Zostáva po nich dotyk, ktorý trvá

Tento rok dubnickú komunitu opúšťajú tri sestry saleziánky a dvaja bratia saleziáni. Sestra Aďka Badíková odchádza pôsobiť do Michaloviec, do Rožňavy putuje slúžiť sr. Ela Holá, do Šamorína za sr. Evkou Ruši ide sr. Lenka Pukajová, don Dodo Dömény bude pôsobiť v Sabinove a don Peťo Štellmach poletí do ďalekého Turína, kde bude vyučovať na Saleziánskej pápežskej univerzite.

Práve preto bola chata v Slavnickom Podhorí prvý júlový víkend zarezervovaná na špeciálnu udalosť. Približne 40 animátorov sa spolu stretlo, aby sa rozlúčili s piatimi členmi saleziánskej rodiny, ktorí už čoskoro začnú pôsobiť na nových miestach.

Program začal v piatok večer, kedy sa opekalo a grilovalo, neskôr sa vytiahli gitary a spievalo sa do ranných hodín.

V sobotu na našich milých čakalo šesť výziev, ktoré si pre nich animátori pripravili, a v ktorých museli súťažiť proti nim. Išlo o úlohy ako vedomostný test o Dubnici a stredisku, hranie pantomímy na slovné spojenia týkajúce sa strediska, lúštenie knižných šifier, písanie diktátu či florbalový zápas.

Bola to paráda, aj keď za tým bola tiež určitá práca, užila som si to naplno. Bavili sa aj animátori aj saleziáni a saleziánky, takže som nadmieru spokojná s celou chatou. Je mi ľúto, že nás opúšťajú tak super ľudia, ale verím, že idú ďalej rozdávať „nebeskú vôňu“ iným mladým a k nám do strediska prídu ďalší skvelí bratia a sestričky,“ zhodnotila animátorka Katka.

Animátorka Aďka: „Osobne ma veľmi prekvapil počet 37 ks na chate 😊. Bola to naozaj rozlúčka vo veľkom. Do aktivít sa zapojili mladší aj starší, čo tvorilo naozaj takú pestrosť programu. No čo ma teší najviac je to, že sa páčilo našim sestrám a saleziánom, pre ktorých sme to organizovali.

Po splnení výziev animátori spoločne zaspievali pieseň, ktorú pri tejto príležitosti vymyslel Filip Siekel.

(text piesne)

V storočí 19. to celé začína
Veľa sirôt nemá čo do úst dať

Aj v Turíne je tomu tak
Ale tam sa našiel kňaz
Ktorý sa rozhodol konať

Ref:

Aj vďaka nemu máme Vás
Idete ďalej pomáhať
Treba snívať a konať
Zostáva veľa dobra v nás

Aj vďaka nemu máme Vás
Idete ďalej pomáhať
Treba snívať a konať
Nebeskú vôňu rozdávať

Každý prináša, čo v srdci má
Kúsok seba a don Bosca
Váš lásky smer nám dáva nový cieľ
A svetlo presvecuje náš tieň

Po piesni nasledovalo odovzdanie symbolických darčekov a torty, svätá omša a spoločný obed.

Sestra Lenka Pukajová: „Som veľmi vďačná za týchto päť rokov, ktoré som mohla prežiť tu v Dubnici. Odnášam si veľkú vďaku za všetko, čo mi Pán dal. Za saleziánsku rodinu, mladých, deti a cirkevnú školu, ale aj okolitú prírodu. Spolu s Máriou hovorím „áno“ na ďalšie pôsobisko. Viem, že jej materinský pohľad ma bude naďalej sprevádzať. V srdci si odnášam veľa pekného, čo mi Pán doprial. Veľká vďaka patrí mladým za peknú rozlúčku, ktorú nám pripravili na chate. Veľmi ma to potešilo a povzbudilo.

Don Peťo Štellmach: „Keď som pred tromi rokmi prišiel do Dubnice, hneď na druhý deň som utekal na chatu, kde mali animátori koncoročný Staff. Nálada tam však bola (vraj) dosť napätá. Symbolicky na tej istej chate sa na rozlúčke tento víkend stretli opäť všetci animátori, od čerstvých až po skúsených, a nálada bola dojímavo priateľská. Niečo sa tu za tieto tri roky udialo, taký malý veľkonočný zázrak a ja som mohol byť pri tom. Mám z toho veľkú radosť a som nesmierne vďačný Bohu, Dubnickej Panne Márii, celej saleziánskej rodine a farnosti za dotyk lásky, ktorý som pocítil a ktorý nech tu stále trvá.

