A beží sa ďalej (SAVIO RACE 2019)

Dominik Savio. Chlapec, ktorý dokázal, že už v mladom veku sa môžeme stať svätí… Avšak, ani jeho cesta ku svätosti nebola bez prekážok a námahy.

Pretekári, ktorí sa postavili túto sobotu na štart druhého ročníka SAVIO RACE, mali svoju cestu do cieľa taktiež takéhoto charakteru. Duševnú námahu však nahradila fyzická.

Ťahanie pneumatiky , preskakovanie a podliezanie lavíc či nosenie medicimbalu dalo zabrať malým i veľkým, chlapcom či dievčatám. Štartovalo sa v troch kategóriach rozdelených medzi chlapcov a dievčatá.

Rodičia a všetci, čo si chceli vyskúšať trať, boli zaradení do poslednej špeciálnej kategórie s hromadným štartom, ktorá nebola hodnotená. Dlžka trate bola približne 1 kilometer po hrboľatom trávnatom teréne za kostolom sv. Jána Bosca v Dubnici nad Váhom.

O priebeh akcie sa starali organizátori, na čele s don Paľom Piatrovom SDB, poskladaní z animátorov z dubnického saleziánskeho strediska Kaťák a dobrovoľníkov z tímu Champion Club, ktorí zabezpečili aj potrebný materiál na postavenie trate. Týmto im patrí veľká vďaka za pomoc, tiež všetkým, ktorí sa podieľali na tejto akcii.

Viac fotografií tu:

Marek Hudec

foto: Mária Badačová

Výsledky:

1 Natálka Kramaríková 08:41
2 Rachel Repková 09:51
3 Katarína Bórová 09:53
4 Kristína Zelničková 10:02
5 Barbora Benková 10:02
6 Dominika Burianová 10:29
7 Alžbeta Husáriková 12:06
8 Lívia Nemcová 12:06
9 Sofia Gašparová 12:59
10 Nelka Remová 13:07
11 Katarína Babulíková 13:37

1 Nina Gančárová 06:46
2 Romana Bortelová 07:04
3 Sofia Liptáková 07:20
4 Lucia Hudoková 07:30
5 Paulína Bezecná 07:35
6 Laura Ondrejková 07:45
7 Karolína Bortelová 07:52
8 Natália Zubeková 08:11
9 Liliana Ritková 08:09
10 Karolína Sofia Bartošová 09:44
11 Vanesa Fabušová 09:54
12 Nela Fujašová 10:24
13 Karoliná Ema Rendeková 11:46
14 Laura Michálková 13:51
1 Jessica Štefancová 07:33
2 Nikola Škrovanová 07:44
3 Magdaléna Pavlačková 07:55
4 Klaudia Pavlačková 08:02
5 Timea Behulová 08:20
6 Ema Fujašová 09:40
1 Šimon Chudo 07:47
2 Dávid Ťazim 07:57
3 Taylor Tristian Heynes 08:15
4 Andrej Poruban 08:43
5 Skyelar Brooks Heynes 08:57
6 Tomáš Hudok 09:02
7 Andrej Svorik 09:11
8 Marko Bližnár 10:44
9 Boris Suchomel 12:19
10 Patrik Černík 13:44
11 Tomáš Kadlec 14:41
1 Jakub Repka 07:00
2 Martin špaček 07:17
3 Matej Liška 07:19
4 Filip Pavlík 07:23
5 Oskar Hudcovký 07:26
6 Tobiáš Chudo 07:27
7 Tomáš Kramarík 07:46
8 Filip Ťazim 08:16
9 Ján Benko 09:06
10 Marián Provazník 09:39
11 Tobias Pyšný 09:46
12 Peter Laca 10:00
1 Peter Burian 12:50
2 Marek Moško 14:34
3 Erik Švikura 16:36
4 Šimon Šeriš 19:13
5 Filip Gregor 20:06
6 Kristián Rendek nedokončil 

Predveľkonočné spovedanie

Horná Poruba 9. IV. utorok 1600 – 1730
Červený Kameň 10. IV. streda 1600 – 1730
Tuchyňa 10. IV. streda 1600 – 1700
Mikušovce 10. IV. streda 1000 -11301600 -1730
Pruské 11. IV. štvrtok 1000 -11451500 – 1700
Prejta 12. IV. piatok 1000 – 1100 1630 – 1730
Dubnica nad Váhom 13. IV. sobota 1000 – 1200 1500 – 1700
Nová Dubnica 14. IV. nedeľa 1430 – 1700
Košeca 15. IV. pondelok 1600 – 1800
Ladce 15. IV. pondelok 1600 – 1800
Ilava 16. IV. utorok 1000 –  1145 1700 – 1900

Dubnicu navštívil misionár z Keraly, India

Dubnický kostol dnes navštívil misionár z Indie, Fr. Joy Nedumparambil sdb, aby porozprával o situácii v Kerale v Indii. Sprevádzal ho don Štefan Kormančík sdb, delegát pre saleziánske misie. V príhovore objasnil situáciu v Kerale a kam putujú prostriedky zo Zbierky Tehlicka tento rok.

