Tajomstvo Kaťáku – 4. deň

Štvrtý a zároveň posledný deň jarného prímestského tábora sme začali celkom pokojne. No to iba dovtedy kým neprišiel don Magura a nepovedal nám, že mu ukradli všetky dokumenty. Vďaka nájdeným stopám sme zistili, že to bol jeden účastník, ktorý bol nahnevaný, že sme mu nedovolili byť animátorom.
Aby nám vrátil ukradnuté dokumenty, museli sme robiť to čo nám prikáže. Takže sme zažili doobedie plne vyzývačiek. Boli aj medzi skupinkami, ale aj proti „animátorovi“. Keď sme ich splnili, tak sme išli na svätú omšu, kde sme sa v kázni dozvedeli, čo to znamená byť animátorom.
Po obede a hrách sme začali pripravovať obhajobu na súd. Súd bol tak na vážkach, ale ručičky váh pomohol presunúť don Kosmál, ktorý doniesol pravý testament. Vďaka nemu sme vyhrali súd a Kaťák nám ostal. No taktiež sme sa dozvedeli, že v Kaťáku je schovaný poklad, ktorý sme našli. A tak sme sa síce unavení, no šťastní, mohli pobrať domov.
(Lukáš Rajec)

Tajomstvo Kaťáku – 3. deň

V tretí deň tábora sme sa vybrali na výlet do Banskej Bystrice. Po vyše dvoch hodinách cesty a jednej zastávke na pumpe sme dorazili do cieľa. Najskôr sme si pozreli pamätník SNP a vystavené tanky. Potom sme sa rozdelili na tri skupiny, v ktorých sme si postupne prezreli námestie,  štúdiá TV Lux a Rádia Lumen. To bol pre všetkých veľký zážitok.
Po prehliadke sme sa presunuli na sídlisko Sásová ku saleziánom do Salezka, kde sme strávili pekný voľný čas v oratku. Tiež tam na nás čakal pripravený chutný obed, po ktorom sme sa zúčastnili svätej omše v Kostole Panny Márie, Pomocnice. Následne sme sa unavení, ale zdraví a šťastní vydali na cestu domov. Aby toho nebolo málo, v autobuse sme si spravili „menšie“ spevácke okienko. Zajtra nás čaká veľké vyvrcholenie tábora a tiež súd so záhadným pánom D. Čo myslíte, podarí sa nám dokázať vyhrať a dokázať, že Kaťák je náš?

(Lukáš Rajec)



Tajomstvo Kaťáku – 2. deň

V druhý deň nášho tábora sme pokračovali v načatej práci. Keďže v predchádzajúci deň sme zistili, že pred saleziánmi bola v budove Kaťáku ZUŠ-ka, hneď ráno sme sa vybrali zistiť, čo o ňom vedia tam.

Potrebovali sme sa dostať ku riaditeľovi, no najskôr sme museli prejsť previerkou od učiteľov. Naučili sme sa tancovať Tanec priateľstva, napísať husľový kľúč a taktiež sme si namaľovali obrázky a vytvorili a´capellu. Keďže skúškami sme prešli, naši učitelia nás poslali získať informácie do súčasnej ZUŠ, kde sme sa od jej riaditeľa dozvedeli, že zmluvu s predchádzajúcim majiteľom budovy stratil na rôznych miestach v Dubnici. Pomocou máp s vyznačenými štyrmi variantmi ciest a tiež približných miest nálezu sme sa preto cestou do Kaťáku po skupinkách vybrali nájsť stratené časti zmluvy.

Tie sme úspešne našli a zo zmluvy nám bolo jasné, že pred ZUŠ-kou boli v Kaťáku potraviny, ktoré sa časom pretransformovali na fast-food. Vedúci fast-foodu nám bol ochotný pomôcť pod podmienkou, že mu zoženieme hranolčeky, ktoré sa mu minuli. Po tom, ako sme našli recept, sa na farskej záhrade a ihriskách začala naháňačka za surovinami. No nemali sme to veľmi jednoduché, pretože nás popritom naháňali McAnimátori. Tých sme spoznali podľa toho, že boli veľmi tuční.