Sestra Ela Holá: „Aj keď som bola v Dubnici nad Váhom iba jeden rok, veľmi rýchlo som sa tu udomácnila a zakorenila. Pekne to vyjadruje obraz stromu, ktorý sme dostali od mladých ako darček. Ako spolu tvoríme niečo pekné, veľké, živé, jedno. Som dojatá a spolu s mladými vďačná za tento náš spoločný čas…“

V mene všetkých nás, ktorým ste sa v rôznych časových intervaloch venovali, by sme Vám všetkým chceli vysloviť obrovské ĎAKUJEME za ten kusisko práce, ktorý ste tu vykonali. Každý jeden bezpochyby prispel tým svojím, špeciálnym, ktoré ako v nás, animátoroch, tak v celom stredisku zanechalo určite nezmazateľnú stopu. Dotyk, ktorý trvá.

Na Vašich nových pôsobiskách Vám vyprosujeme veľa síl a stálu ochranu Panny Márie.

S láskou Vaši mladí.


 

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)


Divadlo a koncert v našom Katolíckom dome

Dievčatá z Dolného Kubína nacvičili divadlo Pollyanna, ktoré prídu zahrať aj k nám do Katolíckeho domu budúcu nedeľu 22.4. o 15:30. Všetci ste srdečne pozvaní. Vstupné dobrovoľné.


Saleziáni don Robert Flamík a don Ladislav Miko vás pozývajú na svoj gitarový koncert, ktorý sa uskutoční v sobotu 28. apríla o 19:00 v Katolíckom dome. Krátke video s autormi nájdete tu: Viera do vrecka – Žalmy opäť v móde.

Mladí niesli kríž ulicami nášho mesta

Máme odvahu kráčať za Ježišom? Svätý Otec František nás povzbudzuje: „Priatelia, Ježiš je Pánom rizika, (…) a nie Pánom komfortu, istoty a pohodlnosti. Na to, aby sme nasledovali Ježiša, je potrebné mať dávku odvahy, je potrebné rozhodnúť sa zameniť gauč za pár topánok, ktoré nám pomôžu kráčať po cestách, o ktorých sme nikdy ani nesnívali a ani len na ne nepomysleli…“ (Z príhovoru pápeža Františka mladým počas sobotnej večernej vigílie na SDM 2016 v Krakove.)

Tohtoročná mládežnícka „Krížová cesta nôh“ bola napísaná Pavlom Dankom ako príprava na celoslovenské stretnutie mladých P18. (na stiahnutie)


(foto: p. Siekel)

Posledná večera voviedla mladých do Veľkej noci

Na Zelený štvrtok saleziáni, sestry a mladí prežili spoločnú „Poslednú večeru“.

Tzv. sederová večera v sebe zahŕňala rôzne židovské zvyky, obrady, názvy, pokrmy a symboly, ktoré pripomínajú zotročenie v Egypte, zázračný exodus, obetu, slzy aj krv, námahu i vieru, ktorá sprevádzala izraelský národ na ceste k slobode. Aj sám Ježiš slávil takúto veľkonočnú večeru so svojimi apoštolmi pred svojím umučením.

Cez jednotlivé modlitby, gestá, hudbu, jedlo i videá, sa mohli všetci prítomní zastaviť a uvažovať aj nad svojou i spoločnou cestou od hriechu k slobode, už s vedomím, že Mesiáš prišiel a mohli ho spoznať. Taktiež viaceré prvky silne vytvárali a podporili jednotu a spoločenstvo, ktoré sa zišlo okolo jedného stola. Po skončení večere bol priestor na prijatie sviatosti zmierenia a stíšenie sa na spoločnej adorácii s farnosťou v kostole sv. Jakuba.
Takto spoločne mohli madí vstúpiť do najväčších a najťažších chvíľ spolu s Pánom, so vzdávaním vďaky a chválospevom za Božiu veľkosť, dobrotu a starostlivosť, ktorú môžeme zažívať aj v dnešných časoch, a to aj cez konkrétnych veľkodušných ľudí okolo nás.
(text: Elena Holá FMA; foto: Mária Badačová)

Program veľkonočných sviatkov

Kompletný program veľkonočných sviatkov v saleziánskej farnosti v Dubnici nad Váhom:(Prihlasovanie na akcie prebieha na FB v skupine „Kaťák“ alebo osobne u SDB.)


