Piatok 20. 06. 2014: V skorých ranných hodinách sa stretli ctitelia Božieho milosrdenstva zo Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum, aby putovali na miesta spojené s eucharistickými zázrakmi a navštívili Svätého Otca Františka vo Vatikáne. Naším duchovným sprievodcom bol otec Pavol Benko, kňaz z trenčianskej nemocnice. Na začiatku požehnal nás všetkých i celú našu púť a autobusom sme so šikovnými šoférmi cez Rakúsko docestovali do Talianska. Vo večerných hodinách sme sa v mestečku neďaleko SIENY stretli s našou milou a vedomosťami nabitou sprievodkyňou Ivankou Kvetanovou, ktorá nás zaviedla do Kaplnky Panny Márie Snežnej – Menšej, kde sme mali svätú omšu. V kaplnke sa nachádzali votívne predmety – bolo ich približne 5.000, a to na stenách kaplnky. Boli vyrobené z kašírovaného papiera v rôznych tvaroch – ruky, hlavy, hrude, …išlo o poďakovanie sa Panne Márii za uzdravenie sa ľudí z ich rôznych chorôb, ktoré postihli rôzne časti ich tela. Večer nás čakalo príjemné privítanie a malé pohostenie v hoteli, kde sme si oddýchli z dlhej cesty, aby sme ráno plní sily mohli naplno začať našu púť.
Sobota 21. 06. 2014: Našu púť sme začali v krásnom historickom meste SIENA, ktoré nás upútalo svojimi malebnými úzkymi uličkami, takými typickými pre túto oblasť Toskánska. Navštívili sme Baziliku sv. Dominika, v ktorom sú uložené relikvie učiteľky Cirkvi sv. Kataríny Sienskej (konkrétne podobizeň jej hlavy), kde sme si krátkou modlitbou uctili túto sväticu, ďalej sme navštívili Dóm sv. Kataríny, kde sa na stenách miestností nachádzali maľby zobrazujúce rôzne úseky jej života, jej videnia Pána Ježiša a Panny Márie. Na hlavnom historickom námestí Sieny Piazza del Campo sa každoročne konajú preteky koní, ktoré sa nazývajú PALIO; navštívili sme tiež prekrásnu sienskú katedrálu a niektorí osobne vystúpili na vežu Tore del Mangia alebo navštívili sienské múzeá.
Poobede sme sa premiestnili do ďalšieho krásneho historického mesta – ASSISI. Mesto preslávili najmä sv. František a sv. Klára. Poobede sme v Bazilike sv. Kláry – v kaplnke jej sestry sv. Agnesy – mali svätú omšu. Po jej skončení sme sa stretli so sestrou klariskou Chiarou Kilianovou, rodáčkou z Dubnice nad Váhom. Tá nám obetavo a pútavo rozprávala o živote sv. Františka a sv. Kláry. Zaviedla nás ku krížu s Pánom Ježišom, pri ktorom sa modlil sv. František a pri ktorom počul hlas Pána Ježiša, aby „opravil Jeho Dom “, čo si najskôr sv. František vysvetľoval tak, že má opraviť zrúcaninu pôvodného kostolíka, avšak neskôr pochopil, že Pán Ježiš myslel na opravu a premenu jeho vlastného vnútra, vnútra jeho domu, ktorý je v ňom samom. Sestra Chiara povedala peknú myšlienku: „V našej modlitbe sa duchovne spájame s každým, keď sa za neho modlíme.“ Po rozlúčke so sestrou sme pokračovali v putovaní ku hrobu sv. Františka, ktorý sa nachádza v Bazilike sv. Františka. Tu sme v krátkej modlitbe poďakovali Pánovi za veľký vzor, ktorý nám dal vo sv. Františkovi a vo sv. Kláre.
Večer sme sa ubytovali v kláštore u sestier františkánok, ktoré nám pripravili chutnú večeru a starali sa o nás ako naše mamy. Kláštor sa nachádzal asi 5 minút chôdze od Baziliky Panny Márie Anjelskej – od PORCIUNKULY. Vo večerných hodinách sme sa tu viacerí zúčastnili ružencovej pobožnosti, po ktorej nasledoval sviečkový sprievod za sochou Panny Márie Anjelskej (podobné večerné procesie určite niektorí z nás prežili aj v Lurdoch).
