Kaťák pre mladých je opäť otvorený.

Keďže sme už v novom školskom roku stihli otvoriť poobedné oratko pre deti a mládež u sestier Saleziánok a aj v Katolíckom dome, chýbalo už len otvorenie večerných piatkov pre mladých.

Tohtoročné otvorenie sa nieslo v duchu Hollywood. V úvode nás don Peter Magura povzbudil krátkym príhovorom a slávnostne prestrihol červenú pásku. Mladí mali možnosť otestovať si svoje vedomosti z kinematografie, zahrať si spoločenské hry, odfotiť sa v pripravenom fotokútiku a taktiež osviežiť sa aj občerstviť v Charlieho bare, Večer sme zakončili spoločnou modlitbou a tanečným kolom táborových tancov.

Ďakujeme za krásne strávený spoločný čas a tešíme sa na ďalšie piatky, ktoré budú určite plné športu, spoločenských hier, jedla a iných skvelých vecí.

Laura Babulíková

Foto: Veronika Jankechová, Katka Bolčeková

Keď sa otvára Kaťák…

 Či si malý a či veľký, zbystri svoje zmysly. Pretože druhé septembrové nedeľné popoludnie sa stalo veľmi originálnym.

Svoje brány otvoril po dvoch dlhých mesiacoch náš obľúbený KAŤÁK. V ňom všetkých, ktorí sa prišli pozrieť na túto super akcošku, hneď na začiatku privítala Dubnická Panna Mária v podobe novučičkej sochy, ktorú posvätil otec direktor Pavol Piatrov. Po slávnostnom požehnaní pokračoval program na salezianskej záhrade, kde boli prichystané pre deti stanoviská. Tie mali pod palcom animátori. A tak si mali možnosť starší aj mladší vyskúšať napríklad streľbu z luku, hod pneumatikou, nasadiť kartónovému snehuliakovi nos, či zahrať si futbal a mnohé ďalšie aktivity. Za ich splnenie deti dostali „hollywoodske“ peniaze používané na slávnom tohtoročnom tábore „Hollywood“ v Podskalí, za ktoré si potom mohli kúpiť sladkú odmenu. Vychytávkou boli dva nafukovacie hrady, ktoré lákali nielen deti.

Na otvorenie Kaťáku prišli aj známe osobnosti. Jednou z nich bola sestra Ela, ktorá prišla pozrieť svoje bývalé pôsobisko z ďalekej Rožňavy: “ Je to tu úplne SUPER, stretávam veľa známych ľudí, nádherné počasie, hudba, atmoška, stanovištia, súťaže, supéér… Po programe nechýbala čerešnička na torte v podobe miestnych freerun-istov a ich odvážnych skokov. Úplný záver patril záverečnému slovu don Peťa Maguru a modlitbe Zdravas Mária, ktorej patrí vďaka za túto akciu a tiež všetkým, čo sa pričinili o to, aby nám bol spolu hneď od začiatku v tomto novom školskom roku v Kaťáku dobre :)

Marek Hudec

 

Foto: Katka Bolčeková

DUCHOVNÁ OBNOVA KAŤÁK, SEPTEMBER 2018/2019

Práca v skupinkách

  1. Čo ma najviac oslovilo z kázne o. Sedláčka? Prečo?Hanba je pre mňa chybou a chyba hanbou – citlivosť

    Existuje bolesť bez zmyslu, ale nie zmysel bez bolesti – vydržať

    Ideme k lepšiemu – nádej, snaha

    Výpovede chalpcov z knihy, všetko sa deje pre niečo.

    Čo je v našom živote také, čo v nás mení zranenie na dobro?

    Osobnosť kňaza je dôležitá.

    Odpustenie príde, neboj sa.

    Mnoho ľudí bolo osobne dotknutých kázňou.

