Divadlo a koncert v našom Katolíckom dome

Dievčatá z Dolného Kubína nacvičili divadlo Pollyanna, ktoré prídu zahrať aj k nám do Katolíckeho domu budúcu nedeľu 22.4. o 15:30. Všetci ste srdečne pozvaní. Vstupné dobrovoľné.


Saleziáni don Robert Flamík a don Ladislav Miko vás pozývajú na svoj gitarový koncert, ktorý sa uskutoční v sobotu 28. apríla o 19:00 v Katolíckom dome. Krátke video s autormi nájdete tu: Viera do vrecka – Žalmy opäť v móde.

Mladí niesli kríž ulicami nášho mesta

Máme odvahu kráčať za Ježišom? Svätý Otec František nás povzbudzuje: „Priatelia, Ježiš je Pánom rizika, (…) a nie Pánom komfortu, istoty a pohodlnosti. Na to, aby sme nasledovali Ježiša, je potrebné mať dávku odvahy, je potrebné rozhodnúť sa zameniť gauč za pár topánok, ktoré nám pomôžu kráčať po cestách, o ktorých sme nikdy ani nesnívali a ani len na ne nepomysleli…“ (Z príhovoru pápeža Františka mladým počas sobotnej večernej vigílie na SDM 2016 v Krakove.)

Tohtoročná mládežnícka „Krížová cesta nôh“ bola napísaná Pavlom Dankom ako príprava na celoslovenské stretnutie mladých P18. (na stiahnutie)


(foto: p. Siekel)

Posledná večera voviedla mladých do Veľkej noci

Na Zelený štvrtok saleziáni, sestry a mladí prežili spoločnú „Poslednú večeru“.

Tzv. sederová večera v sebe zahŕňala rôzne židovské zvyky, obrady, názvy, pokrmy a symboly, ktoré pripomínajú zotročenie v Egypte, zázračný exodus, obetu, slzy aj krv, námahu i vieru, ktorá sprevádzala izraelský národ na ceste k slobode. Aj sám Ježiš slávil takúto veľkonočnú večeru so svojimi apoštolmi pred svojím umučením.

Cez jednotlivé modlitby, gestá, hudbu, jedlo i videá, sa mohli všetci prítomní zastaviť a uvažovať aj nad svojou i spoločnou cestou od hriechu k slobode, už s vedomím, že Mesiáš prišiel a mohli ho spoznať. Taktiež viaceré prvky silne vytvárali a podporili jednotu a spoločenstvo, ktoré sa zišlo okolo jedného stola. Po skončení večere bol priestor na prijatie sviatosti zmierenia a stíšenie sa na spoločnej adorácii s farnosťou v kostole sv. Jakuba.
Takto spoločne mohli madí vstúpiť do najväčších a najťažších chvíľ spolu s Pánom, so vzdávaním vďaky a chválospevom za Božiu veľkosť, dobrotu a starostlivosť, ktorú môžeme zažívať aj v dnešných časoch, a to aj cez konkrétnych veľkodušných ľudí okolo nás.
(text: Elena Holá FMA; foto: Mária Badačová)

Program veľkonočných sviatkov

Kompletný program veľkonočných sviatkov v saleziánskej farnosti v Dubnici nad Váhom:(Prihlasovanie na akcie prebieha na FB v skupine „Kaťák“ alebo osobne u SDB.)


Piatkový večer so Šimurajom

Kto to je ? Čo sa to dialo v Kaťáku?

Juraj „Šimuraj“ Šimkovič – krátky životopis:
Narodený v Dubnici – bývalý animátor v našom stredisku – zabávač – bývalý manažér Benitímu v Bratislave – súčasný vychovávateľ v Novej Dubnici – dielo : Naivná pedagogika z praxe – skvelý človek – …

Toľko z jeho života, poďme späť k veci. O čom bol tento večer?
No keďže je marec – mesiac knihy, rozhodli sme sa pozvať Juraja, aby nám prišiel niečo povedať o jeho živote, jeho začiatkoch (aj v Kaťáku) a jeho knihe. Dlho sme už nemali nejakého hosťa, ktorý by nám niečo pekné povedal a odovzdal ďalej. Tak sme sa s ním skontaktovali a bol veľmi rád, že sme ho oslovili. Nadišiel piatok 23.3. 2018. O 19:15 bolo v Kaťáku plno mladých, ktorí prišli na jeho večer (niektorí ani nevedeli kto to je, ale
nezľakli sa a aj tak prišli) alebo ho len pozdravili. Na začiatku sme si dali trochu otázok a tiež aj telocviku, veď treba sa trochu rozhýbať pred dlhým sedením.

