Kaťák opäť plný detí

11.11.2018 sa Kaťák opäť zaplnil deťmi.

Tieto deti sa pripravujú na prvé sväté prijímanie. Každý mesiac sa animátori s nimi stretnú a majú všelijaké zaujímavé a zábavné aktivity, aby im spríjemnili cestu k svätému prijímaniu.
Tieto stretnutia bývajú raz za mesiac od 15,00-16:15.

Článok a foto: Veronika Jankechová

Prečo sme niekedy márnotratnými synmi?

A ktorým z tých dvoch stratených synov vlastne sme? Vedeli ste vôbec, že tento známy biblický príbeh je vlastne o troch márnotratných postavách? Najmladší syn ponižuje otca, prehajdáka všetko dedičstvo, chce si užívať život bez otca; presne podľa vlastných predstáv. Starší syn je síce poslušne doma, ale cíti sa nanajvýš neslobodne. Jeho srdce je tvrdé, život s otcom berie ako čisté otroctvo. Otec je márnotratný v láske. Rozdáva ju rovnako obom synom, nehľadiac na ich postoje, chyby, zlyhania. Meditujúc nad Rembrandtovým obrazom sme sa všetci účastníci duchovných cvičení v Slávnickom Podhorí snažili nahliadnuť do nášho vnútra a pochopiť, čo nás v našich životoch núti k tomu, aby sme (bohužiaľ) aj my opúšťali nášho Nebeského Otca.

S témou márnotratného syna sme sa na duchovných stretnutiach stretli pred niekoľkými rokmi, ale aj napriek tomu je vždy inšpiráciou zmeny a duchovného posilnenia. Samozrejme za jedného dôležitého predpokladu – naplno sa otvoreniu vplyvu Ducha Svätého, pretože on je Duchom Pravdy a len prostredníctvom Neho sa dokážeme dozvedieť skutočnú pravdu o sebe samých. Preto si každý z nás odnášal rôzne pohľady, postoje, vnemy a impulzy. Rembrandt majstrovsky zobrazil atmosféru návratu mladšieho syna. Je to stretnutie dvoch svetov – sveta svetla a tmy, dobra a zla, odpustenia a nenávisti, vľúdnosti a hnevu. Dom, v ktorom žije otec je tmavý, možno nie dokonalý. Aj napriek tomu, že v ňom žije dokonalý otec, symbol nášho Boha, ktorý je „Dokonalosť“. A rovnako tmavý je niekedy aj náš svet. Často pre nás nemá zmysel, nevládzeme, jedujeme sa v práci, v škole, na ulici… Sme tým negatívnym natoľko pohltený a natoľko zadumaný do uskutočňovania našich predstáv, že si nevšímame a odmietame Svetlo – Boha dokonalého a láskavého. Ako mladší syn, ktorý odišiel, pretože nevnímal svetlo otca, aj starší syn žije so svetlom, ale v tme.

Príbeh márnotratného syna sa dá vyložiť množstvom spôsobov. Nový rozmer, ktorý sme mohli objaviť je aj to, že vždy sa oplatí povedať „áno“ životu. Nech v ňom vládne akákoľvek tma, nech v ňom akokoľvek zápasíme a padáme., vždy je tu Boh, ktorý čaká a vychádza nám v ústrety. Ten krok k nemu však musíme spraviť my sami, my sami ho musíme dennodenne prosiť a pozývať do nášho života, do všetkého, čo robíme, s čím sa trápime aj radujeme. V tom je tá krása aj zákernosť slobodnej vôle…