Nakoniec sme všetko zvládli a dostali sme tip, že ďalšie informácie môžeme nájsť v jame pod pódiom. Tam sme objavili staré plagáty z kina, kotúčovú pásku a premietačku. Z toho sme usúdili, že ešte pred potravinami sa na týchto miestach prevádzkovalo kino. Aj v súvislosti s tým sa zajtra všetci odoberieme do Banskej Bystrice, aby sme navštívili štúdiá TV Lux a Rádia Lumen. Všetci sa už na výlet tešíme.

(text: Lukáš Rajec; foto: Paulína Hírešová)


Tajomstvo Kaťáku – 1. deň

Prvý deň tábora sa začal miernym, vlastne veľkým rozruchom. Uprostred toho, ako sme sa spokojne zabávali, sa medzi nami z ničoho nič objavil nejaký právnik s robotníkmi, ktorí tvrdili, že Kaťák nám nepatrí a máme ho opustiť, lebo ho idú zbúrať. A to sa nám, samozrejme, nepáčilo.
Keďže Peťovi Magurovi sa nepodarilo nájsť doklad o tom, že Kaťák je náš, rozhodli sme sa konať. Najskôr sme prehľadali najpravdepodobnejšie miesta, kde by sa o tom mohli nachádzať nejaké dôkazy. V pátracích tímoch sme sa vybrali na povalu, do saleziánskeho domu za don Kosmálom, ktorý nám porozprával niečo o histórii, našli sme našu kronikárku Veroniku, ktorá nám poskytla staré kaťákovské kroniky, a niektorí zabehli pozrieť do mestského parku. Na týchto miestach sme okrem iného objavili rodokmeň dajakého starého rodu, videá, ktoré nám viac povedali o histórii, tiež sme našli zmluvu, ktorá dokazuje, že saleziáni právoplatne kúpili Kaťák od ZUŠ-ky.
Po svätej omši a po obede sme sa riadne chystali na ďalšie stretnutie s právnikom. Pre istotu sme si vyrobili transparenty, na ktorých sme vyjadrili, že Kaťáku sa len tak nevzdáme. Keď prišiel právnik, don Peter Magura mu predniesol zmluvu, ktorú sme našli. On ju však nepokladal za dostatočný dôkaz a následne na nás robotníci zaútočili papierovými guľami. V tvrdom boji sa nám nakoniec podarilo robotníkov vyhnať z Kaťáku a kým právnik utekal, len stihol zakričať, že sa vo štvrtok vidíme na súde. Uvedomujeme si teda, že túto bitku sme vyhrali, no vojnu ešte nie, a preto sa zajtra pustíme do pátrania po pravde a dôkazoch o nej.
Pretože „Kaťák je náš a my sme tu DOMA!“
(Lukáš Rajec)

Karneval? Prečo nie!

Ako každý rok, aj tento musí mať svoj karneval. Začal sa slávnostným odpálením konfiet. Všetci sa roztancovali a bolo zábavné vidieť roztancované domino, Batmana, hippies, dokonca aj pavúka. Pokračovalo sa mnohými aktivitami: hádzanie loptičiek do kotla,triedenie fazule… Samozrejme  nechýbali ukazovacie tance, tradičná macarena či Il pulcino pio.  Nemôžeme zabudnúť ani na sladkú cukrovú vatu. Karneval vyvrcholil oceňovaním masiek. Bola to najťažšia úloha. Napokon sa podarilo vybrať. Vyhrala rodinna štyroch ročných období, postavička z Minecraftu, knihomolky a knihožrútky . Veľká vďaka všetkým a o rok sa vidíme zas!
(Alžbeta Čepelová)