SV. OMŠE v DUBNICI NAD VÁHOM

9. deň Deviatnika k Panne Márii Pomocnici kresťanov

23. MÁJA:    Quicumque tuum sanctum implorant auxilium
– všetci, ktorí úpenlivo prosia o tvoju svätú pomoc

Keď sa zverujeme Márii, ponárame sa do jej zverenia sa Bohu. Odovzdajme sa jej teda, aby naša odpoveď Bohu nadobudla mohutnosť a pevnosť, akú mala odpoveď Márie. Je jasné, že sa nezveruje Panne Márii kvôli tomu, aby sme skončili pri nej, ale aby sme pristáli, ako by sa to aj malo stať, v spoločenstve s Bohom.

Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19, 26.27)

Ukončíme tento deviatnik a pripravíme sa obnoviť ako Saleziánska rodina naše zverenie sa Panne Márii Pomocnici. Prítomnosť Panny Márie ja pre našu identitu až tak veľmi ustanovujúca, že saleziánskou formu vyjadruje to, ako Ježiš zveril milovanému učeníkovi Jánovi svoju matku a jej zasa Jána. Ide o to „vziať si Máriu domov“, ako hovorieval don Egidio Viganó a ako je to pekne vyjadrené v 11. článku Charty charizmatickej identity saleziánskej rodiny pod veľa hovoriacim názvom „Doma s Máriou“:

Don Bosco sa už od detstva odvolával na Pannu Máriu ako na Učiteľku a Matku, pretože tak mu ju predstavila Postava v sne z deviatich rokov. Pri svojej prvej výchovnej skúsenosti, keď sa začlenil do činnosti miestnej cirkvi, zveril svoje dielo Panne Márii Potešiteľke: «chudobní a ohrození» chlapci v nej vycítili ochranu a útechu. Neskôr, keď v spoločenstve s univerzálnou Cirkvou prežíval definovanie mariánskej dogmy, im predložil Pannu Máriu Nepoškvrnenú a predstavil ju ako vychovávateľku lásky a účinnú podporovateľku ich ľudského i kresťanského rastu. Napokon, po tom, ako pri zakladaní a rozvíjaní svojho diela zakúsil, že «všetko urobila Mária», aj mimoriadnymi zásahmi, zasvätil rodiacu sa Kongregáciu Panne Márii s titulom Pomocnica kresťanov. Keď potom od Panny Márie dostal inšpiráciu založiť Inštitút dcér Márie Pomocnice, chcel, aby to bol «živý monument» jeho vďačnosti Pomocnici. Jej zveril aj saleziánskych spolupracovníkov, aby ich chránila, a aby v nej našli inšpiráciu pre apoštolské úsilie. Zriadil tiež Združenie ctiteľov Márie Pomocnice, späté s turínskou svätyňou, ako znak vďačnosti za materskú prítomnosť Božej Matky v celom jeho diele. Tento zvláštny vzťah k Panne Márii hlboko poznačil charizmatickú a duchovnú identitu rôznych skupín saleziánskej rodiny, ktoré vznikli počas 20. storočia… Mária sa považuje nielen za Matku Cirkvi a Pomocnicu kresťanov, ale aj za Matku celého ľudstva, takže spolupracujúci muži a ženy rôznych skupín saleziánskej rodiny, patriaci aj k iným náboženstvám, prechovávajú k nej úprimnú úctu. Takže sa právom môže tvrdiť, že saleziánska rodina je mariánskou rodinou.