Don Peťo Magura a sestra Elen pre nás pripravili zaujímavé prednášky (vstupyJ) a prekvapením boli vzácni hostia – manželia Barborka a Jakub. Jakubov osobný príbeh, v ktorom vďaka modlitbám a trpezlivosti svojej partnerky a samozrejme vďaka neustálym príhovorom k Nebeskej Matke Márii našiel opätovne Boha bol ukážkou boja rozumu a viery, so šťastným koncom. Jeho cesta z Moravy na Slovensko je tiež cestou hľadania Božej vôle, ktorú sympatickí manželia, s rôznymi ponožkami na nohách, hľadajú aj v nezištnej a neúnavnej pomoci deťom v africkej Keni. Trikrát sa vrátili do tejto nebezpečnej krajiny. Ich život sa tým však nekončí a pre nás všetkých, slobodných či ženatých boli povzbudením neochvejnej dôvery v Boha, s akou sa človek stretne málokedy; obzvlášť pri takto mladých ľuďoch. Ich nasledujúce kroky smerujú na mesačnú misiu na Sibír, kde okrem nevrelej zimy nájdu aj našich misionárov – saleziánov. Určite sa oplatí sprevádzať ich modlitbami!

ĎAKUJEME!

Mali sme špeci piatok pre mladých

Viacerí mladí vedia, že každý piatok je pre nich v Kaťáku niečo nachystané . Tentokrát sme mali ŠPORTOVÝ PIATOK.

Tím, ktorí organizuje tieto piatky sa snaží, aby bol piatok  niečím špeciálny a v mesiaci október to bol práve športový piatok. Zavolali sme pána Mariána Pažitku, ktorý sa vo svojom voľnom čase už niekoľko rokov venuje deťom a mládeži, aby nám prišiel ukázať niečo z KARATE a SEBAOBRANY.

Tohto piatka sa zúčastnilo síce 16 mladých, ale aj menej je niekedy viac.

Lucka Pecková: Tak podla mňa to bolo super, zopakovala by som si to ešte raz. :)

Ďakujeme, že ste prišli, bol to naozaj super večer!  :) Tešíme sa na ďalšie piatky s vami.

Text a foto: Veronika Jankechová (vopred sa ospravedlňujem za kvalitu fotografií)

Zažili sme prvý tohtoročný kurz ANIMÁK – SAŠka

V dňoch 12. – 14. 10. 2018 sa uskutočnil prvý víkendový kurz pod názvom ANIMÁK – SAŠka v priestoroch saleziánskej chaty a jej okolia v Slávnickom Podhorí. ANIMÁK je určený animátorom stretiek, ale aj ďalším nadšencom (akým som aj ja), ktorí už majú nejakú tú skúsenosť s animátorstvom na tábore, či iných akciách.

Čo znamená SAŠ? S = stredisková,  A = Animátorská, Š = Škola. Škola trvá dva roky, pričom počas každého roka sú 4 víkendové kurzy (ešte v decembri, februári a apríli), ktorých téma je vždy o niečom inom. Ale poďme pekne po poriadku…

Dievčatá o 17:45 – chlapci spred Katolíckeho domu. Bolo nás spolu 20 mladých pod dozorom saleziánov Peťa Maguru, Vlada Plášeka a super sestry FMA Danky Oremovej. Treba ale spomenúť i pomoc skúsených „starších” animátorov: Peťo Bartoš, Laura Babulíková. Po príchode na chatu nasledovalo rozdelenie do izieb, dobrá večera, po nej hrové aktivity (aj nočný prechod po lúke s horiacimi sviečkami, ktoré osvetľovali cestu a my sme mali splniť určité úlohy napísané na papierikoch) s prednáškou „Čo je tajomstvo” a na záver svätá omša.

 

Sobota začala rannou modlitbou, raňajkami, po nich nasledovala prednáška o Abrahámovi, po ktorej sme odišli do ústrania. Po obednej sieste sme na ihrisku hrali futbal, po ňom sme sa pomodlili sv. ruženec a kto chcel, mohol využiť i možnosť sviatosti zmierenia. Večer sa nezaobišiel bez zábavných hier, ohňa, rozhovorov a pod.

Posledný deň – nedeľa – bola bodkou za kurzom. Kto chcel, mohol vidieť skoro ráno aj východ slnka…zažiť spoločnú rannú modlitbu, výdatne sa naraňajkovať… Potom sme sa zbalili, počúvali krátku prednášku, upratali chatu a odišli o 10:30 hod. na sv. omšu do Dubnice, ktorá začala o 11:00 hod. v kostole sv. Jakuba.

