Sústredenie detského zboru 100&1 Ovečka

Deti zo zboru 100&1 ovečka strávili poslednú novembrovú sobotu spoločnou prípravou na advent. Cely deň mali bohatý program plný zábavy a hier. Časť programu venovali aj nácviku piesní, ktorými spríjemnia detské sv. omše počas adventu. Poobede sa spolu presunuli na výrobu adventných vencov k sestrám do Laury. Detský zbor 100&1 ovečka je plne pripravený na príchod adventu .

Mária Farská

🙂

Viac fotiek nájdete na facebook-ovej stránke : https://www.facebook.com/pg/saldub.sk/photos/?tab=album&album_id=1184738438581868

Moja misia

Mesiac október bol pápežom Františkom vyhlásený ako misijný mesiac, a tak sa mladí dubnického strediska dňa 25. 10. 2019 na duchovnej obnove zamýšľali nad tým, čo je ich misiou a ako ju objaviť.

Duchovnú obnovu viedol salezián Vlado Plášek a svedectvo misie v každodennosti pridala sestra Lamiya.

Myšlienkou duchovnej obnovy boli slová Archanjela Gabriela venované Panne Márii:
,,Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha.“

Prednášajúci skrze tieto anjelove slová priblížil situáciu, keď Panna Mária pociťovala strach zo svojej životnej misie, do ktorej ju Pán Boh pozval, ale napriek tomu mu dokázala povedať svoje ÁNO. Vladko rozdelil tieto anjelove slová na tri časti a preniesol ich do súčasného sveta mladých, ktorých Pán Boh rovnako aj v tejto dobe povoláva. Zachytili sme pár myšlienok, aby ste sa i vy mohli stíšiť a  zamyslieť nad vašou misiou.

Neboj sa – Mladí tejto doby majú strach a obavy  z budúcnosti, z neprijatia, majú strach z toho, že budú málo milovaní …
Ako riešenie tejto situácie bolo navrhnuté, že treba začať rozlišovať svoje pocity, vedieť pomenovať vlastné obavy…
Strach je prirodzená súčasť bytia, ale existuje cesta.
Pán Ježiš vo Sv. Písme hovorí : ,,Čo sa tak bojíte, ešte stále nemáte vieru?“
Viera je akoby cesta čeliť obavám a strachu.
Vo Sv. Písme je 365x spomenutá výzva: „Neboj sa!“ Máme mať motiváciu prekonávať strach každý deň v roku.

Mária – Boh volá po mene. Dať meno znamená dať identitu. I mnohí rehoľníci prijímajú nové meno ako symbol novej identity. Boh povoláva každého človeka k niečomu jedinečnému. Treba len byť odvážny a nebáť sa vykročiť, ak počujeme volanie.

Milosť u Boha – Milosť je  nezaslúžený dar, ktorý sme každý jeden dostali.  Milosťou sme povolávaní k našej životnej misii. Boh, ktorý povolanie dal, ho aj udržiava v čase.

Ako príklad súčasnej odvahy bola uvedená Matka Tereza, ktorú Boh oslovil a ktorá poslúchla a rozhodla sa nemať strach a vykročiť pre svoje povolanie služby núdznym, no pritom vnútorne počas dlhých rokov svojej služby už nikdy nepocítila utvrdenie…

Sestra Lamiya mladým na koniec prednášky priblížila video, ktoré natočila ako svedectvo k príležitosti misijného októbra,  kde sa snažila ukázať, že človek nemusí ísť na misie do Afriky, ale stačí začať viac vnímať svoje okolie a plniť misiu tam, kde žije. Mladí boli povzbudení  k citlivému a otvorenému srdcu a v jednoduchosti dňa hľadať príležitosti služby.