Akcia 24 hodín pre Krista

Z piatka na sobotu, 29.-30.3. 2019 sa uskutočnila v našom kostole akcia s názvom „24 hodín pre Krista“. Ľudia mali možnosť pristúpiť ku sv. spovedi alebo sa prísť pokloniť Sviatostnému Spasiteľovi celých 24 hodín, od 18.00 v piatok do 18.00 v sobotu. Mnohí prišli.

Pán farár oslavoval…2x

Málokomu sa stane, že môže oslavovať svoje narodeniny a meniny v ten istý deň. Avšak jedným z takýchto štastlivcov je aj náš pán farár don Marián Bielik, ktorý slávil svoje päťdesiateôsme narodeniny aj meniny v pondelok, 25.marca. Prinášame Vám s ním teraz exkluzívny rozhovor, v ktorom sme sa ho opýtali niekoľko otázok v súvislosti s jeho pondelňajším dvojnásobným sviatkom, a tiež to, aké to vlastne je byť farárom.

Nech sa páči:

Tak, moja prvá otázka je, že ako sa cítite v predvečer svojich narodenín a menín?         

„V prvom rade cítim vďačnosť za dar života. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, aký je vzácny pozemský život. Ale tiež cítim zodpovednosť. Pohľad viery nám hovorí, že pre plnosť života nás Pán Boh stvoril a že dôležitosť tohto života je v tom, že urobíme všetko pre spásu svojej duše, a tiež pre spásu druhých a nie v tom, že si užijeme.“

Je náročné byť farárom? Aké to vlastne je?                 

„Je to zodpovednosť. Všetci robia a pomáhajú, a možno viac ako ja, ale v konečnom dôsledku, keď aj niečo nevyjde, tak ja cítim tú zodpovednosť a aj ľudia to tak vidia – farár neurobil, farár nedotiahol. Takže táto zodpovednosť je dosť ťažká, ale som na to zvyknutý, beriem to tak. Nie je to len práca o duše, ale aj tie materiálne hodnoty, zveľadenie, opravy, kúrenie atď. Farár musí dohliadať na všetko. Snažím sa aj zapájať do pastoračnej práce a tiež aj kňazov aj ľudí a som naozaj vďačný všetkým, čo pomáhajú. Myslím, že by sa mohli zapojiť viacerí, napríklad do upratovania kostola a pod. Niektoré práce robím rád, kde sa cítim, že to môžem urobiť, alebo keď si myslím, že by to bolo zložitejšie inač. Avšak ku niektorým veciam nemám taký vzťah a som vďačný, keď niekto niečo spraví kvalitne a dobre, pretože tomu rozumie.

Ako dlho ste správcom farnosti tu, v Dubnici nad Váhom?         

Tak už dosť dlho, je to siedmy rok. Predtým som tu pôsobil ako výpomocný duchovný. Prišlo to tak spontánne, keď don Pagáč odišiel. Keďže som už s tým nejakú skúsenosť mal, tak nejako to vyšlo na mňa. Ale vidím v tom aj takú Božiu réžiu. Myslím, že to tak Pán Boh zariadil, aby som využil tie skúsenosti, ktoré už som mal nie preto, že by som sa cítil nejako hodný toho, ale tak možno pre moje posvätenie a možno aj pre posvätenie a trpezlivosť tých druhých.“ (smiech)

Koľko rokov ste už kňazom?         

Toto je zaujímavá otázka. Mne sa to tak skoro až prekrýva s mojimi narodeninami.  4. apríla to bude 29 rokov. Takže ja to aj tak viacmenej slávim spolu, aj vďačnosť za život, aj vďačnosť za kňazstvo.“


Ako sa u vás v komunite oslavujú narodeniny? Čakáte nejaké prekvapenie od bratov?       