  2. Aké vlastnosti by mal mať dobrý otec a mama?Odpúšťajúci

    Milujúci

    Dôvera v dieťa

    Počúvať

    Učiť sa od Nebeského Otca a Matky Márie

    Ako v Božskej Trojici tak v manželskej dvojici

    Prijímať sa v nedokonalosti

    Rásť

    Muž a žena v plnosti (lim→∞)

    Obetavosť

    Nerobiť rozdiel medz súrodencami

    Jednota, Držať spolu ako rodičia

    Mať čas pre dieťa

    Hravosť

    Úprimnosť

    Tvorivosť

    Komunikatívnosť

    Povzbudenie II

    Záujem II

    Vedia poradiť

    Láskavosť II

    Pravidlá, mať určené hranice

    Napomenutie

    Pochopenie II

    Vzor

    Dobre variť

    Sloboda

  3. Pred čím má strach dnešný mladý človek? Čo by ste mu poradili pre zdravé citové dospievanie?

Strach z...

Škola

Sklamanie

Nepochopenie II

Záväzky II

Zodpovednosť II

Odsúdenie II

Neprijatie II (stav, chyby, viera)

Odmietnutie

Neúspech, zlyhanie

Zlyhanie ako otec, manžel

Strata priateľa

Hlad

Rodičia II

Výsmech II

Vkročiť do nového III

Rozhodnutie

Presadiť sa

Hanba II

Samota

Zmeny

Straty

Poradil/ poradila by som…

Mať duchovné vedenie III

Nebyť na to sám, spoločenstvo II

Modlitba, adorácia

Sebazápor

Mať odvahu II

Nájsť povzbudenie

Poznať pravdu

Učiť sa z vlastných chýb a z chýb ostatných

Hľadieť na sebe pozitívne- nie však egoisticky

Ísť si za cieľom, mať svoje sny II

Nepočúvať ohováranie

 

Prednášku, ktorá nasledovala po práci v skupinkách nájdete na FB :)

Mladí prišli na brigádu aj dnes :)

Dnešné upratovanie kaťáku bolo nekonečne krásne, hlavne natieranie zábradlia. Čistili sa okná,upratoval divadelný sklad, ale hlavne sa natieralo. Pri natieraní bola biela farba doslova všade. Na nohách,rukách,perách,oblečení a topánkach.

 

Svätú omšu sme slávili v Katakovskej kaplnke a hrou na gitare ju obohatila Mária.

Spoločný obed bol priam dokonalé(pizza nemala chybu :) Kaťák poupratovaný,všetci unavení a aj dobre najedení. Spoločnými silami sme všetko spravili.

Bonbónikom bolo vytvorenie nadpisu „Dubnická Panna Mária“.

A na záver niektorí sme išli na kofolu na Slavnické letisko a zastavili sme sa pri jednom z najstarších kostolíkov na Slovensku, Sedmerovec-Pomínovce.

(autor: Klaudia Pavlačková)

Opustili nás dvaja hokejbaloví velikáni

Musíme úprimne priznať, že z toho nie sme veľmi nadšení. Bohužiaľ však, ako to v dnešnom športovom svete chodí, hráčov svetovej triedy je málo a preto môžeme nad týmito rozhodnutiami prižmúriť očko. Určite bude platným členom pri výchove hokejovej mládeže na ďalekom východe (Aďka) a úspešne bude hájiť znak dvojkríža pri medzištátnych zápasoch na misii v Taliansku (Štellko). Aby som však stále neplakal, poďme trošku poďakovať…poďakovať Pánovi, že sme mali tú česť zahrať si s nimi, a to takmer každý týždeň od minulého leta.

Slušnosť káže začať pri dáme. Asi nikto by pri pohľade na toto krehké stvorenie nepovedal, aká zdatná hokejbalistka vie byť Aďa na ihrisku. Niet sa čo čudovať. Možno viacerí z vás neviete, že Aďa už dávno absolvovala to, čo čaká Štella v Turíne. Ešte predtým, ako si ju Pán povolal za nevestu, brázdila ľadové plochy s dvojkrížom na drese. Mám taký pocit, že vedľa neho bolo vyšité aj kapitánske C-čko. A kapitánkou bola aj u nás na ihrisku. Prítomnosť ženy, zvlášť rehoľnej sestry, dodávala nášmu mužskému, často zdravo agresívnemu, spoločenstvu potrebný pokoj a rozvahu. Naučila nás, že aj keď hokejbal niekedy dosť bolí, nemusí to byť až také zlé. Stačí byť len trošku ohľaduplnejším protihráčom. Koniec-koncov, hráme len pre radosť. Z našich úst razom vymizli slová, ktoré by z našich úst nemali vychádzať, do veľkej miery sa vytratili aj mená Ježiša a našej nebeskej matky. A aj keď niekedy letela loptička príliš vysoko a hokejka v hneve udrela o mantinel, vždy sa usmiala a povedala niečo povzbudivé. Naučili sme sa pri nej, že ak je aj žena hocijako fyzicky silná, vždy musíme my –mužské pokolenie, brať na ňu ohľad. A pri týchto situáciách sa odkryla krása Božieho plánu, ktorý nás stvorili rovnocennými, ale predsa rozdielnymi.