Nedeľa 22. 06. 2014: Ráno sme sa do PORCIUNKULY vrátili opäť, pomodlili sme sa v samotnom „malom kostolíku,“ ktorý opravil sv. František so svojimi spolubratmi, pozreli si záhradu ruží bez tŕnia a kaplnku sĺz, kde sa sv. František duchovne i telesne umŕtvoval.
Naša púť pokračovala do mesta ORVIETO, kde v tento deň slávili sviatok Božieho Tela veľkolepou procesiou, ktorá nasledovala po slávnostnej svätej omši, ktorej sme sa my kvôli nedostatku času nezúčastnili.
Sprievod začínal veľkými plátenými obrazmi, ktoré zobrazovali rôzne úseky zo života Ježiša Krista. Potom nasledovali krojované zástupy, ktoré predstavovali rôzne cechy, ktoré v predošlých časoch v meste pracovali. Napokon nasledovali miestni kňazi, biskup a kardinál, ktorí sprevádzali monštranciu s Najsvätejšou oltárnou Sviatosťou a tiež korporál, do ktorého bola kedysi zabalená Eucharistia. Eucharistický zázrak sa stal v neďalekom mestečku Bolsena, kde miestnemu kňazovi (zachovali sa informácie že bol českého pôvodu a volal sa Peter) počas svätej omše pri premieňaní a pozdvihovaní Eucharistie začala táto krvácať Najsvätejšou Ježišovou Krvou. Kňaz Peter krvácajúcu Eucharistiu zabalil do korporálu a utekal s ňou do neďalekého Orvieta, kde sa práve nachádzal miestny biskup. O eucharistickom zázraku sa dozvedel aj pápež Gregor VI., ktorý sa nachádzal v Perugii, a tiež prišiel do Orvieta, aby videl krvácajúcu Eucharistiu.
Poobede sme sa aj my presunuli do BOLSENY, kde sa už v uliciach menšieho mestečka ako bolo Orvieto pripravoval „živý koberec z lupienkov kvetov,“ na večernú slávnostnú procesiu Božieho Tela.
Nevšedné, krásne a farebné obrazy tvorili stovky ľudí, ktorí pracovali pilne ako včeličky, aby krásne obrazy Ježiša Krista, Panny Márie, svätých, ale i rôznych nápisov a ornamentov krášlili večernú procesiu s Božím Telom. Po večernej svätej omši, ktorú celebroval miestny kardinál, biskupi, kňazi i náš duchovný sprievodca otec Benko, a ktorej sme sa zúčastnili aj my pútnici zo Slovenska, nasledovala už slávnostná procesia po „živom koberci“ s Najsvätejšou oltárnou sviatosťou. Keďže tu v Bolsene sa udial už spomenutý eucharistický zázrak, zostali tu v kostole, kde sa zázrak stal, štyri mramorové dosky, na ktorých boli kvapky Krvi Ježiša Krista, ktoré padali z krvácajúcej Eucharistie. Jednu z týchto mramorových dosiek s Najsvätejšou Krvou Ježiša Krista niesli aj v slávnostnej procesii za Najsvätejším oltárnou sviatosťou. Určite sme všetci pútnici mali z procesií, ktorých sme sa zúčastnili v Orviete i v Bolsene, veľmi silný duchovný zážitok a získali veľa duchovnej posily a milostí do ďalších dní. Po krátkom oddychu a chutnej večeri sme putovali za ďalším cieľom našej púte – za Svätým Otcom Františkom do Ríma. V neskorých večerných hodinách sme sa ubytovali a prenocovali v hoteli neďaleko Ríma; v tomto hoteli sme boli ubytovaní na tri noci.