Prítomnosť Márie predovšetkým zakúšame ako prítomnosť Matky a Učiteľky duchovnosti a apoštolského života. Každodenne zakusujeme dotyk jej rúk ako nás ona samotná sprevádza a ochraňuje: „Úcta k Panne Márii bola (spolu s úctou k eucharistickému Ježišovi a k pápežovi) jedným z troch druhov úcty, ktoré poznačili duchovný a apoštolský život dona Bosca. Celá saleziánska rodina je a cíti sa byť mariánskou rodinou, zrodenou vďaka materskej starostlivosti Nepoškvrnenej Pomocnice. Skutočne, všetky skupiny vyjadrujú toto presvedčenie vo svojich Stanovách. Naša spiritualita sa teda vyznačuje každodennou dôverou k Panne Márii. Dôvera je vzostupná dynamika: je to napĺňanie činu sebadarovania, aby sme veľkodušne odpovedali na poslanie, ktoré máme uskutočniť. Ale je to tiež dynamika zostupná: prijímať s dôverou a vďačnosťou pomoc tej, ktorá viedla dona Bosca a naďalej vedie duchovnú rodinu, ktorú on založil. (Charta charizmatickej identity saleziánskej rodiny, článok 37).

Osobný záväzok: S vierou sa pripravím na slávenie prijatia sviatostí zmierenia a Eucharistie a budem prosiť Máriu Pomocnicu o obnovenie našich rodín a našich apoštolských skupín k apoštolskému zápalu dona Bosca.

Úkon zverenia sa

Ó, Mária Pomocnica,

Tak, ako to robil náš otec don Bosco s chlapcami z oratória na Valdoccu

v časoch cholery,

aj my, vo svete zasiahnutom epidémiou koronavírusu,

chceme ako saleziánska rodina

vyjadriť naše synovské odovzdanie sa do tvojho srdca Matky.

Poteš chorých a ich rodiny.

Podopieraj lekárov a zdravotnícky personál.

Pomáhaj všetkým členom spoločnosti a tým, ktorí vládnu.

Ujmy sa všetkých, ktorí zomreli v dôsledku tejto epidémie.

Predovšetkým obnov v každom z nás,

v našich komunitách, v našich rodinách

vieru v tvojho Syna Ježiša, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych.

Slovami dona Bosca sa obraciame na teba:

Mária, Panna mocná,

veľká a slávna opora Cirkvi,

hrozná ako vojsko zoradené do boja.

Ty sama vyvraciaš všetky bludy sveta.

Ochráň nás pred nepriateľom v našich úzkostiach,

zápasoch a ťažkostiach

a v hodine našej smrti nás prijmi

do večnej radosti. Amen.

Posolstvo ku Nedeli sv. Rodiny

Milovaní rodičia, otcovia a mamy,

každý z vás ste v okamihu vašej lásky dali Bohu možnosť vdýchnuť novému telu nesmrteľnú dušu, aby mohol vzniknúť nový ľudský život – vaše dieťa, a tak ste získali výnimočnú účasť na Božom stvoriteľskom konaní. Prijali ste veľký dar, aj veľké poslanie a záväzok.

Ponúkli ste Bohu i vašim deťom to najlepšie zo seba, aby vaše deti mohli rásť telesne i duchovne. Priniesli ste tiež vaše deti, aby boli pokrstené Ježišovým krstom v mene Najsvätejšej Trojice a aby sa začlenili do spoločenstva cirkvi, do tajomného Kristovho tela.

Dnešný deň na vás mimoriadne myslím a ďakujem za každého z vás všemohúcemu Bohu Otcovi, od ktorého pochádza každý ľudský život, a ktorý vás povolal do tejto vznešenej spolupráce. Prosím Ho o silu i múdrosť Ducha Svätého pre vás a tiež
o vytrvalosť v tomto veľkom poslaní, ktoré vám zveril.