Ak Aďa stelesňovala pokoj, kľud a rozvahu, Štella môžeme označiť za čistý protiklad. Neľakajte sa – je to kompliment! Od sekundy, kedy sa ocitol na betónovej ploche, zmenil sa na nepoznanie. Úsmev razom vymizol a z jeho tváre a očí bolo čítať len túžbu zvíťaziť. Ak sa nepodarilo zvíťaziť v zápase, muselo sa podariť vyhrať každý jeden súboj. Poviem vám, Štello je pre každého protihráča testom trpezlivosti. Bol jednoducho vždy a všade. Zrazu ti niekto podvihol hokejku, zrazu ti niekto vypichol loptičku. Zabránil gólu a mihnutím oka už ohrozoval súperovu bránku. Jeho rozvaha sa prejavovala najmä v túžbe dať zo seba všetko. A myslím, že to je to, čo Štella charakterizuje aj ako saleziána-kňaza. Môžeme v krátkosti skonštatovať, že aj pri hre si zachoval salezianského ducha, ba čo viac, ešte ho viac živil. Stal sa nám príkladom toho, že všetko, čo robíme, máme robiť v prítomnosti Boha. Naučil nás, že šport je darom a je len na nás, akým spôsobom budeme Bohu vďační, že môžeme behať, skákať, hrať hokejbal, či iný šport.

Aďa a Štello. Typologicky odlišní hráči, každí s inými úlohami od svojho nebeského trénera. Don Bosco kedysi povedal, že na ihrisku spoznáš ich pravú tvár. A ich tvár je skutočná, radostná a plná dôvery v toho, komu slúžia. Sme radi, že cez úžasný šport aj nás priviedli o krôčik bližšie k svätosti.

Za všetko veľmi ďakujeme. Držte sa!

(Autor: Marek Strapko)

Boli sme pozorovať hviezdy

Dňa 3.8.2018 na Facebookovú stránku Pozorovanie hviezd pribudol oznam od organizátorky Katky: „Hlásia jasnú oblohu na zajtra!“
Čo pre nás ostatných znamenalo zobrať deku, nejaké to občerstvenie, stiahnuť si aplikáciu na rozpoznávanie súhvezdí a vydať sa spoločne od Kaťáku na Kolačanské lúky.
Prekvapením pre nás boli ďalšie dve skupiny mladých ľudí, ktoré sme na „našich“ lúkach stretli. Samozrejme nám táto skutočnosť nezabránila rozložiť svoje veci o kúsok ďalej, zahrať si mestečko Palermo popri západe slnka a neskôr si užiť príjemnú atmosféru tvorenú svetlom nočnej oblohy, úžasnými ľuďmi a spoločnou modlitbou vešpier.

Mars

Videli sme veľa padajúcich hviezd? Nie. Za to sme sa konečne stretli s priateľmi, s ktorými sa cez rok často nevidíme a vychutnali sme si pocit spoločenstva plnými dúškami. Naozaj veľmi plnými, pretože nás prišli pozrieť traja naši saleziáni :-)

(Autor: Kristína Machálková)

Mladí načerpali silu z blahoslavenstiev

Šiesti animátori pod vedením Petra Maguru SDB a Danky Oremovej FMA sa rozhodli vstúpiť do ticha prírody, nechať sa premeniť Božou milosťou, slovom a spoznať Božie plány v ich životoch na duchovných cvičeniach v Slávnickom Podhorí v dňoch od 31. júla do 3. augusta. Hlavnou témou boli BLAHOSLAVENSTVÁ.