Piatkový večer so Šimurajom

Kto to je ? Čo sa to dialo v Kaťáku?

Juraj „Šimuraj“ Šimkovič – krátky životopis:
Narodený v Dubnici – bývalý animátor v našom stredisku – zabávač – bývalý manažér Benitímu v Bratislave – súčasný vychovávateľ v Novej Dubnici – dielo : Naivná pedagogika z praxe – skvelý človek – …

Toľko z jeho života, poďme späť k veci. O čom bol tento večer?
No keďže je marec – mesiac knihy, rozhodli sme sa pozvať Juraja, aby nám prišiel niečo povedať o jeho živote, jeho začiatkoch (aj v Kaťáku) a jeho knihe. Dlho sme už nemali nejakého hosťa, ktorý by nám niečo pekné povedal a odovzdal ďalej. Tak sme sa s ním skontaktovali a bol veľmi rád, že sme ho oslovili. Nadišiel piatok 23.3. 2018. O 19:15 bolo v Kaťáku plno mladých, ktorí prišli na jeho večer (niektorí ani nevedeli kto to je, ale
nezľakli sa a aj tak prišli) alebo ho len pozdravili. Na začiatku sme si dali trochu otázok a tiež aj telocviku, veď treba sa trochu rozhýbať pred dlhým sedením.

Hneď v úvode nám povedal, že je veľmi rád, že sem mohol prísť. Hovoril nám o jeho živote a aj o jeho pádoch. Keď rozprával, spomenul pri nejakej kapitole / udalosti postavu z Biblie, ktorá bola pre neho inšpiráciou. Boli to Mojžiš, Abrahám, Noe a Jób. Najdôležitejšia vec, ktorá ich spájala, bola: verili Bohu, aj keď mali strach a nemali istotu. Zažil všelijaké pády, buď s knihou, rozhodnutia v živote, … ale nevzdal sa. „Za každým pádom prišla nejaká udalosť či človek, ktorý mi pomohol“.

Ďalšia z jeho myšlienok a aj skúseností je, že najlepšia/najkrajšia je detská úprimnosť a deti sú najlepší učitelia, že sa máme od nich čo učiť. Napríklad: ony neriešia čo majú zajtra, čo majú naplánované, ony žijú tu a teraz a to je jedna z vecí, ktorú sa môžeme od nich naučiť.

Ako sa páčilo našim mladým (aj budúcim) animátorom?

  • Mne sa večer s hosťom páčil, hlavne to ako ma dokázal inšpirovať Juraj, keďže sa chcem v budúcnosti zaoberať učiteľstvom (venovať sa deťom), vo mne to zanechalo dojem a som s týmto piatkom spokojný. (Matej Kotúč)
  • Som rada, že som sa zúčastnila. Je to inšpirujúce vidieť a počuť rozprávať o Jurovom živote, jeho raste, pádoch aj výhrach. Je to chalan od nás zo strediska a naozaj to, čo dostal, dáva ďalej najlepšie ako vie. Oslovilo ma aj to, ako sa Pán Boh stará. Ak niekde zoberie, tak inde pridá, a dá ešte viac ako sme si dokázali predstaviť. (Mária Kuľhová)
  • Bolo to niečo iné, niečo čo tu v Kaťáku ešte nebolo. Juro ma veľmi oslovil. Poukázal na to, že my animátori sa od detí môžeme veľa naučiť a my zasa im môžeme dopomôcť, aby sa stávali lepšími a užitočnými pre tento svet. (Jaro Minárik)
  • Mne sa to veľmi páčilo. Priznám sa, že som čakala, že nám len ukáže nejakú prezentáciu, povie niečo o knihe a mi mu dáme otázky a tak, ale žiadnu prezentáciu nemal, takže mňa to milo prekvapilo a bavilo ma to a bolo to super. (Mária Farská)

Myslím si, že pre každého, kto tu bol, tak to zanechalo niečo milé a čo sa mu zíde v živote. Juraj nám tiež zdôraznil, aby sme budovali spoločenstvo, kde by sme zlepšovali vzťahy medzi sebou, kde sa môžeme vzájomne podporovať a vzájomne inšpirovať.