Prežili sme víkend plný zábavy a poučných prednášok, získali sme nové priateľstvá a to všetko za prítomnosti Ducha Svätého. Už teraz sa teším na ďalšie stretnutie našej SAŠ-ky.

Autor: Adam Nikodém

Kaťák pre mladých je opäť otvorený.

Keďže sme už v novom školskom roku stihli otvoriť poobedné oratko pre deti a mládež u sestier Saleziánok a aj v Katolíckom dome, chýbalo už len otvorenie večerných piatkov pre mladých.

Tohtoročné otvorenie sa nieslo v duchu Hollywood. V úvode nás don Peter Magura povzbudil krátkym príhovorom a slávnostne prestrihol červenú pásku. Mladí mali možnosť otestovať si svoje vedomosti z kinematografie, zahrať si spoločenské hry, odfotiť sa v pripravenom fotokútiku a taktiež osviežiť sa aj občerstviť v Charlieho bare, Večer sme zakončili spoločnou modlitbou a tanečným kolom táborových tancov.

Ďakujeme za krásne strávený spoločný čas a tešíme sa na ďalšie piatky, ktoré budú určite plné športu, spoločenských hier, jedla a iných skvelých vecí.

Laura Babulíková

Foto: Veronika Jankechová, Katka Bolčeková

Keď sa otvára Kaťák…

 Či si malý a či veľký, zbystri svoje zmysly. Pretože druhé septembrové nedeľné popoludnie sa stalo veľmi originálnym.

Svoje brány otvoril po dvoch dlhých mesiacoch náš obľúbený KAŤÁK. V ňom všetkých, ktorí sa prišli pozrieť na túto super akcošku, hneď na začiatku privítala Dubnická Panna Mária v podobe novučičkej sochy, ktorú posvätil otec direktor Pavol Piatrov. Po slávnostnom požehnaní pokračoval program na salezianskej záhrade, kde boli prichystané pre deti stanoviská. Tie mali pod palcom animátori. A tak si mali možnosť starší aj mladší vyskúšať napríklad streľbu z luku, hod pneumatikou, nasadiť kartónovému snehuliakovi nos, či zahrať si futbal a mnohé ďalšie aktivity. Za ich splnenie deti dostali „hollywoodske“ peniaze používané na slávnom tohtoročnom tábore „Hollywood“ v Podskalí, za ktoré si potom mohli kúpiť sladkú odmenu. Vychytávkou boli dva nafukovacie hrady, ktoré lákali nielen deti.

Na otvorenie Kaťáku prišli aj známe osobnosti. Jednou z nich bola sestra Ela, ktorá prišla pozrieť svoje bývalé pôsobisko z ďalekej Rožňavy: “ Je to tu úplne SUPER, stretávam veľa známych ľudí, nádherné počasie, hudba, atmoška, stanovištia, súťaže, supéér… Po programe nechýbala čerešnička na torte v podobe miestnych freerun-istov a ich odvážnych skokov. Úplný záver patril záverečnému slovu don Peťa Maguru a modlitbe Zdravas Mária, ktorej patrí vďaka za túto akciu a tiež všetkým, čo sa pričinili o to, aby nám bol spolu hneď od začiatku v tomto novom školskom roku v Kaťáku dobre :)

Marek Hudec

 

Foto: Katka Bolčeková

DUCHOVNÁ OBNOVA KAŤÁK, SEPTEMBER 2018/2019

Práca v skupinkách

  1. Čo ma najviac oslovilo z kázne o. Sedláčka? Prečo?Hanba je pre mňa chybou a chyba hanbou – citlivosť

    Existuje bolesť bez zmyslu, ale nie zmysel bez bolesti – vydržať

    Ideme k lepšiemu – nádej, snaha

    Výpovede chalpcov z knihy, všetko sa deje pre niečo.

    Čo je v našom živote také, čo v nás mení zranenie na dobro?

    Osobnosť kňaza je dôležitá.

    Odpustenie príde, neboj sa.

    Mnoho ľudí bolo osobne dotknutých kázňou.