Pondelok 23. 06. 2014: Ráno sme sa autobusom a metrom prepravili do samého centra RÍMA, kde sme v kostole Zoslania Ducha Svätého slávili Bohoslužbu. V kostole sa nachádzal veľký obraz Božieho milosrdenstva spolu s obrazom sv. sestry Faustíny a sv. Jána Pavla II. Uctili sme ti tiež relikviu sv. Jána Pavla II.. Navštívili sme neďaleký kostol Panny Márie Ustavičnej pomoci, ktorí spravujú miestni pátri redemptoristi a v krátkej modlitbe zotrvali pred obrazom Panny Márie Ustavičnej pomoci. Peši sme putovali k Vatikánskym múzeám, kde asi kilometrový rad čakal na vstupenky. Cestovná kancelária nám vopred rezervovala vstupenky, tak sme ušetrili čas dlhým čakaním a plynulo sa dostali dovnútra Vatikánskych múzeí. Samotné múzeá tvoria veľmi rozsiahly komplex umeleckých diel; my sme prešli časť umeleckých miestností, aby sme sa dostali do Sixtínskej kaplnky, ktorú dal postaviť a vyzdobiť pápež Sixtus IV. Každý si tam určite našiel „ten svoj obraz“ zo Starého alebo Nového Zákona, mňa osobne veľmi zaujala na oltárnej stene namaľovaná Michelangelova freska Posledný súd.
Čakala nás návšteva baziliky sv. Petra, kde sme sa v kaplnke sv. Sebastiána pomodlili pri hrobe Jána Pavla II. a potom tiež v tichui modlitby si uctili hrob sv. Petra.
V našom putovaní sme pokračovali k jednej z najstarších stavieb v Ríme – k Pantheonu. Zaujalo nás v strope „otvorené oko“ v priemere asi 9 metrov, ktoré býva otvorené počas celého roka, takže v zime a v daždi je tu dosť nevľúdne, chladné prostredie. Pri rôznych významných udalostiach sa tu slúžia aj slávnostné sväté omše.
Po chutnej večeri sme pokračovali smerom k známej fontáne Di Trevi, ktorá sa práve nachádza v rekonštrukcii, takže samotná fontána nefungovala, ako napríklad ešte pred mesiacom. Presunuli sme sa k Španielskym schodom, ktoré tiež rekonštruovali, zastavili sme sa pri Obelisku Marca Antónia, v ktorom sa nachádzajú točité schody. Rôznych obeliskov je po celom Ríme nespočetne.
Utorok 24. 06. 2014: Sviatok sv. Jána Krstiteľa sme oslávili v bazilike Santa Maria Maggiore svätou omšou. Bazilika je pre nás Slovákov zvlášť dôležitá preto, lebo v nej boli posvätené liturgické knihy, ktoré sv. Cyril a Metod preložili do staroslovienčiny. Po krátkej obednej pauze sme metrom putovali za tzv. hradby k bazilike sv. Pavla. V krátkej modlitbe sme zotrvali pred hrobom sv. Pavla a uctili si svätosť jeho života. Na stenách baziliky boli obrazy všetkých pápežov i terajšieho emeritného pápeža Benedikta XVI. a tiež pápeža Františka. Metrom sme sa ďalej presunuli ku starobylým hradbám Kolosea. Koloseum vystavali privezení židovskí otroci z Jeruzalema, a slúžilo pre pospolitý ľud na hry a zábavu. Koloseum z veľkej časti rozobrali Rimania a z veľkých kusov kameňa si stavali svoje príbytky. Časť Kolosea sa v súčasnosti rekonštruuje. Ďalej sme peši putovali ulicami Ríma, okolo sochy sv. Františka z Assisi, a prišli sme k Lateránskej bazilike, ktorá bola postavená cisárom Konštantínom I. Bol to prvý kresťanský kostol vôbec v tých časoch v Ríme a bol a stále je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a Jánovi Evanjelistovi. Oproti Lateránskej bazilike sa nachádzajú Sväté schody, ktoré matka cisára Konštantína I. sv. Helena nechala priviesť z jeruzalemského paláca niekdajšieho rímskeho prefekta Pontia Piláta, po ktorých vystupoval Ježiš Kristus. Niektorí z nás pútnikov osobne prešli na kolenách cestu Svätými schodmi, aby v tichu modlitby vzdali vďaku a slávu nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi.
Streda 25. 06. 2014: A prišiel dlho očakávaný deň, keď sme sa všetci prebudili síce do upršaného rána, ale zato plní radosti z očakávania na stretnutie so Svätým Otcom Františkom. Už pred ôsmou hodinou rannou bolo Svätopeterské námestie naplnené asi do polovice, miesta na sedenie sme si našli v blízkosti uličky, kde sme dúfali, že budeme o čosi bližšie k pápežovi Františkovi, keď bude prechádzať okolo na papamobile. Okolo 9.30 hod. sa na veľkoplošných obrazovkách ukázal Svätý Otec František, kde vo vnútri neďalekej auly vítal deti a mladých pútnikov, z ktorých niektorí boli pripútaní na invalidný vozík. Pre nie celkom priaznivé počasie sa spoločne vítali vo vnútri auly, kde sa im aj krátko prihovoril, s niekoľkými sa pozdravil, prehovoril pár viet, alebo len s láskou objal.
