Tábor „V neznámych vodách“ – 5. deň lodného denníka

Píše sa deň 6.7.2018

Posledný deň, posledná šanca nájsť poklad. A tak sme sa vydali na cestu podľa mapy, ktorú nám zanechala stará pirátska rada. Počas cesty sme plnili rôzne úlohy, ktoré sme dostali. Ak sme ich splnili v určenom čase, nemuseli sme robiť tresty. Mapa nás priviedla až ku sivej veľrybe, kde sa začalo hľadanie pokladu.  Hľadali sme všade! Napokon sme objavili malú truhličku zakopanú v zemi pod kríkom. Po otvorení truhličky nás čakalo prekvapenie. V nej sa nachádzala listina s odkazom, že poklad už niekto našiel a premiestnil ho na iné miesto! Jack sa preto rozhodol ísť za radou starších pirátov a zistiť, kto ten poklad našiel. My sme sa medzitým vrátili späť do Laury, kde sme si zjedli naše obedy, niektorí sa okúpali v bazéne, iní si zahrali Brutusa, či zatancovali táborový tanec.
Od Jacka sme dostali správu, že poklad sme mali celý čas pod nosom. Tak sme sa rozhodli prezrieť si fotky z celého týždňa a nájsť niečo, čo by nás mohlo priviesť k pokladu, no v tom sa strhol boj medzi Krakenom a Jackom, ktorý sa práve plavil späť. Poklad napokon našiel ukrytý v Krakenovi. Jack tak našiel stratený artefakt, s ktorým teraz môže vládnuť moru. Za pomoc pri hľadaní nás odmenil sladkými dukátmi.
Ďakujeme všetkým deťom, ktoré sa zúčastnili a za prežitie krásneho týždňa plného skvelých zážitkov. Vidíme sa na pobytovom tábore!
(text: Klaudia Pavlačková – Veronika Jankechová – Laura Babulíková)
Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Tábor „V neznámych vodách“ – 4. deň lodného denníka

Píše sa deň 5.7. 2018
Hneď ráno nám kapitán povedal, že musíme ísť hľadať kľúče od pokladu do mesta. Tak sme sa všetky skupinky vybrali na pátraciu akciu. Jedna časť bola aj zastávka pri zmrzline, aby sme sa osviežili a načerpali nové sily. Nakoniec sa naša pátracia akcia skončila v parku, kde sa všetci snažili hľadať kľúč.
No a to najlepšie na koniec dňa boli hry, pri ktorých nikto neostal suchí. Dokonca sme mali aj bazén a každý si vyskúšal či je naozaj teplá voda :) A verte, že studená nebola. :)
(text: Klaudia Pavlačková / foto: Stano Moško)
Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Tábor „V neznámych vodách“ – 3. deň lodného denníka

Píše sa deň 4.7. 2018
Naučili sme sa plaviť na dračích lodiach a cítili sme sa ako praví piráti na šírom mori. Po vzrušujúcej plavbe na lodi sme zakotvili a vybrali sa do centra mesta Trenčín,  kde sme plnili rôzne úlohy, napr. fotenie pri katovom dome, počítanie schodov, žiadali od okoloidúcich ľudí kresby a to najlepšie nakoniec: papali ZMRZLINU! Síce nás teplo ubíjalo, ale aj tak sme to zvládli v zdraví a spoločne sme všetky úlohy splnili. Kto vie, čo nás čaká zajtra…
(text: Klaudia Pavlačková / foto: Tomáš Benko a mobily animátorov)
Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Tábor „V neznámych vodách“ – 2. deň lodného denníka

Píše sa deň 3.7. 2018. Zistili sme, že naša loď mala nejaké problémy. Bolo potrebné, aby sme si postavili nové lode, lenže to nebolo také jednoduché. Museli sme súperiť s ostatnými a niekedy aj riskovať svoje vlastné „životy“(materiály na stavbu lode). Aj napriek ťažkým nástrahám si každý tím postavil svoju loď.  Už len posádku nalodiť a plavba sa môže začať.
(Text: Klaudia Pavlačková – Veronika Jankechová)
Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Deň detí na Účku

Ako každý rok, ani tentokrát sa nezabudlo na naše ratolesti, ktoré nám vždy vyčaria úsmev na tvári. Keďže deti slávili svoj medzinárodný deň, aké by to bolo, keby si saleziánska rodina na ne nespomenula? Spolu s animátormi pripravili nabitý program, ktorým oslávili nádherný detský deň. Oslava sa uskutočnila v nedeľu 10. júna na sídlisku „Účko“.

„Prvým šťastím dieťaťa je, že je milované,“ hovoril sv. Ján Bosco. Vďaka rôznym veselým hrám, deti pocítili, že sú milované, zabudli na svoje problémy a zabávali sa spolu so svojimi kamarátmi. Dostali lásku, z ktorej čerpajú radosť žiť a chuť rozveseľovať druhých.