Kardinál Alfonso Lopez Trujillo, predseda Pápežskej rady pre rodinu, požiadal pred svetovým stretnutím rodín v Rio de Janeioro (Brazília) v roku 1997 španielskeho maliara Kika Argúella, iniciátora Neokatechumenátnej cesty, aby namaľoval pre túto príležitosť ikonu, ktorá by zdôrazňovala význam rodiny v Cirkvi a najmä postavu otca v kresťanskej rodine. Autor najprv hľadal motív pre namaľovanie ikony. Bol inšpirovaný freskou
z nejakého chrámu, ktorá znázorňovala útek Nazaretskej rodiny do Egypta. Preto sa maliar rozhodol vyhotoviť ikonu Svätej rodiny „na ceste“, ako putuje zo sviatkov z Jeruzalema vtedy, keď mal Ježiš dvanásť rokov. U židov, keď chlapec dovŕšil trinásty rok života, bol považovaný za dospelého a mohol od tohoto veku čítať tóru v synagóge. ikona bola odovzdaná svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. aj s katechézou.

Verím, že pri pohľade na túto ikonu sa Ty, ktorý(á) sa ňu dívaš a necháš sa ňou katechizovať, môžeš byť pomazaný(á) Duchom Svätým, a byť prepustený(á) na slobodu od hriechu. Čo môžeš robiť teraz Ty?

Ak si manžel, pros o Ducha Svätého, ktorý Ti chce pomáhať znovu prijať zodpovednosť za rodinu a bude Ti pomáhať vykonávať moc s pokorou a láskou.

Ak si manželka, pros o Ducha Svätého, ktorý Ťa môže uschopniť tak, ako Máriu, budovať autoritu muža v sebe samej, ako aj autoritu otca v tvojich deťoch. A dieťaťu chce Duch Svätý pomôcť v poslušnosti rodičom, vďačnosti za výchovu a starostlivosť, a tým podporovať harmóniu medzi rodičmi.

Stvárnenie rodiny z Nazareta na ikone svetového stretnutia rodín v Rio de Janeiro je mimoriadnym odkazom pre vás drahí rodičia. Vám bolo zverené niečo mimoriadne vzácne: Ľudské bytie, ktoré potrebuje starostlivosť, lásku a usmernenie od chvíle vlastnej bezmocnosti až do svojej samostatnosti.

Aķ v živote dieťaťa, pre nejaký dôvod, nie je prítomný otec, pamätajte na to, že prameňom každého otcovstva je Otec na Nebesiach. On je, hoci tajomne, predsa reálne prítomný v živote každého z nás, v živote každého dieťaťa.

Aķ v živote dieťaťa, pre nejaký dôvod, nie je prítomná mama, myslite na to, že v tvári Nebeského Otca je viditeľná aj nežná a starostlivá tvár matky, lebo srdce mamy pre každé dieťa sa zrodilo v Božej mysli.

Pozerajte sa teda vy sami, drahí rodičia, vytrvalo na Božiu tvár, ktorá sa nám zjavila v Ježišovej tvári, aby ste sa jej stali podobnými. Aby vaše deti prostredníctvom tohto obrazu mohli dostať všetky dary otcovstva i materstva, ktoré sú zakorenené v Bohu. Aby ste svoje deti vašou blízkosťou s Bohom priviedli k prameňu opravdivej lásky, z ktorej a pre ktorú boli stvorené a zrodené.

Modlím sa za vás a s vďakou vám žehnám.

váš + biskup Tomáš

Katechéza k Ikone Svätej Rodiny na ceste do Nazareta

Dvanásťročný Ježiš na ikone predstavuje dospievajúceho človeka. Ježiš je umiestnený na pleciach otca, čím sa zvýraznila úloha otca pri dospievaní detí, že otec má byť pre svoje dieťa oporou, hlavne vtedy, keď prichádzajú problémy v dospievaní. Je dôležité, aby otec venoval veľa času svojim dospievajúcim deťom a „neposlal ich so všetkým za mamou“. Ak otcovi naozaj záleží na výchove, potom veľa času strávi v rodine a nie v práci, to znamená, že po skončení pracovnej doby, ide sa venovať rodine a neprinesie si prácu domov.

Pri dospievaní sa začínajú vynárať prvé vážne problémy a krízy. Na ikone vidíme, ako otec pevne obidvoma rukami drží za nohy svojho syna, čím akoby bolo povedané, že otec je ten, kto riadi kroky svojho syna.