Boh povoláva všetkých mladých. Tak, aká je tvoja misia ?https://www.facebook.com/598192526931917/posts/2847447575339723/

Katarína Bolčeková

Zomrel don Jozef KOSMÁL SDB

* 2. 7. 1929 † 13. 9. 2019

Pochádzal z Kátloviec. Saleziánom sa stal 16. augusta 1948. V noci z 13. na 14. apríla roku 1950 bol spolu s ostatnými rehoľníkmi deportovaný do Podolínca. Neskôr nastúpil ku Pomocným technickým práporom (PTP). Za päť rokov prešiel Libavu, Nový Jičín, Bruntál, Šenov pri Jičíne, Bystricu pod Hostýnem, Rajhrad, Mikulov, České Budejovice, Pardubice a Dobrušku. Budovali vojenské i civilné stavby. Po prepstení do civilu od júla 1954 do marca 1974 pracoval v Bratislave.

Popri zamestnaní tajne študoval teológiu. Dňa 5. októbra 1959 ho tajný biskup Ján Korec v tajnosti vysvätil za kňaza.

Nemal štátny súhlas k verejnému kňazskému účinkovaniu. Prijali ho za vychovávateľa v Bratislavskom stavebnom podniku na Prešovskej ulici. Okrem neho tam pracovali aj Anton Srholec a Anton Semeš.

Medzitým sa snažil nitriansky biskup Mons. Ján Pásztor získať kňazov z výroby do pastorácie a tak sa don Jozef 15. marca 1974 dostal do Ilavy za kaplána, kde pôsobil do 31. mája 1977. Odtiaľ šiel do Adamovských Kochanoviec, kde bol až do 31. októbra 1995.

1. novembra 1995 prišiel do Dubnice nad Váhom, kde pôsobil doteraz.

V rehoľnej spoločnosti Saleziáni don Bosca prežil 71 rokov a z toho v kňazskej službe 60 rokov života.

Spomíname na neho ako na optimistického, veselého, horlivého saleziána, ktorý bol nadšencom pre saleziánske dielo v Dubnici. Mal jedinečný štýl humoru. Všeobecne známy je jeho výrok, ktorý často hovorieval: „Bol to dobrý chlap. Len jednu chybu mal. Že zomrel.“

Nech ho dobrý Boh, ktorý ho obdaroval životom a rehoľným aj kňazským povolaním, obdaruje aj večným životom. Don Jožko, ďakujeme…

autor: Pavol Piatrov sdb

Veľká šťastná zebria rodina

Chata Cementár v Belušských Slatinách sa v dňoch od 19.8. – 24.8. 2019 už po tretí krát zaplnila mládežou s downovým syndrómom a animátormi dobrovoľníkmi najmä zo saleziánskeho strediska, ktorí počas táborových dní spolu vytvorili krásne spoločenstvo.

Nebojte, nepomýlili sme sa, tento článok nie je venovaný do žiadneho prírodovedeckého časopisu. Článok je venovaný už jubilejnému desiatemu ročníku tábora pre mládež s downovým syndrómom, ktorý sa uskutočnil počas letných prázdnin. Aby sme však vysvetlili záhadný názov článku, účastník Marek sa krásne vyjadril na margo spoločnej fotky, kde sme mali všetci oblečené prúžkované Pískacie tričko, že vyzeráme ako: „veľká šťastná zebria rodina.“ A tak sme sa aj určite všetci cítili, myslím tým: ako rodina, určite nie ako zebry. :)

Téma tohtoročného tábora sa niesla v duchu rozvoja pracovných zručností v oblasti záhradkárstva, dizajnu, keramiky, etikety a gastronómie. Každé doobedie sme tematicky venovali práci a tvorbe rôznych výrobkov z už vyššie spomenutých oblastí.

Na úvod sme sa po príchode na chatu, ubytovaní sa a večeri, zoznámili s novými členmi našej partie, predstavili sme si pravidlá tábora a spoločne sme odštartovali tábor parádnou tancovačkou. Nie len táborníci Adam či Milan sa vyjadrovali veľmi pozitívne na diskotékové večery, o ktoré nebola v žiadnom prípade núdza.