  2. Aké vlastnosti by mal mať dobrý otec a mama?Odpúšťajúci

    Milujúci

    Dôvera v dieťa

    Počúvať

    Učiť sa od Nebeského Otca a Matky Márie

    Ako v Božskej Trojici tak v manželskej dvojici

    Prijímať sa v nedokonalosti

    Rásť

    Muž a žena v plnosti (lim→∞)

    Obetavosť

    Nerobiť rozdiel medz súrodencami

    Jednota, Držať spolu ako rodičia

    Mať čas pre dieťa

    Hravosť

    Úprimnosť

    Tvorivosť

    Komunikatívnosť

    Povzbudenie II

    Záujem II

    Vedia poradiť

    Láskavosť II

    Pravidlá, mať určené hranice

    Napomenutie

    Pochopenie II

    Vzor

    Dobre variť

    Sloboda

  3. Pred čím má strach dnešný mladý človek? Čo by ste mu poradili pre zdravé citové dospievanie?

Strach z...

Škola

Sklamanie

Nepochopenie II

Záväzky II

Zodpovednosť II

Odsúdenie II

Neprijatie II (stav, chyby, viera)

Odmietnutie

Neúspech, zlyhanie

Zlyhanie ako otec, manžel

Strata priateľa

Hlad

Rodičia II

Výsmech II

Vkročiť do nového III

Rozhodnutie

Presadiť sa

Hanba II

Samota

Zmeny

Straty

Poradil/ poradila by som…

Mať duchovné vedenie III

Nebyť na to sám, spoločenstvo II

Modlitba, adorácia

Sebazápor

Mať odvahu II

Nájsť povzbudenie

Poznať pravdu

Učiť sa z vlastných chýb a z chýb ostatných

Hľadieť na sebe pozitívne- nie však egoisticky

Ísť si za cieľom, mať svoje sny II

Nepočúvať ohováranie

 

Prednášku, ktorá nasledovala po práci v skupinkách nájdete na FB :)

Mladí prišli na brigádu aj dnes :)

Dnešné upratovanie kaťáku bolo nekonečne krásne, hlavne natieranie zábradlia. Čistili sa okná,upratoval divadelný sklad, ale hlavne sa natieralo. Pri natieraní bola biela farba doslova všade. Na nohách,rukách,perách,oblečení a topánkach.

 

Svätú omšu sme slávili v Katakovskej kaplnke a hrou na gitare ju obohatila Mária.

Spoločný obed bol priam dokonalé(pizza nemala chybu :) Kaťák poupratovaný,všetci unavení a aj dobre najedení. Spoločnými silami sme všetko spravili.

Bonbónikom bolo vytvorenie nadpisu „Dubnická Panna Mária“.

A na záver niektorí sme išli na kofolu na Slavnické letisko a zastavili sme sa pri jednom z najstarších kostolíkov na Slovensku, Sedmerovec-Pomínovce.

(autor: Klaudia Pavlačková)

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Boli sme pozorovať hviezdy

Dňa 3.8.2018 na Facebookovú stránku Pozorovanie hviezd pribudol oznam od organizátorky Katky: „Hlásia jasnú oblohu na zajtra!“
Čo pre nás ostatných znamenalo zobrať deku, nejaké to občerstvenie, stiahnuť si aplikáciu na rozpoznávanie súhvezdí a vydať sa spoločne od Kaťáku na Kolačanské lúky.
Prekvapením pre nás boli ďalšie dve skupiny mladých ľudí, ktoré sme na „našich“ lúkach stretli. Samozrejme nám táto skutočnosť nezabránila rozložiť svoje veci o kúsok ďalej, zahrať si mestečko Palermo popri západe slnka a neskôr si užiť príjemnú atmosféru tvorenú svetlom nočnej oblohy, úžasnými ľuďmi a spoločnou modlitbou vešpier.

Mars

Videli sme veľa padajúcich hviezd? Nie. Za to sme sa konečne stretli s priateľmi, s ktorými sa cez rok často nevidíme a vychutnali sme si pocit spoločenstva plnými dúškami. Naozaj veľmi plnými, pretože nás prišli pozrieť traja naši saleziáni :-)

(Autor: Kristína Machálková)