usmernenia a potom pokračoval do Novej Dubnice.

Otec regionál viackrát pripomínal, že neprišiel len na dajakú kontrolu, ale v mene hlavného predstaveného ďakovať a povzbudzovať. Všetci, ktorí sme s ním boli osobne, sme to aj vnímali.

Don Tadeusz, aj my ďakujeme. Za don Bosca, aj za Vás. Bohu vďaka za takého predstaveného. Modlíme sa o dary Duch Sv., aby ste aj naďalej vládali byť pre ľudí okolo takým živým znakom Božej lásky.

Don Rozmus stihol nazrieť aj do Kaťáku.