Vďaka pracovným listom sme sa v utorok naučili i nové názvy lúčnych či okrasných rastlín, naučili sme sa základy starostlivosti o kvety a do vlastnoručne maľovaných kvetináčov sme si neskôr zasadili kvietok, o ktorý sa teraz mládežníci budú starať naďalej i doma. Poobedie sme strávili aktívnym športovaním na stanovištiach, vodnými hrami a nesmela chýbať ani každoročná súčasť nášho tábora: Talentový večer, kde každý táborník ukázal svoju šikovnosť. Milan nám prezradil: „Na Talente som predvádzal Kung-fu.“ Inak sme mohli počuť spev, rôzne športové výkony, či tanečné kreácie. Za odmenu dostal každý vystupujúci tričko, ktoré sme si obliekli na spoločný výlet. Celý tento deň (i časť stredy) sme boli pod dohľadom kamier, keďže nás natáčala televízia RTVS.

V stredu sme vyrazili do Dubnice nad Váhom na výlet, kde sme navštívili keramickú dielňu Soni Zeliskovej, ktorá nám porozprávala o tom, ako vzniká keramika, predviedla nám prácu na kruhu a dokonca sme si vytvorili i krásne srdiečkové misky, ktoré už určite skrášľujú príbytky účastníkov tábora. Okrem iného sme si spolu pozreli film, spoznali park a dubnické uličky, či zlízali chutnú zmrzlinu. Po príchode na chatu sme si spravili príjemnú večernú opekačku.

Správny dizajnér musí mať v sebe aspoň štipku kreativity a práve tú sme sa snažili vo štvrtok doobeda rozvinúť aj v našich táborníkoch. Pomocou rôznych šablón si mohli navrhnúť a namaľovať vlastnú látkovú tašku, a keďže v každej domácnosti má väčšinou niekto dlhé vlasy, z látok, ktoré sme dostali od Bubulákovo, sme s pomocou animátorky Evky ušili krásne a pestrofarebné gumičky do vlasov. Aby sme sa po obedňajšom oddychu riadne rozhýbali, boli na programe loptové hry. Futbalový zápas bol určený pre chlapcov a dievčatá si zahrali vybíjanú a vajce. Adam k štvrtkovému dňu dodal: „Páčil sa mi film a večerné kino, ktoré sme si spravili v spoločenskej miestnosti.

Keďže piatok bol posledný deň, ktorý sme celý prežili spolu, na rad prišlo vzdelávanie sa v oblasti slušného správania a stolovania. Animátorka Betka si pripravila teoretickú časť, ktorá bola spestrená video ukážkami a neskôr i praktickým nácvikom ( príprava stolovania na slávnostnú večeru). Pred obedom sme dokonca stihli pripraviť smotanovo piškótové torty, s ktorými sme sa po večeri podelili aj so zamestnancami kuchyne.

Po obede si každá skupinka pripravila krásne, originálne a dokonca i humorné scénky, pomocou ktorých určitým spôsobom poukazovala na to, akému správaniu sa v reštaurácii či v spoločnosti máme vyhnúť a ako by sme sa mali v rámci etiky správne zachovať. Veríme, že si táborníci mnohé pravidlá slušného správania a aj stolovania osvojili. Animátorka Aďka (vedúca tábora) prezradila malú humornú situáciu ktorá na divadelnej scéne vznikla: „Pri predvádzaní scénky Rande v reštaurácii si slečna, ktorá, správne, odmietala mužov, čo si objednávali namiesto decentného drinku tvrdý alkohol, nakoniec samotná objednala vodku …

Samozrejme, bez humorných situácií a úsmevu na tvári by sme nedokázali fungovať asi nikto. S úsmevom na perách ide všetko ľahšie a na našom tábore to platí dvojnásobne. :)

Táborom nás sprevádzali i aktivity, ktoré v žiadnom prípadne nemohli ani teraz chýbať. Ranná rozcvička bola súčasťou skoro každého dňa, písali sme si táborovú poštu a vo viaceré dni sme súťažili v tombole o krásne ceny od DM drogérie a mnohých ďalších sponzorov. A týmto by sme sa chceli srdečne poďakovať všetkým sponzorom nášho tábora, v prvom rade firme Dedoles, ktorá prispela sumou 4 206€ Spoločnosti Downowho syndrómu na Slovensku na tento náš pobytový tábor, ale aj ďalším sponzorom, ktorými boli už spomínané Pískacie, Bubulákovo, Drogéria DM a ďalej rodičia a kamaráti a ďlaší podporovatelia tábora pre mládež s downovým syndrómom. Ďakujeme!