Slnko sa na všetkých zúčastnených od začiatku usmievalo, nechýbala hudba a hlavne hry a súťaže plné humoru a potešenia. Zasúťažili si v rôznych disciplínach od výmyslu sveta. Na jednom stanovišti hádali predmety ukryté pod plachtou, na ďalších skákali cez lano, vozili sa na fúriku, chodili po lane ako cirkusoví kaskadéri, rozosmievali smutného animátora a mnohé ďalšie. Každé dieťa, ktoré sa zahralo a splnilo stanovištia, na záver dostalo sladkú odmenu.

Deti  okrem zábaviek spoznali nových kamarátov, rodičia si trochu oddýchli a všetci si naplno užili pekné nedeľné popoludnie. Okrem oslavy sviatku detí, sa ukončila aj krúžková činnosť v SCVČ Laura. Bolo to popoludnie plné hier a radosti, ktoré bolo malou ochutnávkou leta a blížiacich sa táborov.

(text: Jaroslav Minárik; foto: Katarína Bolčeková)


Deň detí na Účku sa blíži

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)


Príď bežať o dušu na SAVIO RACE

V sobotu 5. mája 2018, deň pred sviatkom sv. Dominika Savia, pozývame všetkých chlapcov a dievčatá narodených r. 2000-2011 zmerať si svoje sily na preteky cez zaujímavé prekážky SAVIO RACE. „Bežať o dušu“ sa bude ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu v areáli Kostola sv. Jána Bosca (Hasičská ul. 9).

Prihlásiť sa môžeš – so súhlasom rodičov – cez SAVIO RACE – PRIHLÁŠKA alebo na mieste v deň súťaže. Podujatie má podporu saleziánskych dobrodincov a dobrovoľníkov, štartovné sa preto neplatí.

V deň súťaže pri prezentácii je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 10:00.

Tešia sa na vás organizátori 1. ročníka SAVIO RACE

saleziáni, saleziánky, animátori, ZŠ sv. Dominika Savia, Champion.Club

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Zjednotení v piesni – sústredenie troch detských zborov

V dňoch 6. až 8. apríla 2018 mohli byť malí, ale i väčší speváci a hudobníci, svedkami znovuzrodenia sa krásnej a originálnej akcie, nesúcej názov Laura song, avšak s vynoveným názvom obsahujúcim posolstvo nášho spoločne prežitého času: Zjednotení v piesni. Počas týchto pestrých dní sme mali neopakovateľnú možnosť zažiť sústredenie troch detských zborov, a to nášho, dubnického, šamorínskeho, a nakoniec, z ďalekého východu, michalovského.

Začali sme v piatok spoločnou svätou omšou, po ktorej nasledovala dlho očakávaná večera hlavne pre našich hosťujúcich hladošov, ktorí k nám precestovali nemalú diaľku. Po nasýtení sa sme mali možnosť lepšie sa zblížiť a spoznať prostredníctvom zábavných zoznamovačiek. Na sklonku dňa sme si ešte vybili zvyšok energie, ktorá nám ostala pri zábavných hrách. Krátko po nich sme sa spoločne pomodlili, a pozreli si hudobný animovaný film Coco.

Sobotňajší deň sme odštartovali chutnými raňajkami, aby sme sa s očakávaním mohli pustiť do pripraveného programu. Celé dopoludnie sa nieslo v znamení štyroch obohacujúcich workshopov, ktoré mali hudobné, spevácke, tanečné a tvorivé zameranie.

Po nich sme sa presunuli na svätú omšu, pri ktorej sme so záujmom počúvali o hlavných pilieroch cesty k svätosti, na ktoré sa pýtal Dominik Savio don Bosca. Byť veselý, plniť si svoje povinnosti a tráviť čas medzi svojimi priateľmi môže byť recept na svätosť aj dnes pre každého z nás. Po skončení svätej omše naplnenej týmito hodnotnými myšlienkami sme trávili čas spoločným stolovaním pri obede. Keďže sme mali plné brušká, nasledoval krátky čas oddychu. Po skončení oddychovania sme mohli na hudobníckom a speváckom nácviku spojiť svoje sily a talenty na nácvik piesní. Už sme sa len navečerali a mohli sme prejsť k sobotňajšiemu galaprogamu a dokázať, ako milujeme Slovensko, pri ktorom sme si zábavnou formou zmerali sily prostredníctvom poznatkov o našej krajine. Nabitý deň sme zakončili modlitbou a odobrali sme sa do ríše snov.

Záverečný deň bol zahájený raňajkami, po ktorých nasledoval dôležitý nácvik piesní na slávenie detskej svätej omše, ktorú sme ako jeden veľký zbor hudobne sprevádzali. Posledný deň veľkonočnej oktávy sa ozýval úprimným a veselým spevom na oslavu zmŕtvychvstalého Krista.