Okolo 10.00 hod. nastala na Svätopeterskom námestí vzrušená vrava a vstávanie zo sedadiel, to už na papamobile prichádzal pápež František. Väčšina pútnikov prítomných na námestí sa sústredila k okrajom zábradlia, okolo ktorých s nádejou očakávali, že sa osobnejšie pozdravia so Svätým Otcom. Naše Združenie apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum z Dubnice nad Váhom malo na privítanie nachystaný aj transparentný nosič s nápisom Faustínum Dubnica nad Váhom, ale „ na propagáciu“ nebol práve vhodný čas a najmä priestor, preto sme ho použili až v čase, keď pápež vítal jednotlivé skupiny pútnikov z rôznych častí sveta. O niekoľko minút sa už Svätý Otec nachádzal v papamobile len pár krokov od nás, a my sme ho s láskou mohli pozdraviť a zamávať mu na pozdrav. Po chvíli sme sa usadili a vypočuli jeho katechézu, kde nám viacerým pútnikom utkvela myšlienka, že ten kto nemiluje svojho blížneho, nemôže milovať ani Boha Otca… Apoštolské požehnanie pápeža nás duchovne posilnilo do ďalších dní a priniesli sme ho aj domov, do našich rodín. Sme vďační Bohu, že sme mohli prežiť neopakovateľné chvíle v blízkosti nástupcu Ježiša Krista a modliť sa spolu s ním za lásku, pokoj a dobro na celom svete. Modlitbou posvätného ruženca za Svätého Otca sme sa rozlúčili s Rímom a putovali ďalej.
Poobede sme prišli do MANOPELLA, kde sme navštívili chrám, v ktorom je uložená posmrtná šatka s podobizňou tváre Pána Ježiša – vystavená bola na hlavnom oltári. Táto šatka môže byť stotožnená s posvätnou šatkou z Turína. V tomto chráme sme mali odslúženú aj svätú omšu. Putovali sme ďalej a vo večerných hodinách sme prišli do mestečka pátra Pia – San Giovanni Rotondo.
Štvrtok 26. 06. 2014: Po raňajkách nás očakávala pani Ivetka Graziano – sprievodkyňa, ktorá sprevádza Slovákov, ktorí navštívia SAN GIOVANNI ROTONDO, a tak na nejaký čas si mohla oddýchnuť naša milá sprievodkyňa Ivanka Kvetanová. Kedysi toto mesto bolo veľmi chudobné. V roku 1916 sem prišiel františkánsky kňaz – kapucín – páter PIO, a vďaka tomuto kňazovi mesto nabralo iný ráz. Je tu vybudovaný popri starom kostole i nový kostol – SANTA MARIA DELLE GRAZIE – kostol Poďakovania. V doobedňajších hodinách sme mali svätú omšu v staršom, menšom kostolíku, v ktorom aj na začiatku svojho pôsobenia páter Pio slúžil sväté omše a spovedal ľudí z ďalekého okolia. Na chóre kostolíka sa nachádza kríž, pred ktorým sa páter Pio modlil a vtedy sa jeho stigmy na rukách i na tele znovu objavili a začali krvácať.
V roku 1947 začal páter Pio stavať z milodarov celého sveta nemocnicu. Táto nemocnica bola otvorená v r. 1956 pátrom Piom a volá sa DOM ÚTECHY A UTRPENIA – táto nemocnica má prostredníctvom personálu priniesť chorým na prvom mieste Lásku – Pána BOHA, a potom príde aj uzdravenie. To sú stále aktuálne slová a požiadavka pátra Pia. Nemocnica sa rozrástla do celosvetovej úrovne. Pracujú v nej špičkoví lekári na 30. oddeleniach. Je tu v súčasnosti 900 lôžok (kedysi ich bolo 1 300 ). Pracujú tu civilné sestry a vrchné sestry oddelení sú rádové sestry. Okrem nemocnice sa neďaleko nachádza Poliklinika Jána Pavla II., pri ktorej sa v súčasnosti stavia genetický výskum, kde sa budú odoberať kmeňové bunky pre potreby transplantácií.