„Tak už mi gratulovali dnes na obede. Bratia sú milí. Určite si to v komunite všimneme, keď má niekto takýto sviatok. Ja osobne si na tom nejako nezakladám, ani nepotrpím. Pre mňa je to skôr príležitosť jednak sa viac modliť a poprosiť o modlitby za mňa, ale, samozrejme, že to také bratské posedenie nielen pri mojom sviatku, ale aj pri sviatkoch ostatných, to býva. Zbližuje nás to, vieme sa zdieľať a rozprávať, komunikovať. Ja si myslím, že teraz je taká dobrá atmosféra v komunite a že si tak rozumieme.“

Má nejaké špeciálne výhody mať narodeniny a meniny v jeden deň?                            

„Tak predovšetkým je to krásny deň. Som vďačný, že Pán Boh mi dal uzrieť tento svet v taký významný deň, ako je zvestovanie Pána. A meno, ktoré som dostal, išlo tiež s tým, že rodičia ho uvideli v kalendári v súvislosti s týmto sviatkom a hneď im bolo jasné, že to bude Marián. Myslím si, že aj to meno Marián nie je tak celkom náhodne vybrané, pretože súvisí trochu s Pannou Máriou. Spája v sebe dve mená, Mária a Ján. Tak si tak uvedomujem, že moje meno ma tak trochu predznačuje k tomu, aby som si uctieval Pannu Máriu a preto som tiež vďačný, že ma Pán povolal sem, do Dubnice, na toto pútnické miesto, kde mám túto česť šíriť a upevňovať Mariánsku úctu.“

Máte nejaký špeciálny odkaz pre čitateľov?                       

Budem vďačný za modlidby, pretože tu nejde o mňa ako o osobu, ale o tú zodpovednosť, ktorú každý kňaz má, za to všetko, čo mi Pán Boh zveril, za túto farnosť, aby sme nepremeškali Božie dary a milosti. Avšak tiež tak nejako rozmýšľam po nedávnej biskupskej vizitácii, ako by mohlo byť čo najväčšie množstvo ľudí zapojené do činnosti farnosti. Pretože nie je dobré, aby farár všetko robil sám, hoci by to akokoľvek obetavo a možno aj dobre robil. Vždy je dobré, keď sa ľudia zapájajú a sú ochotní prispieť a pomôcť, najmä v tých veciach, v ktorých sa vyznajú, ale aj materiálnych. A toto by bolo také moje želanie a odkaz…“

Ďakujem Vám za rozhovor.

Don Mariánovi Bielikovi prajeme všetko najlepšie, veľa Božieho požehnania, láskavosti a vytrvalosti v jeho kňazskej službe.

Vzácna návšteva

V stredu 20. marca 2019 k nám na celodennú návštevu zavítal otec biskup Mons. Tomáš Galis spolu so svojim tajomníkom Ľubomírom Majtánom. Nešlo však o hocakú návštevu. Jej predmetom bola vizitácia.

Po príchode v doobedných hodinách a zvítaní sa program začal modlitbou v kostole sv. Jakuba. Nasledoval rozhovor otca biskupa so správcom farnosti don Mariánom Bielikom. Po rozhovore sa návšteva spolu so saleziánmi Mariánom Bielikom a Petrom Magurom presunula na Mestský úrad. Na stretnutí ich privítali zástupcovia primátora mesta Adrián Gazdík a Tomáš Truchlý spolu s prednostkou mestského úradu Silviou Kiačikovou.

Z mestského úradu smerovali kroky návštevy do nového kostola sv. Jána Bosca. O jedenástej hodine bola naplánovaná návšteva Základnej školy s materskou školou sv. Dominika Savia. Okrem stretnutia s riaditeľkou školy Monikou Pastierikovou otec biskup navštívil každú triedu, kde si s každým žiakom i pedagógom podal ruku a venoval mu krížik na čelo.

Dalším bodom programu bol obed na farskom úrade. Po obede otec biskup šiel navštívit starých a chorých do domova pre seniorov Dubina.

Najprv absolvoval krátku návštevu v špecializovanom zariadení v Prejte kde sa porozprával so sociálnymi pracovníčkami – Helenou Budošovou a Ivanou Walekovou.

Potom zamieril do zariadenia pre seniorov v centre mesta, kde ho privítala riaditeľka Zuzana Kuricová.

Po krátkom rozhovore o živote klientov a o práci v zariadení navštívil otec biskup niektorých klientov zariadenia priamo v ich izbách. O tretej hodine sa pridal k modlitbe korunky Božieho milosrdenstva, ktorá bola v kaplnke Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Potom sa krátko prihovoril prítomným seniorom a rozdal im sv. prijímanie. Záver návštevy v Dubine patril opätovne návštevám na izbách – tentoraz u imobilných klientov.