V sobotu sme sa všetci objímali a lúčili, pretože nám tábor končil. Nikomu sa našťastie nič vážneho nestalo. Aj sme si niektorí poplakali (samozrejme iba od smútku), ale s mnohými sme sa lúčili aj s úsmevom, v nádeji, že sa o rok vidíme znova.

Verím, že si mladí užili spoločný čas s nami animátormi. Dôkazom toho je aj pekná pošta od Ivka, ktorý nám napísal: „Milí moji kamaráti, kamarátky a všetci animátori, nadišla chvíľa lúčenia sa s kamarátom Ivkom. Je mi to ľúto, ale musím odísť. Bolo mi tu s vami dobre. Páčili sa mi diskotéky, oblievačka vodou a výroba torty. Najlepšia partia aká sa tu mohla stretnúť je táto. Našiel som si tu kopu kamarátov ako je Dado a kamarátok ako je Zuzka. Mám vás všetkých rád. Zo srdiečka vám posiela cmuk na vaše líčka váš Ivko.“ Musím sa ale priznať, že aj krátke vyjadrenie od Kiky: „na tábore bolo dobre,“ pre nás animátorov veľmi veľa znamená!  

Animátorka Majka opísala svoju prvú skúsenosť s táborom pre mládež s downovým syndrómom takto: „Na tábor som sa prihlásila na poslednú chvíľu. A s veľkým rešpektom pred neznámom, ktoré ma čakalo. Už po pár hodinách som ale zistila, že mám dočinenia s úžasne krásnymi ľuďmi. Pochodila som už nejeden tábor a školy v prírode, no musím povedať, že toľko lásky, čo sa rozdávalo a prijímalo na tomto tábore, to som nezažila ešte nikde. Tak krásni a úprimní ľudia, tak krásne chvíle, animátori, prostredie. Myslím, že kto takýto tábor nezažil, celkom ani neporozumie tomu, čo sa tu snažím opísať. Tak len chcem vyjadriť veľkú vďaku za to, že som mala možnosť všetkých týchto milých a krásnych ľudí spoznať a pevne verím, že sa vidíme (minimálne) o rok. “

Nakoniec verím, že si aj rodičia užili čas strávený bez nich, ale predpokladám, že vo vedomí, že im ich deti, vnúčatá či súrodenci vo všetkom tom pokoji chýbajú.

Na záver by som sa chcela podeliť s malou myšlienkou, ktorá mi vznikla v hlave tak nejak spontánne a verím, že sa nikto neurazí a že sami uznáte, že má väčšiu hlavu a pätu než pôvodný výrok:

„Žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako „downík“ človeku!“

V mojich očiach má obrovskú hĺbku a čo vo vašich … ?

Katarína Bolčeková

Prišiel nový salezián Cyril Gajdoš sdb

Volám sa Cyril Gajdoš a teším sa na Vás v Dubnici. Narodil som sa v Leviciach a pochádzam z Čajkova. Doma som od malička miništroval a tak som sa stretol aj so saleziánmi, keď k nám jeden prišiel za farára. Bol som vtedy gymnazista a salezián Vojtech mi veľmi pomohol v problémoch mladosti.