V období dospievania má dieťa pociťovať podporu práve zo strany otca, ktorý má vysvetľovať svojmu dieťaťu, že krízy sú potrebné pre jeho rast vo viere. Úlohou otca nie je uľahčovať život dieťaťu tým, že ho naučí obchádzať problémy, ale že ho povzbudí
a povie mu: „Neboj sa, je to pre teba dobré. Boh vie, prečo to dovolil a bude ti pomáhať“, a tým upriami pozornosť dieťaťa na Boha, keď bude v kríze. Podobne aj apoštol Jakub povzbudzuje svojich bratov: „Bratia moji, pokladajte to len za radosť keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť“. (Jak 1,2-3).

Pevným držaním rúk otca je naznačené ďalšie dôležité pravidlo, že v mnohých rodinách si manželia chcú riešiť svoje manželské problémy cez deti a to tak, že deťom hovoria
o chybách svojho partnera. Aj keď Ježiš je na ikone umiestnený na pleciach Jozefa – otca, jeho pohľad je nasmerovaný na matku. Tým je naznačená harmónia pri výchove. Kontakt medzi matkou a dieťaťom je Božie slovo, ktoré v sebe nenesie náboj zákona, ale náboj ľúbostného listu, ako je to vyjadrené na ikone.

Možno najzaujímavejším prvkom celej ikony je Jozefova tvár. Autor zámerne použil motív z Turínskeho plátna, aby zdôraznil poslanie otca v kresťanskej rodine. Na tejto tvári vidieť lásku Boha k ľuďom. Preto, aby sa na Ježišovi mohlo vyplniť proroctvo o Božej láskavosti a starostlivosti o človeka, aj on sa potreboval pozerať dennodenne na láskavú tvár Nebeského Otca. A kde inde ju mal vidieť, kde inde sa mal naučiť týmto postojom, keď nie na tvári svojho pozemského otca Jozefa ? Je to tvár plná nežnosti, pokory, milosrdenstva, obety a lásky. Je dôležité, aby deti v rodine videli na tvári svojho otca tvár Služobníka Jahveho , aby videli otca, ktorý svojou častou prítomnosťou v rodine stráca pre nich život. Toto je úloha aj dnešných rodičov. Dieťa sa na svoje poslanie pripraví dobre vtedy, keď v rodine uvidí, že „hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž.“ (1Kor 11,3) Na to, aby sa muž mohol učiť postojom Služobníka Jahveho, Boh dal mužovi ženu, aby stála po jeho boku: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5,25-28).

Cez manželku sa môže manžel učiť „byť nežným“. V postave Jozefa na ikone si môžeme všimnúť harmóniu medzi silou a nežnosťou, ktorá je prirodzená u muža vtedy, keď má muž v sebe Ducha Božieho. Jozefova sila, rozhodnosť, prísnosť je znázornená na ikone v jeho rukách a jeho pokora, strácanie života, nežnosť a milosrdenstvo je znázornené
v tvári… Ak mužovi chýba nežnosť (tvár z tejto ikony) – je v rodine despota. Ak mu chýba sila (ruky na tejto ikone) – môže sa to prejaviť v jeho slabošských sklonoch.

Na zvitku, ktorý drží v ruke Mária a ktorý odovzdáva Synovi je napísané: „Duch Pána je nado mnou, aby ma pomazal.“ (Lk 4,18). Tento nápis vlastne hovorí o tom, čo je na tejto ikone. Na ikone je žena, ktorá je pomazaná Duchom Svätým na to, aby budovala autoritu svojho manžela a vedela dávať slobodu svojmu dieťaťu. Je tam manžel, ktorý je pomazaný Duchom Svätým na to, aby zobral na seba v pokore zodpovednosť za celú rodinu.