Páter Pio zomrel dňa 23. 9. 1968 a jeho telo je uložené a vystavené v priestoroch novovybudovanej svätyne. Tu sme strávili niekoľko vzácnych chvíľ v tichej meditácii a obdivovali krásne mozaiky jezuitského kňaza p. Rupnika, ktoré zobrazovali výjavy zo života Ježiša Krista, sv. Františka z Assisi a sv. pátra Pia. I keď počasie najskôr tomu nenasvedčovalo, ale predsa sme po obedňajšej prestávke autobusom zišli z výšky vrchov a zostúpili nižšie k moru, kde sa niektorí z nás ovlažili a oddýchli vo vlnách Jadranského mora, a niektorí sa poprechádzali v historických uličkách mestečka. Radosť z kúpania mali hlavne naši najmladší pútnici – Jožko, Veronika, Andrejko, ale iste i tí, ktorí sa po prvýkrát mohli okúpať v príjemných vlnách mora. V podvečerných hodinách sme sa autobusom vyviezli opäť do vyšších nadmorských výšok a navštívili mestečko Monte san Angelo i neďalekú jaskyňu, v ktorej sa prvýkrát zjavil sv. archanjel Michal. Po krátkej modlitbe k sv. archanjelovi Michalovi a obhliadke jaskyne sme sa vrátili späť na hotel, kde sme mali pripravenú večeru. Po večeri sa ešte niektorí z nás zúčastnili večernej adorácie a modlitieb pred vystavenou Eucharistiou v kostole Santa Maria delle Grazie.
Piatok 27. 06. 2014: po raňajkách v hoteli sme mali osobné voľno na prechádzku alebo modlitbu v miestach spojených so životom sv. pátra Pia. V doobedňajších hodinách niektorí z nás pod duchovným vedením otca Benka sa zúčastnili krížovej cesty, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola Santa Maria delle Grazie, a ktorá pozostávala z krátkych a veľmi silných myšlienok sv. sestry Faustíny.
Na obed sme sa ešte rozlúčili so zastupujúcou sprievodkyňou pani Ivetkou Graziano a putovali autobusom ďalej smerom na LANCIANO. V poobedňajších hodinách prichádzame do Lanciana, kde sme navštívili kostol sv. Františka z Assisi, kde sa uskutočnil vôbec prvý eucharistický zázrak – sv. hostia sa premenila na kúsok tela a víno v kalichu sa premenilo na krv. Neexistuje žiadna pochybnosť o skutočnosti zázraku, lebo ide o skutočnú časť ľudského tela, t.j. srdcového svalu, a ľudskú krv skupiny „AB,“ ktorú mal Ježiš Kristus. Svätú eucharistiu sme si uctili poklonou, po ktorej pokračovala svätá omša v kaplnke kostola.
Po svätej omši sme sa rozlúčili s našou milou a vynikajúcou sprievodkyňou Ivankou Kvetanovou, poďakovali sme sa jej za jej plnohodnotné sprevádzanie, za vynaloženú obetu a lásku, ktorú každému z nás prejavila. Popriali sme jej ešte veľa dobrého do ďalšieho života, v modlitbe posvätného ruženca sme sa poďakovali Pánu Bohu za našu sprievodkyňu, za našich šoférov, duchovného sprievodcu otca Benka a pokračovali na ceste domov na Slovensko.
Sobota 28. 06. 2014: Šťastní a duchovne posilnení sme sa približne o 9.30 hod. zvítali s našimi najbližšími pred kostolom sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom. Rozlúčili sme sa, ešte raz poďakovali otcovi Benkovi za jeho duchovné sprevádzanie a rozišli sme sa do našich rodín, kde sme svojim najbližším priniesli apoštolské požehnanie Svätého Otca Františka a veľa Božích milostí získaných počas nášho putovania po krásnom, nezabudnuteľnom Taliansku.
Bohu vďaka za všetkých pútnikov, za šťastný priebeh púte, nech je oslávený a zvelebený náš dobrotivý Otec, pozdravená a oslávená nebeská Matka Božia.
Sláva Otcu, i Synu, i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky, i naveky vekov. Amen.
Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!
G. B.
Dubnica nad Váhom 21.07.2014