Ďalšou zastávkou otca biskupa bol dom našich FMA sestier a Centrum volného času Laura.


Tu ho privítali sestry saleziánky a hneď potom pozdravil deti s matkami, ktoré mali práve v tom čase Katechézy v rámci krúžku Dobrý pastier.

Všetkých srdečne pozdravil a požehnal im. Deti otcovi biskupovi predviedli rozprávkovú scénku s drakom, ktorú práve nacvičovali . Na záver ho sestry požiadali o zápis do knihy návštev.

Ďaľším cieľom otca biskupa bol Katolícky dom, kde ho sprevádzal don Piatrov. Otec biskup sa oboznámil s činnosťou Katolíckeho domu, pozdravil prítomných mladých, a dokonca si s nimi aj chvíľu zahral ping-pong. Po prehliadke Katolíckeho domu nasledovalo stretnutie na fare s miestnou radou VPK.

Po stretnutí bol už čas pre sv.omšu, po ktorej sa uskutočnilo neformálne stretnutie s veriacimi. Na úvod stretnutia otec biskup povedal pár slov našim birmovancom a potom odpovedal na otázky veriacich.

Na úplný záver sa s veriacimi srdečne rozlúčil – s každým si pri východe z kostola podal ruky.

Koncert pre dobrú vec

Mladí túžia stále pomáhať! V piatok 15.2. sa v našom saleziánskom mládežníckom stredisku konal benefičný koncert Viktórie Tarabovej s kapelou, ktorého výťažok putoval na dobrú vec, do Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne.

 „Choroba sama z nikoho lepšieho človeka neurobí, ale otvára a vyostruje zmysly. Práve hospic nás učí pozerať na život inými očami. Zmierňovať (utrpenie) rešpektovať (dôstojnosť) a sprevádzať (pacienta a rodinu). „ Takto pekne znela pozvánka Andreja Siekla, jedného z hudobníkov speváčky Viki Tarabovej, na  ,,krásny umelecký zážitok s pridanou hodnotou.“

 Autorské piesne Viki Tarabovej sú žánrovo gospelové, často sú to jej osobné modlitby. Hudobnou zložkou jej kapely sú naši mladí a odchovanci: Michal Granát (klavír), Filip Siekel ( cajon a bass gitara) a Andrej Siekel (gitara).

Súčasťou programu bola aj recitácia autorských básní. Michal Granát recitoval báseň ktorú napísala Kristína Machálková s názvom: Láska láskavá a Katarína Bolčeková sa zapojila so svojou autorskou básňou s názvom : Milujem ťa!

Večer sa niesol v príjemnom duchu.

Zbierka vyniesla 310€. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli!

Kto sa chcel, ale nemohol zúčastniť koncertu, prispieť a pomôcť Hospicu sa dá aj elektronicky: https://www.ludialudom.sk/profil/detail/28148

Don Bosco medzi prvoprijímajúcimi

V nedeľu 27. januára 2019 sa v Katolíckom dome stretla super partia detí, animátorov a bratov saleziánov, aby si spolu priblížili život don Bosca. Don Bosco je svätec, ktorý bol láskavý, ochotný, snaživý, vytrvalý a, samozrejme, žil pre mladých chlapcov. Učil ich práci a láske k Pánovi, spieval, hral a modlil sa s nimi. A kedže sa blíži jeho sviatok, nedeľné poobedie s prvoprijímajúcimi deťmi venovali práve jemu. Najprv si pozreli scénku, kde sa don Boscovi sníval sen, ako sa vlci menia na krotké baránky a kde dostáva svoje povolanie.

Potom nasledovala zábava. Na niekoľkých stanovištiach si mohli vyskúšať rôzne zážitky a situácie, v ktorých sa ocitol don Bosco. Napríklad: don Bosco bol známy svojimi kaukuliarskými vystúpeniami, a tak si deti vyskúšali chodenie
na chodúloch.

Taktiež sa učil robiť rôzne likéry a sladkosti, a preto si deti na ďalšom stanovišti mohli urobiť svoj vlastný ovocný pohár.

No a tiež sa mohli naučiť text po latinsky ako don Bosco, ktorý sa učil latinčinu. Nakoniec ešte jedno motto od don Bosca: „Skáčte, kričte, hrajte sa, robte čo chcete, len nehrešte.“ Program sa tak končil scénkou ako don Bosco prijíma sviatosť zmierenia a ide na prvé sväté prijímanie.