Je tam dieťa, ktoré je pomazané Duchom Svätým na to, aby malo v úcte svojho otca a matku a je spokojné s výchovou.

Diecézna charita Žilina hľadá profesionálneho rodiča

Do 30. novembra sa môžete uchádzať o pracovné miesto profesionálneho rodiča v Centre pre deti a rodiny sv. Filipa Neriho Považská Bystrica.

Náplň práce, požiadavky či kontaktné údaje nájdete v priloženom ozname:

Dubničania podporili Národný pochod za život

V nedeľu 22.9.2019 v Bratislave, na Námestí slobody, vyvrcholil 3. ročník Národného pochodu za život. Zúčastnilo sa na ňom 50 000 veriacich zo všetkých regiónov Slovenska i zo zahraničia.

Slávnostná sv. omša sa za účasti slovenských biskupov, veľkého množstva kňazov a niekoľko tisíc veriacich, uskutočnila v Inchebe. Celebrantom bol bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. Kazateľom bol Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup.

Sprievodný program sa začal už piatok a pokračoval v sobotu. Uskutočnili sa koncerty, semináre, prednášky a premietali sa filmy. Ich ústrednou témou bola ochrana života od počatia a dôležitosť rodiny v dnešnej spoločnosti. Zámerom Národného pochodu za život bolo vyslanie signálu slovenským politikom, aby začali pripravovať zmeny zákonov, ktoré sa týkajú nenarodených detí, ako i celkovej starostlivosti o rodinu.

Národné pochody za život sú v mnohých prípadoch jedinečné. Je tam výborná atmosféra, prevláda ľudskosť a propagujú sa vznešené hodnoty a ideály.  Dôležitosť a význam Národného pochodu za život zvýraznili aj vystúpenia hostí z okolitých štátov. Vo svojich príhovoroch zdôraznili ochranu života ako Božieho daru.

Po skončení programu sa farníci z Dubnice nad Váhom zastavili aj v Dóme sv. Martina. Tam sa pomodlili a poďakovali Bohu za vydarený a úspešný priebeh 3. ročníka Národného pochodu za život.                                                                                

Zaujímavý je aj postoj Daniela Heviera k Národnému pochodu za život: https://vybrali.sme.sk/c/Daniel-Hevier-Toto-je-moja-ucast-na-Narodnom-pochode-za-zivot-toto-je-moje-svedectvo/?ref=vbsmewg

autor: Štefan Antalík  

Zomrel don Jozef KOSMÁL SDB

* 2. 7. 1929 † 13. 9. 2019

Pochádzal z Kátloviec. Saleziánom sa stal 16. augusta 1948. V noci z 13. na 14. apríla roku 1950 bol spolu s ostatnými rehoľníkmi deportovaný do Podolínca. Neskôr nastúpil ku Pomocným technickým práporom (PTP). Za päť rokov prešiel Libavu, Nový Jičín, Bruntál, Šenov pri Jičíne, Bystricu pod Hostýnem, Rajhrad, Mikulov, České Budejovice, Pardubice a Dobrušku. Budovali vojenské i civilné stavby. Po prepstení do civilu od júla 1954 do marca 1974 pracoval v Bratislave.

Popri zamestnaní tajne študoval teológiu. Dňa 5. októbra 1959 ho tajný biskup Ján Korec v tajnosti vysvätil za kňaza.

Nemal štátny súhlas k verejnému kňazskému účinkovaniu. Prijali ho za vychovávateľa v Bratislavskom stavebnom podniku na Prešovskej ulici. Okrem neho tam pracovali aj Anton Srholec a Anton Semeš.

Medzitým sa snažil nitriansky biskup Mons. Ján Pásztor získať kňazov z výroby do pastorácie a tak sa don Jozef 15. marca 1974 dostal do Ilavy za kaplána, kde pôsobil do 31. mája 1977. Odtiaľ šiel do Adamovských Kochanoviec, kde bol až do 31. októbra 1995.