„Robme malé veci s veľkou láskou.“ ( Matka Tereza )

(Veronika Jankechová)

Olympijské korčuľovanie na Dubnických jazerách

Po „jarných“ prázdninách, kedy sa roztopili mnohé ľady medzi nami, prišla konečne „zima“ a aj my sme si tak mohli na Dubnických jazerách vyskúšať niektoré olympijské disciplíny: hokej bez súperov a gólov, curling na stoličke, rýchlokorčuľovanie, krasokorčuľovanie či stíhacie preteky alias naháňačku. Už teraz sa tešíme na ďalší spoločný výlet, ktorý bude už tradične na veľkonočný pondelok.

(don Štello SDB)


Zoznámte sa s novou érou Festivalu LUMEN

V polovici júna naplnia ulice Trnavy tisícky mladých z celého Slovenska. Gospelový festival, najväčší svojho druhu v strednej Európe, ponúkne od 15. do 16. júna to najlepšie zo slovenskej i svetovej hudobnej scény. V poradí 26. ročník prináša navyše nový dizajn, ktorý upriamuje pozornosť na žiaru.

Festival Lumen každoročne priláka svojím dvojdňovým programom mladých zo Slovenska i zahraničia a rok čo rok ponúka novinky v rámci programu aj organizácie. Tentoraz prekvapuje modernizáciou vizuálu. Vynovený dizajn a s ním novú éru festivalu sprevádza aj motto tohto ročníka, slovné spojenie „Be brave“, ktorým organizátori vyzývajú mladých k odvahe. „Celá cirkev dnes žije týmto mottom. Na jednej strane Sv. otec František stále povzbudzuje mladých, aby sa nebáli, aby neboli gaučovými kresťanmi a s odhodlaním išli dopredu. Zároveň je aj stretnutie P18 zamerané na odvahu, rovnako nás k odvahe sprevádzal v septembri blahoslavený Titus Zeman, ktorý príkladne žil v duchu odvahy. Je tu mnoho dôvodov prečo chceme, aby bol tento ročník o odvahe,“ hovorí riaditeľ festivalu Ján Holubčík SDB.

(zdroj: www.saleziani.sk)


Viac informacií nájdeš na oficiálnej stránke fln.sk a už teraz sa tešíme na spoločnú cestu z Dubnice do Trnavy!

Animák o sv. Františkovi Saleskom

Každé dva mesiace ponúkajú saleziáni a sestry saleziánky dubnickým animátorom tzv. ANIMÁK, na ktorom môžu trošku animátorsky a ľudsky podrásť. Tentokrát nemal formu víkendovej chatovačky, ale „objal“ jarný prímestský tábor, na ktorom sa aj väčšina z nich zúčastnila.

Prvá časť bola v sobotu (17.2.) pred táborom, kedy sa okrem posledných príprav na tábor pripravili počas duchovnej obnovy aj srdcia tých, ktorí mali byť dušou všetkých hier a aktivít. Druhá časť Animáku začala vo štvrtok (22.2.) po tábore. Zhodnotili sa štyri bohaté dni, zjedla jumbo pizza, upratali všetky klubovne a začal sa oddychový večer. Spojení s olympionikmi si animátori vyskúšali „indoorový“ biatlon, po ktorom si ešte pozreli jeden film, ktorý dal sympatickú bodku za celým dňom.

V piatok ráno začala samotná formačná časť Animáku, ktorá bola venovaná človeku, ktorého meno nesie celá veľká („saleziánska“) rodina dona Bosca – sv. František Saleský. Jeho život a originálnu svätosť priblížila prezentácia a štyri aktivity, v ktorých si animátori mohli vyskúšať šermiarske umenie, obhajovaciu reč, písanie listu tušom a tiež zahratie scénky na známe výroky sv. Františka: „Viac múch sa chytí na kvapku medu ako na sud octu.“ / „Aj jedna duša je veľká diecéza.“ / „Choroby srdca ako aj choroby tela prichádzajú na koni a rýchlo a odchádzajú peši a pomaly.“ / „Daj mi duše, ostatné si vezmi.“

Bohatý týždeň na animátorské skúsenosti a zážitky potvrdil, že skutočným „tajomstvom Kaťáku“ sú jeho animátori.

(don Peter Štellmach SDB)