Hneď v úvode nám povedal, že je veľmi rád, že sem mohol prísť. Hovoril nám o jeho živote a aj o jeho pádoch. Keď rozprával, spomenul pri nejakej kapitole / udalosti postavu z Biblie, ktorá bola pre neho inšpiráciou. Boli to Mojžiš, Abrahám, Noe a Jób. Najdôležitejšia vec, ktorá ich spájala, bola: verili Bohu, aj keď mali strach a nemali istotu. Zažil všelijaké pády, buď s knihou, rozhodnutia v živote, … ale nevzdal sa. „Za každým pádom prišla nejaká udalosť či človek, ktorý mi pomohol“.

Ďalšia z jeho myšlienok a aj skúseností je, že najlepšia/najkrajšia je detská úprimnosť a deti sú najlepší učitelia, že sa máme od nich čo učiť. Napríklad: ony neriešia čo majú zajtra, čo majú naplánované, ony žijú tu a teraz a to je jedna z vecí, ktorú sa môžeme od nich naučiť.

Ako sa páčilo našim mladým (aj budúcim) animátorom?

  • Mne sa večer s hosťom páčil, hlavne to ako ma dokázal inšpirovať Juraj, keďže sa chcem v budúcnosti zaoberať učiteľstvom (venovať sa deťom), vo mne to zanechalo dojem a som s týmto piatkom spokojný. (Matej Kotúč)
  • Som rada, že som sa zúčastnila. Je to inšpirujúce vidieť a počuť rozprávať o Jurovom živote, jeho raste, pádoch aj výhrach. Je to chalan od nás zo strediska a naozaj to, čo dostal, dáva ďalej najlepšie ako vie. Oslovilo ma aj to, ako sa Pán Boh stará. Ak niekde zoberie, tak inde pridá, a dá ešte viac ako sme si dokázali predstaviť. (Mária Kuľhová)
  • Bolo to niečo iné, niečo čo tu v Kaťáku ešte nebolo. Juro ma veľmi oslovil. Poukázal na to, že my animátori sa od detí môžeme veľa naučiť a my zasa im môžeme dopomôcť, aby sa stávali lepšími a užitočnými pre tento svet. (Jaro Minárik)
  • Mne sa to veľmi páčilo. Priznám sa, že som čakala, že nám len ukáže nejakú prezentáciu, povie niečo o knihe a mi mu dáme otázky a tak, ale žiadnu prezentáciu nemal, takže mňa to milo prekvapilo a bavilo ma to a bolo to super. (Mária Farská)

Myslím si, že pre každého, kto tu bol, tak to zanechalo niečo milé a čo sa mu zíde v živote. Juraj nám tiež zdôraznil, aby sme budovali spoločenstvo, kde by sme zlepšovali vzťahy medzi sebou, kde sa môžeme vzájomne podporovať a vzájomne inšpirovať.

„Robme malé veci s veľkou láskou.“ ( Matka Tereza )

(Veronika Jankechová)

Olympijské korčuľovanie na Dubnických jazerách

Po „jarných“ prázdninách, kedy sa roztopili mnohé ľady medzi nami, prišla konečne „zima“ a aj my sme si tak mohli na Dubnických jazerách vyskúšať niektoré olympijské disciplíny: hokej bez súperov a gólov, curling na stoličke, rýchlokorčuľovanie, krasokorčuľovanie či stíhacie preteky alias naháňačku. Už teraz sa tešíme na ďalší spoločný výlet, ktorý bude už tradične na veľkonočný pondelok.

(don Štello SDB)


Zoznámte sa s novou érou Festivalu LUMEN

V polovici júna naplnia ulice Trnavy tisícky mladých z celého Slovenska. Gospelový festival, najväčší svojho druhu v strednej Európe, ponúkne od 15. do 16. júna to najlepšie zo slovenskej i svetovej hudobnej scény. V poradí 26. ročník prináša navyše nový dizajn, ktorý upriamuje pozornosť na žiaru.

Festival Lumen každoročne priláka svojím dvojdňovým programom mladých zo Slovenska i zahraničia a rok čo rok ponúka novinky v rámci programu aj organizácie. Tentoraz prekvapuje modernizáciou vizuálu. Vynovený dizajn a s ním novú éru festivalu sprevádza aj motto tohto ročníka, slovné spojenie „Be brave“, ktorým organizátori vyzývajú mladých k odvahe. „Celá cirkev dnes žije týmto mottom. Na jednej strane Sv. otec František stále povzbudzuje mladých, aby sa nebáli, aby neboli gaučovými kresťanmi a s odhodlaním išli dopredu. Zároveň je aj stretnutie P18 zamerané na odvahu, rovnako nás k odvahe sprevádzal v septembri blahoslavený Titus Zeman, ktorý príkladne žil v duchu odvahy. Je tu mnoho dôvodov prečo chceme, aby bol tento ročník o odvahe,“ hovorí riaditeľ festivalu Ján Holubčík SDB.