1. novembra 1995 prišiel do Dubnice nad Váhom, kde pôsobil doteraz.

V rehoľnej spoločnosti Saleziáni don Bosca prežil 71 rokov a z toho v kňazskej službe 60 rokov života.

Spomíname na neho ako na optimistického, veselého, horlivého saleziána, ktorý bol nadšencom pre saleziánske dielo v Dubnici. Mal jedinečný štýl humoru. Všeobecne známy je jeho výrok, ktorý často hovorieval: „Bol to dobrý chlap. Len jednu chybu mal. Že zomrel.“

Nech ho dobrý Boh, ktorý ho obdaroval životom a rehoľným aj kňazským povolaním, obdaruje aj večným životom. Don Jožko, ďakujeme…

autor: Pavol Piatrov sdb

Prvoprijímajúce deti otvorili dvere svojho srdca

Sobota 18. mája bola pre 107 detí našej farnosti dlho očakávaným dňom. Prvýkrát prijali Eucharistiu na dvoch slávnostných sv. omšiach vo farskom Kostole sv. Jakuba.  Piati z nich boli prednedávnom  pokrstení.

Niekoľko dievčat, ktoré mali ešte v čerstvej pamäti svoje prvé sv. prijímanie, sa spolu s príbuznými pomodlilo desiatok ruženca  za prichádzajúcich prvoprijímajúcich.

Radosť  a spontánnosť detí sa naplno prejavila pri speve piesní s hudobným sprevádzaním  Márie Vavrovej a Michala Granáta.

Božie slovo o Ježišovi, ktorý klope na ľudské srdce,  vystihovalo najkrajšiu chvíľu v ich živote. Evanjelium o viniči a ratolestiach pripomínal aj strom v kostole. Po prvej sv. spovedi si naň každý mohol zavesiť srdce so svojím menom.

Na konci rodičia aj  deti  poďakovali  pánovi  farárovi  Mariánovi Bielikovi  SDB za nedeľné katechézy  a sprevádzanie počas roka. Vďaka patrila aj všetkým saleziánom a  saleziánkam, ktorí spolu s animátormi pripravovali mesačné stretnutia pre deti aj rodičov. V neposlednom rade deti priniesli kvietky vďaky svojim katechétkam za dlhodobú prípravu  v škole.

Deti  vo veľkom počte prišli aj v nedeľu. S chuťou si po sv. omši zaspievali svoju obľúbenú hymnu – Ježiš si tu medzi nami. Odvážnejší  povedali aj svoje krátke svedectvo o prvom sv. prijímaní. Nasledujúcu nedeľu mnohí priniesli nakreslený obrázok ako Ježiš klope na ich srdce. A oni mu otvorili.

Počas celej prípravy sa deti zapájali  do liturgie  čítaním prosieb, nosením obetných darov  a chlapci najmä miništrovaním.

autor: Stanislava Prítrská

Dubnicu navštívil misionár z Keraly, India

Dubnický kostol dnes navštívil misionár z Indie, Fr. Joy Nedumparambil sdb, aby porozprával o situácii v Kerale v Indii. Sprevádzal ho don Štefan Kormančík sdb, delegát pre saleziánske misie. V príhovore objasnil situáciu v Kerale a kam putujú prostriedky zo Zbierky Tehlicka tento rok.

Akcia 24 hodín pre Krista

Z piatka na sobotu, 29.-30.3. 2019 sa uskutočnila v našom kostole akcia s názvom „24 hodín pre Krista“. Ľudia mali možnosť pristúpiť ku sv. spovedi alebo sa prísť pokloniť Sviatostnému Spasiteľovi celých 24 hodín, od 18.00 v piatok do 18.00 v sobotu. Mnohí prišli.