„Blahoslavený znamená naplnený Bohom. Blahoslavenstvá nám pomáhajú odstraňovať to, čo nám bráni v prebývaní Boha v nás.“ Blahoslavenstvami spoznali mladí nezištnú lásku Ježiša.

Duchovné cvičenia odštartovali návštevou pútnického miesta na hore Butkov, kde sa zúčastnili krížovej cesty. Obetovali ju za svoje rodiny a zavŕšili ju svätou omšou. Počas týchto dní sa naplno ponorili do tajomstva blahoslavenstiev. Snažili sa ich prepojiť so svojím životom, nájsť spôsob ako ich začať uskutočňovať v každodennom živote. Bol to čas strávený v Božom náručí.

„Keď čítame Božie slovo a zotrvávame v ňom, vstupujeme do Božieho kráľovstva“ (Benedikt XVI) Odvážni mladí sa počas štyroch požehnaných dní nechali premieňať Božím slovom.

Miernosť, chudoba, milosrdenstvo, čisté srdce, boli kľúčové slová tém počas duchovných cvičení, z ktorých v tichosti čerpali milosti mladí ľudia z Dubnice. Vzájomne si pomáhali budovať pevné základy na prijatie cesty blahoslavenstiev. Prijali minulosť takú aká bola a odvážne vykročili za výzvami, ktoré ich čakajú. Silencium poskladalo peknú mozaiku zo zážitkov, radostí, ale aj poklesov. Zúčastnení odovzdali seba, svojich priateľov a najbližších do Božích rúk. Nakoniec don Peter povzbudil mladých, aby sa nebáli ísť za svojím snom, aj keď to bude veľmi ťažké.

Radosť z evanjelia naplnila ich život a srdce. Veľké ďakujem patrí Bohu, prednášajúcim, ale aj Lenke Pukajovej FMA, ktorá pripravovala chutné raňajky, obedy a večere.

(Jaromír Minárik)

Zostáva po nich dotyk, ktorý trvá

Tento rok dubnickú komunitu opúšťajú tri sestry saleziánky a dvaja bratia saleziáni. Sestra Aďka Badíková odchádza pôsobiť do Michaloviec, do Rožňavy putuje slúžiť sr. Ela Holá, do Šamorína za sr. Evkou Ruši ide sr. Lenka Pukajová, don Dodo Dömény bude pôsobiť v Sabinove a don Peťo Štellmach poletí do ďalekého Turína, kde bude vyučovať na Saleziánskej pápežskej univerzite.

Práve preto bola chata v Slavnickom Podhorí prvý júlový víkend zarezervovaná na špeciálnu udalosť. Približne 40 animátorov sa spolu stretlo, aby sa rozlúčili s piatimi členmi saleziánskej rodiny, ktorí už čoskoro začnú pôsobiť na nových miestach.

Program začal v piatok večer, kedy sa opekalo a grilovalo, neskôr sa vytiahli gitary a spievalo sa do ranných hodín.

V sobotu na našich milých čakalo šesť výziev, ktoré si pre nich animátori pripravili, a v ktorých museli súťažiť proti nim. Išlo o úlohy ako vedomostný test o Dubnici a stredisku, hranie pantomímy na slovné spojenia týkajúce sa strediska, lúštenie knižných šifier, písanie diktátu či florbalový zápas.

Bola to paráda, aj keď za tým bola tiež určitá práca, užila som si to naplno. Bavili sa aj animátori aj saleziáni a saleziánky, takže som nadmieru spokojná s celou chatou. Je mi ľúto, že nás opúšťajú tak super ľudia, ale verím, že idú ďalej rozdávať „nebeskú vôňu“ iným mladým a k nám do strediska prídu ďalší skvelí bratia a sestričky,“ zhodnotila animátorka Katka.

Animátorka Aďka: „Osobne ma veľmi prekvapil počet 37 ks na chate 😊. Bola to naozaj rozlúčka vo veľkom. Do aktivít sa zapojili mladší aj starší, čo tvorilo naozaj takú pestrosť programu. No čo ma teší najviac je to, že sa páčilo našim sestrám a saleziánom, pre ktorých sme to organizovali.