Dostal taktiež titul otec a učiteľ mládeže a myslím, že môže byť dobrým príkladom nám všetkým v kresťanskom živote, aby sme aj my dokázali ochotne slúžiť a pomáhať.

autor: Paulína Hírešová

Oslávili sme don Bosca

31. január je v saleziánskej rodine významným dňom. V tento deň oslavuje jej zakladateľ sv. Ján Bosco svoje nebeské narodeniny.

Oslavy začali už v predvečer sviatku don Bosca vo farskom kostole.

Slávnostná svätá omša sa konala v „novom“ kostole, kde sa zúčastnila celá saleziánska rodina. Hlavným celebrantom bol vikár provinciála don Peter Bučány SDB. Počas kázne Dubničanov povzbudil, aby nebrali Boha a svoje vzťahy s ľuďmi ako samozrejmosť, ale aby ich vnímali ako niečo jedinečné.

Po slávnostnej omši nasledovalo agapé na nádvorí kostola. O občerstvenie a punč sa postarali zložky saleziánskej rodiny.

Klára Kubištelová

Autor fotografií: Vladimír Siekel

bl. Laura Vicuňa

Laura Vicuña, sviatok: 22. január

* 5. apríl 1891 Santiago de Chile, Chile, † 22. január 1904 Junín de los Andes, Argentína

-Význam mena: ozdobená vavrínmi (lat.), patrónka obetí zneužívania

Laura sa narodila v hlavnom meste Chile (Santiago de Chile) vo váženej rodine čílskeho aristokrata Josého Dominga a jeho ženy Mercedes Piño. V príbuzenstve mali prvého arcibiskupa Santiaga de Chile Emanuela Vicuñu. V tom čase v Chile zúrila občianska vojna. Rodičia preto museli aj s deťmi ujsť z mesta. Odišli do Ánd. Roku 1893 otec náhle zomrel. Krátko nato sa narodila Laurina sestra Júlia. Rodina sa ocitla v zložitej finančnej situácii. Laurina matka sa snažila zarábať na živobytie ako dámska krajčírka. V roku 1899 sa rozhodla emigrovať do Argentíny aj s oboma dcérami. V meste Neuquén si našla miesto v hosteli Manuela Moru. Ten navrhol Mercedes, aby dali Lauru do školy v Juníne de los Andes, ktorú prevádzkovali rehoľné sestry Dcéry Panny Márie Pomocnice. Tam sa v Laure rozvinula veľká túžba po duchovných veciach. V roku 1901 po prvý krát prijala Eucharistiu. Táto udalosť v nej podnietila neuhasiteľnú lásku k Ježišovi Kristovi. Do denníka si napísala: „Bože môj, daj mi život lásky, ponižovania a obety.“ Veľmi veľa času trávila v školskej kaplnke v modlitbou na perách. O svojich najhlbších túžbach a zážitkoch sa zverovala svojej priateľke Mercedes Vere. Požiadala aj o vstup do rehole, no pre jej nízky vek ju neprijali.

Počas letných prázdnin v roku 1902 sa Manuel Mora pokúsil dvakrát Lauru zviesť. Keďže ho odmietla, prestal ju finančne podporovať a ona tak nemohla pokračovať v štúdiu. Rehoľné sestry jej však vyšli v ústrety a štúdiá jej ďalej poskytovali zdarma.

Lauru veľmi trápil nemravný život jej matky s Manuelom Morom. Každý deň sa modlila za jej duchovné uzdravenie a prosila Boha, aby jej dal dosť síl opustiť Manuela. V roku 1902 na podnet Ježišových slov „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15,13), v modlitbe ponúkla svoj život za matkin. Laurine slová boli vypočuté. O nejaký čas ochorela na tuberkulózu. Niekoľko mesiacov trpela a stále sa modlila za svoju matku. Matka jej pred smrťou sľúbila, že odíde od Manuela Moru a vráti sa k Bohu. Laurine poslanie sa skončilo. Zomrela 22. januára 1904, nemala ešte ani 13 rokov. Hneď na druhý deň pri mŕtvom tele svojej dcéry dodržala mama Mercedes svoj sľub a zmierila sa s Bohom.

Lauru pochovali v Nequéne. V 50-tych rokoch 20. storočia začal kanonizačný proces. V tom čase boli Laurine pozostatky prenesené do mesta Bahía Blanca v južnej Argentíne. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1988.

zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/laura-vicuna/