(zdroj: www.saleziani.sk)


Viac informacií nájdeš na oficiálnej stránke fln.sk a už teraz sa tešíme na spoločnú cestu z Dubnice do Trnavy!

Animák o sv. Františkovi Saleskom

Každé dva mesiace ponúkajú saleziáni a sestry saleziánky dubnickým animátorom tzv. ANIMÁK, na ktorom môžu trošku animátorsky a ľudsky podrásť. Tentokrát nemal formu víkendovej chatovačky, ale „objal“ jarný prímestský tábor, na ktorom sa aj väčšina z nich zúčastnila.

Prvá časť bola v sobotu (17.2.) pred táborom, kedy sa okrem posledných príprav na tábor pripravili počas duchovnej obnovy aj srdcia tých, ktorí mali byť dušou všetkých hier a aktivít. Druhá časť Animáku začala vo štvrtok (22.2.) po tábore. Zhodnotili sa štyri bohaté dni, zjedla jumbo pizza, upratali všetky klubovne a začal sa oddychový večer. Spojení s olympionikmi si animátori vyskúšali „indoorový“ biatlon, po ktorom si ešte pozreli jeden film, ktorý dal sympatickú bodku za celým dňom.

V piatok ráno začala samotná formačná časť Animáku, ktorá bola venovaná človeku, ktorého meno nesie celá veľká („saleziánska“) rodina dona Bosca – sv. František Saleský. Jeho život a originálnu svätosť priblížila prezentácia a štyri aktivity, v ktorých si animátori mohli vyskúšať šermiarske umenie, obhajovaciu reč, písanie listu tušom a tiež zahratie scénky na známe výroky sv. Františka: „Viac múch sa chytí na kvapku medu ako na sud octu.“ / „Aj jedna duša je veľká diecéza.“ / „Choroby srdca ako aj choroby tela prichádzajú na koni a rýchlo a odchádzajú peši a pomaly.“ / „Daj mi duše, ostatné si vezmi.“

Bohatý týždeň na animátorské skúsenosti a zážitky potvrdil, že skutočným „tajomstvom Kaťáku“ sú jeho animátori.

(don Peter Štellmach SDB)


Tajomstvo Kaťáku – 4. deň

Štvrtý a zároveň posledný deň jarného prímestského tábora sme začali celkom pokojne. No to iba dovtedy kým neprišiel don Magura a nepovedal nám, že mu ukradli všetky dokumenty. Vďaka nájdeným stopám sme zistili, že to bol jeden účastník, ktorý bol nahnevaný, že sme mu nedovolili byť animátorom.
Aby nám vrátil ukradnuté dokumenty, museli sme robiť to čo nám prikáže. Takže sme zažili doobedie plne vyzývačiek. Boli aj medzi skupinkami, ale aj proti „animátorovi“. Keď sme ich splnili, tak sme išli na svätú omšu, kde sme sa v kázni dozvedeli, čo to znamená byť animátorom.
Po obede a hrách sme začali pripravovať obhajobu na súd. Súd bol tak na vážkach, ale ručičky váh pomohol presunúť don Kosmál, ktorý doniesol pravý testament. Vďaka nemu sme vyhrali súd a Kaťák nám ostal. No taktiež sme sa dozvedeli, že v Kaťáku je schovaný poklad, ktorý sme našli. A tak sme sa síce unavení, no šťastní, mohli pobrať domov.
(Lukáš Rajec)

Tajomstvo Kaťáku – 3. deň

V tretí deň tábora sme sa vybrali na výlet do Banskej Bystrice. Po vyše dvoch hodinách cesty a jednej zastávke na pumpe sme dorazili do cieľa. Najskôr sme si pozreli pamätník SNP a vystavené tanky. Potom sme sa rozdelili na tri skupiny, v ktorých sme si postupne prezreli námestie,  štúdiá TV Lux a Rádia Lumen. To bol pre všetkých veľký zážitok.
Po prehliadke sme sa presunuli na sídlisko Sásová ku saleziánom do Salezka, kde sme strávili pekný voľný čas v oratku. Tiež tam na nás čakal pripravený chutný obed, po ktorom sme sa zúčastnili svätej omše v Kostole Panny Márie, Pomocnice. Následne sme sa unavení, ale zdraví a šťastní vydali na cestu domov. Aby toho nebolo málo, v autobuse sme si spravili „menšie“ spevácke okienko. Zajtra nás čaká veľké vyvrcholenie tábora a tiež súd so záhadným pánom D. Čo myslíte, podarí sa nám dokázať vyhrať a dokázať, že Kaťák je náš?

(Lukáš Rajec)