Dubnica mi nie je celkom neznáma, hoci som už takmer dve desaťročia na východe Slovenska. Veď ako začínajúci salezián som pôsobil v Piešťanoch a pár krát som sa dostal aj k saleziánom do Dubnice. Už ako kňaz som zas bol v Žiline a tiež som cez Dubnicu často prechádzal, alebo sa tam aj zastavil. Zo záľub rád hrávam stolný tenis , čítam knihy a bicyklujem sa. Teším sa na pôsobenie u Vás a chcem sa Vám priznať, že sa už dlho za Vás modlím. Verím, že ma Pán bude u Vás požehnávať a navzájom si budeme pomáhať k spáse. Dubnická Panna Mária, oroduj za nás…

Privítajme Cyrila Gajdoša sdb s radosťou a láskou :)

Púť Mornese – Turín

Dubnica mala v dňoch 18.3 – 24.3. na púti do Mornese a Turína tiež svoje zastúpenie. Na púť s GPS, sa vybrali i dve dievčatá, ktoré sa boli modliť ( aj ) za svoje povolanie.

Katka a Maťka
Katka a Maťka

Púť do Mornese za spoznávaním svätej Márie Dominiky Mazzarellovej ( zakladateľky Dcér Márie Pomocnice) , jej rodiska, života a pôsobiska, a tak isto aj návšteva Turína a don Bosca ( zakladateľa Saleziánov) sa začala v skorých ranných hodinách. Autobus plný dievčat, saleziánok a jendého kňaza, vyrážal z Bratislavy o druhej hodine ráno a zamieril na smer: Padova, k sv. Antonovi Paduánskemu, patrónovi stratených vecí. Časový sklz donútil dievčatá pridať do kroku, aby mohli mať sv. omšu v kaplnke Baziliky sv. Antona , no nakoniec sa im podarilo všetko stihnúť a po malej zastávke v Padove, čakala dievčatá ešte dlhá cesta so Mornese.

kostol u sestier v Mornese


V Mornese strávili dievčatá následne celé tri dni. Sestra Gabika Baňasová sa postarala o prednášky pre dievčatá, ktoré sa zoznámili s celým životom Márie Dominiky Mazzarellovej (ďalej Main, alebo MDM).

Od politickej situácie do ktorej sa Main i don Bosco narodili, až po Mainine posledné chvíle života . Dievčatá navštívili rodný dom MDM , miesta, kde Main počas svojho života žila so svojou rodinou a tiež aj miesta, ktoré navštevovala a kde žila svoj ,,sen,,: pôsobila ako rehoľná sestra.

Viac o don Boscovi dievčatám povedal najmä don Peter Štellmach , s ktorým sa stretli v Turíne vo Valdoccu, mieste, kde don Bosco vybudoval základy saleziánskeho diela.

príjemné stretnutie so Štellkom

Dievčatá majú veľmi pekné zážitky. Z Mornese žiarila pokojná atmosféra a bolo cítiť, že Pán Boh bol prítomný na ich púti a žehnal ich ceste.

Veríme, že vďaka tejto púti vzniklo mnoho pekných priateľstiev a určite aj mnoho povolaní ! :)

Katarína Bolčeková

Zjednotení v Piesni

autor: Katka Bolčeková

Spev, smiech, radosť, spoločenstvo, noví kamaráti, hudba, zážitky, aj takto vyzeral tento víkend v našom saleziánskom stredisku. Úžasná atmosféra a milí ľudia urobili túto akciu výnimočnou.

príprava na koncert

1. – 3. marca 2019 sa stretli v Dubnici nad Váhom detské zbory zo Šamorína, Dolného Kubína a Dubnice aby si spolu zaspievali a naučili sa nové piesne. Sústredenie začalo v piatok svätou omšou a pokračovalo zoznamovačkami a spoločnými hrami v Katolíckom dome.
V sobotu doobeda sa nacvičovali piesne na nedeľnú svätú omšu. Po obede začali prípravy na koncert, ktorý zanechal v poslucháčoch úžasný dojem a bol to nezabudnuteľný zážitok. Najväčší úspech zožala pieseň ,,Mamka Mária,, ktorú si zaspievali všetky tri zbory dokopy. Dokonca bola zbory podporiť aj Viki Tarabová, ktorá nedávno mala koncert v Kaťáku.
Končilo sa v nedeľu spoločným obedom a potom nezostávalo už nič iné ako sa rozlúčiť. Alica Šimurdová: „ Najväčší zážitok bol pre mňa keď sme spolu cvičili piesne a bola tam taká príjemná a pozitívna atmosféra.“
Sústredenia sa spolu zúčastnilo približne 90 detí a mladých a ako povedal pán farár po koncerte: „ Síce ste nespievali vo veľkom meste na velikánskom pódiu, ale dnes večer vás určite bolo počuť v nebi.“

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014-2020“, ktorú administruje IUVENTA- Slovenský inštitút mládeže.