„Počas svätej omše som ďakovala Bohu, že sa nám podarilo zorganizovať toto podujatie. Ďakovala som za ľudí, ktorí nám pomohli akýmkoľvek spôsobom, tiež za to, že Boh nám dáva krásne dary spevu, hudby, dirigovania a že tieto deti a mladí sa nehanbia za tieto dary“. (sr.Lenka, spoluorganizátorka podujatia)

Naše sústredenie sme ukončili spoločným nedeľným obedom, a rozlúčením sa s našimi novými priateľmi zo Šamorína a z Michaloviec. Táto znamenitá akcia bola podčiarknutá radosťou, veselosťou, ale hlavne zjednotením sa s našim dobrým Bohom v piesni.

(Lukáš Venku Druso)


Všetky fotky nájdete na Facebooku.

Veľkonočný výlet na Súľovských skalách

Hory sú miestom, kde si človek vyvetrá hlavu, pretiahne kĺby a zažije neopakovateľné príhody, ktoré mu sama matka príroda ušije tak, ako uzná za vhodné. Ani na veľkonočný pondelok to nebolo inak. Rôznorodá partia turistov, ktorá pozostávala od chlpatého psa Cézara, animátorov, rodičov, saleziánov až po najmenšieho účastníka v mamkinom brušku, sa z nášho strediska pod vedením Pavla Piatrova SDB vybrali do Súľovských vrchov.

„Báseň je výstup na horu.“ (Antoine de Saint-Exupéry). Všade skaly, majestátny výhľad, ticho, sem-tam nejaká divá zver,… Čo si môže človek viac priať?

Slnko hrialo, turisti pripravení a pred nimi dlhá trasa. Výstup sa odštartoval dopoludnia od parkoviska v dedine Jablonové. Hneď od začiatku vstup do tajomstva týchto končín obklopovali majestátne týčiace sa skalné veže a previsy. Tieto diela pripomínali, že príroda je umelcom bez hraníc. Zima sa vo vyššej nadmorskej výške snažila schovať pred pani Jarou, takže výstup bol náročnejší než sa spočiatku zdal. Ale nikoho to neodradilo a po hodine cesty naši odvážlivci dorazili pod zrúcaniny hradu Súľov.

Po malej prestávke sa presunuli kúsok ďalej, pod hradné bralo, kde sa nachádza Lúka pod hradom. A teraz začala tá ťažšia výzva. Zdolať mokré rebríky, zradné skaly a hlboké výšky. Ale neobávajte sa! Nebolo to také, ako sa to zdá! Naši turisti to zvládli ľavou-zadnou. Aj keď Cézara prinútili pohnúť sa len chutné granule.

Veru námaha stála za to, lebo výhľad, ktorý mohli okúsiť, sa nedá opísať len tak slovami. Bolo to niečo, čo srdce dokáže rozjasať, malo to hĺbku, šírku, tajomnú energiu. To musíte len zažiť!

Ďalšia trasa ich priviedla k Šarkanej diere. Podľa miestnej povesti v nej žije drak, ktorého sa všetci báli. Naši nebojácni turisti sa ho očividne nebáli, lebo ju prebádali skrz-naskrz. Ale draka nenašli.

Po troch hodinách sa unavení, zablatení, ale stále s dobrou náladou vrátili na parkovisko. Odtiaľ autami vyrazili domov rozpovedať zážitky svojim deťom a priateľom. A ešte niečo. Chlapské zastúpenie nezabudlo na veľkonočnú šibačku.

„Na dnešný výlet som sa už dlho tešila. Počasie bolo také nádherné, slnečné, že už od začiatku som bola plná radosti a vďačnosti Bohu za tento krásny deň. Boli sme veľká, rôznorodá partia, som rada, že som mohla spoznať aj nových ľudí a stráviť čas aj so svojou rodinou. Veľká vďaka saleziánom za vymyslenie a zorganizovanie tejto milej a zaujímavej turistiky! Bolo veru čo obdivovať!“ (Elena Holá FMA)

„Bolo to super! Páčilo sa mi spoločenstvo, ktoré sa tam zišlo od najmenších po najväčších; trasa tak akurát so super výhľadom; veľká účasť saleziánov; akurát chýbala voda na dievčatá :) .“ (Marek Hudec)

„Mne sa to páčilo, myslím, že to bola dobrá turistika. Som rada, že nás bolo viacej, lebo tam, kde je viac ľudí, tam je lepšia atmosféra. Na horách, a hlavne na hrade, bol krásny výhľad. Toto všetko nám spríjemňovalo fantastické počasie.“ (Petra Žáková)

„Dnešná turistika sa mi páčila. Počasie nám vyšlo, trochu sa mi šmýkalo, ale aj tak som veľmi spokojná.“ (Martina Lézová)

(text: Jaro Minárik; foto: Peter Štellmach SDB)