Naša žilinská diecéza oslavuje 10 rokov

Žilinskú diecézu zriadil Svätý Otec Benedikt XVI. 14. februára 2008. Prvým žilinským biskupom sa stal Mons. Tomáš Galis, dovtedajší pomocný biskup z Banskej Bystrice. Žilinská diecéza vznikla z deviatich dekanátov z diecézy Nitra (Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Varín, Bytča, Rajec, Považská Bystrica, Púchov, Ilava) a jedného z Banskobystrickej diecézy (Martin). V roku 2018 pribudol dekanát Turzovka (odčlenením z čadčianskeho dekanátu). V súčasnosti má Žilinská diecéza 111 farností, v ktorej pracuje 259 kňazov (z toho 208 diecéznych a 51 rehoľných).

„Úprimne verím tomu, že najväčším bohatstvom Žilinskej diecézy sú práve ľudia a ich viera. Áno, často sa hovorí, že viera našich ľudí je tradičná, ale spoznal som, že zdravá tradícia má veľkú hodnotu, lebo odkazuje na naše korene. Za tradíciu sa nemáme hanbiť, ale očisťovať ju a zveľaďovať, aby sme posilňovali základný fundament, na ktorom môžu stavať jednotlivci, rodiny, spoločenstvá, celé obce a mestá, ba celý národ.“ (otec biskup Tomáš Galis)

V piatok 9. februára počas koncertu Žilinského miešaného zboru otec biskup Tomáš Galis ocenil deväť žien a mužov diecéznym vyznamenaním Strieborný kríž za zásluhy o rozvoj Žilinskej diecézy a spolu s apoštolským nunciom Giacomom Guidom Ottonellom odovzdali pápežské záslužné vyznamenanie Pro Ecclesia et Pontifice štyrom laureátom a trom kňazom titul kaplán Jeho Svätosti. V sobotu 10. februára sa stretli kňazi Žilinskej diecézy na spoločnej rekolekcii, aby ďakovali za desať rokov života ich diecézneho spoločenstva. Okrem domácich sa bohoslužby zúčastnili aj viacerí biskupi z Rakúska, Poľska a Čiech. Prítomným sa prihovoril pomocný bratislavský biskup Jozef Haľko, ktorý okrem iného povedal: „Jubileum 10. výročia má v sebe rozmer vďačnosti za minulosť, rozmer, ktorý hovorí o kajúcnosti v prítomnosti, aby sa v budúcnosti to, čo sa v minulosti nie celkom podarilo, mohlo uskutočniť. V erbe Žilinskej diecézy je toto všetko prítomné.“

Základom erbu Žilinskej diecézy je dvojkríž z erbu Nitrianskej diecézy. Pravdepodobne ide o upravený symbol z uhorského panovníckeho erbu. Tento kríž pripomína cyrilo-metodské obdobie diecézy. Do erbu Žilinskej diecézy bol vložený na pamiatku toho, že Žilinská diecéza vznikla odčlenením časti územia Nitrianskej diecézy. Svätci Cyril a Metod sú tiež patrónmi Žilinskej diecézy. Kríž však pripomína aj dvojkríž z mestského erbu Žiliny, na znak toho, že Žilina je sídelným mestom diecézneho biskupa. Božie oko v trojuholníku, v pravom hornom rohu štítu symbolizuje zasvätenie katedrály v Žiline Najsvätejšej Trojici. Mušľa v ľavom hornom rohu štítu pochádza z erbu pápeža Benedikta XVI., na pripomienku toho, že tento pápež v roku 2008 Žilinskú diecézu erigoval. Modrá farba štítu symbolizuje Preblahoslavenú Pannu Máriu, ktorej je v Žilinskej diecéze preukazovaná veľká úcta, čoho dôkazom sú aj viaceré mariánske pútnické miesta. Použitím modrej farby je zabezpečenie odlíšenia erbu Žilinskej diecézy od erbu Nitrianskej diecézy a erbu mesta Žiliny. Mitra nad štítom pripomína, že ide o erb biskupstva.

(zdroj: www.dcza.sk)