Po splnení výziev animátori spoločne zaspievali pieseň, ktorú pri tejto príležitosti vymyslel Filip Siekel.

(text piesne)

V storočí 19. to celé začína
Veľa sirôt nemá čo do úst dať

Aj v Turíne je tomu tak
Ale tam sa našiel kňaz
Ktorý sa rozhodol konať

Ref:

Aj vďaka nemu máme Vás
Idete ďalej pomáhať
Treba snívať a konať
Zostáva veľa dobra v nás

Aj vďaka nemu máme Vás
Idete ďalej pomáhať
Treba snívať a konať
Nebeskú vôňu rozdávať

Každý prináša, čo v srdci má
Kúsok seba a don Bosca
Váš lásky smer nám dáva nový cieľ
A svetlo presvecuje náš tieň

Po piesni nasledovalo odovzdanie symbolických darčekov a torty, svätá omša a spoločný obed.

Sestra Lenka Pukajová: „Som veľmi vďačná za týchto päť rokov, ktoré som mohla prežiť tu v Dubnici. Odnášam si veľkú vďaku za všetko, čo mi Pán dal. Za saleziánsku rodinu, mladých, deti a cirkevnú školu, ale aj okolitú prírodu. Spolu s Máriou hovorím „áno“ na ďalšie pôsobisko. Viem, že jej materinský pohľad ma bude naďalej sprevádzať. V srdci si odnášam veľa pekného, čo mi Pán doprial. Veľká vďaka patrí mladým za peknú rozlúčku, ktorú nám pripravili na chate. Veľmi ma to potešilo a povzbudilo.

Don Peťo Štellmach: „Keď som pred tromi rokmi prišiel do Dubnice, hneď na druhý deň som utekal na chatu, kde mali animátori koncoročný Staff. Nálada tam však bola (vraj) dosť napätá. Symbolicky na tej istej chate sa na rozlúčke tento víkend stretli opäť všetci animátori, od čerstvých až po skúsených, a nálada bola dojímavo priateľská. Niečo sa tu za tieto tri roky udialo, taký malý veľkonočný zázrak a ja som mohol byť pri tom. Mám z toho veľkú radosť a som nesmierne vďačný Bohu, Dubnickej Panne Márii, celej saleziánskej rodine a farnosti za dotyk lásky, ktorý som pocítil a ktorý nech tu stále trvá.

Sestra Ela Holá: „Aj keď som bola v Dubnici nad Váhom iba jeden rok, veľmi rýchlo som sa tu udomácnila a zakorenila. Pekne to vyjadruje obraz stromu, ktorý sme dostali od mladých ako darček. Ako spolu tvoríme niečo pekné, veľké, živé, jedno. Som dojatá a spolu s mladými vďačná za tento náš spoločný čas…“

V mene všetkých nás, ktorým ste sa v rôznych časových intervaloch venovali, by sme Vám všetkým chceli vysloviť obrovské ĎAKUJEME za ten kusisko práce, ktorý ste tu vykonali. Každý jeden bezpochyby prispel tým svojím, špeciálnym, ktoré ako v nás, animátoroch, tak v celom stredisku zanechalo určite nezmazateľnú stopu. Dotyk, ktorý trvá.

Na Vašich nových pôsobiskách Vám vyprosujeme veľa síl a stálu ochranu Panny Márie.

S láskou Vaši mladí.


 

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)


Divadlo a koncert v našom Katolíckom dome

Dievčatá z Dolného Kubína nacvičili divadlo Pollyanna, ktoré prídu zahrať aj k nám do Katolíckeho domu budúcu nedeľu 22.4. o 15:30. Všetci ste srdečne pozvaní. Vstupné dobrovoľné.


Saleziáni don Robert Flamík a don Ladislav Miko vás pozývajú na svoj gitarový koncert, ktorý sa uskutoční v sobotu 28. apríla o 19:00 v Katolíckom dome. Krátke video s autormi nájdete tu: Viera do vrecka – Žalmy opäť v móde.