Paulína Hírešová

Ako sme Lauru oslávili …

Dňa 22. januára si pripomíname blahoslavenú Lauru Vicuňovú. Spoločne, aj ako o.z. Laura, sme ju tento rok oslávili už tradične na dvoch akciách: Laura párty pre starších a pre deti.

Prípravy na Laura párty pre starších začali už v 20.1., sobotu podvečer. Celý program otvorila slávnostná svätá omša v kaplnke u sestier saleziánok, ktorú slávil direktor Paľo Piatrov, SDB. Prítomných mladých, sestry i exallieve vyzval, aby sa podelili o to, čo ich na živote blahoslavenej Laury najviac oslovilo a on sám ich povzbudil, aby vedeli dávať svoj život, čas, obetovať sa – a to najmä vo svojich rodinách, tak ako Laura.

Nasledovalo chutné „zajedenie si“ v štýle „kebab“ a večerno-nočnú zábavu rozprúdili spoločné pohybové hry. Následne sa tancovalo skoro až do polnoci. Ďakujeme najmä ochotným DJ-om, ale aj všetkým, ktorí prispeli k radostnej rodinnej atmosfére, prišli, zapojili sa, zabavili i pomáhali s celou akciou, výzdobou, občerstvením, …

V nedeľu 21.1. sa uskutočnila detská Laura párty s témou „Farby“ v poobedňajších hodinách, kde sa do príprav zapojilo veľa ochotných mladých. Spoločne s deťmi zažili pekné chvíle modlitby, tancov, hier a súťaží, kde sa aj oni sami aktívne zapájali. Navštívili nás aj bratia saleziáni v rozšírenej zostave, čo nás milo prekvapilo :-).

Na záver programu bola tombola pre nových/obnovených členov združenia Laura, ktorí si domov odniesli pekné ceny. Ďakujeme deťom, rodičom i animátorom za ich priazeň, dôveru, pomoc a podporu a vyprosujeme im na príhovor blahoslavenej Laury potrebné milosti pre radostný a pokojný život v ich rodinách…

(Elena Holá, FMA)


Florbalový turnaj pre 1.stupeň ZŠ

V stredu 10. januára 2018 sa uskutočnil florbalový turnaj pre žiakov 1. stupňa ZŠ. Zorganizovali ho SCVČ Laura Dubnica n/V v spolupráci so Spojenou školou sv. Jána Bosca v Novej Dubnici, kde sa turnaj aj uskutočnil  – v priestoroch ich telocvične.

Zúčastnilo sa ho 6 družstiev. Do súťaže sa prihlásil aj náš florbalový krúžok, deti z CZS sv. Dominika Savia, aby si zahrali, zasúťažili a súčasne získali nové skúsenosti.
Počas zápasov vládla veľmi pekná atmosféra. Mali sme v tíme najmladších zo všetkých súťažiacich. Boli medzi nimi aj škôlkári, 1., 2. ročník. Súperiace tímy boli zväčša zložené z tretiakov a štvrtákov.
Krásne na tom bolo, že naši škôlkári sa nezľakli veľkých súperov a vybojovali si krásne 3. a 4. miesto.
Naša Andrejka Jankechová bola vyhodnotená ako najlepšia brankárka.
Tešíme sa spolu s vami a zo srdca gratulujeme.
Touto cestou ďakujeme p. Harňákovej, že nám vybavila a zdarma zabezpečila odvoz autobusom na súťaž pre celé družstvo. Spolupráca s organizátormi hosťujúcej školy bola dobrá a už teraz sa tešíme na odvetné zápasy.
(es)