Príď bežať o dušu na SAVIO RACE

V sobotu 5. mája 2018, deň pred sviatkom sv. Dominika Savia, pozývame všetkých chlapcov a dievčatá narodených r. 2000-2011 zmerať si svoje sily na preteky cez zaujímavé prekážky SAVIO RACE. „Bežať o dušu“ sa bude ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu v areáli Kostola sv. Jána Bosca (Hasičská ul. 9).

Prihlásiť sa môžeš – so súhlasom rodičov – cez SAVIO RACE – PRIHLÁŠKA najneskôr do 3. mája 2018. Podujatie má podporu saleziánskych dobrodincov a dobrovoľníkov, štartovné sa preto neplatí.

V deň súťaže pri prezentácii je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 10:00.

Tešia sa na vás organizátori 1. ročníka SAVIO RACE

saleziáni, saleziánky, animátori, ZŠ sv. Dominika Savia, Champion.Club

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Zjednotení v piesni – sústredenie troch detských zborov

V dňoch 6. až 8. apríla 2018 mohli byť malí, ale i väčší speváci a hudobníci, svedkami znovuzrodenia sa krásnej a originálnej akcie, nesúcej názov Laura song, avšak s vynoveným názvom obsahujúcim posolstvo nášho spoločne prežitého času: Zjednotení v piesni. Počas týchto pestrých dní sme mali neopakovateľnú možnosť zažiť sústredenie troch detských zborov, a to nášho, dubnického, šamorínskeho, a nakoniec, z ďalekého východu, michalovského.

Začali sme v piatok spoločnou svätou omšou, po ktorej nasledovala dlho očakávaná večera hlavne pre našich hosťujúcich hladošov, ktorí k nám precestovali nemalú diaľku. Po nasýtení sa sme mali možnosť lepšie sa zblížiť a spoznať prostredníctvom zábavných zoznamovačiek. Na sklonku dňa sme si ešte vybili zvyšok energie, ktorá nám ostala pri zábavných hrách. Krátko po nich sme sa spoločne pomodlili, a pozreli si hudobný animovaný film Coco.

Sobotňajší deň sme odštartovali chutnými raňajkami, aby sme sa s očakávaním mohli pustiť do pripraveného programu. Celé dopoludnie sa nieslo v znamení štyroch obohacujúcich workshopov, ktoré mali hudobné, spevácke, tanečné a tvorivé zameranie.

Po nich sme sa presunuli na svätú omšu, pri ktorej sme so záujmom počúvali o hlavných pilieroch cesty k svätosti, na ktoré sa pýtal Dominik Savio don Bosca. Byť veselý, plniť si svoje povinnosti a tráviť čas medzi svojimi priateľmi môže byť recept na svätosť aj dnes pre každého z nás. Po skončení svätej omše naplnenej týmito hodnotnými myšlienkami sme trávili čas spoločným stolovaním pri obede. Keďže sme mali plné brušká, nasledoval krátky čas oddychu. Po skončení oddychovania sme mohli na hudobníckom a speváckom nácviku spojiť svoje sily a talenty na nácvik piesní. Už sme sa len navečerali a mohli sme prejsť k sobotňajšiemu galaprogamu a dokázať, ako milujeme Slovensko, pri ktorom sme si zábavnou formou zmerali sily prostredníctvom poznatkov o našej krajine. Nabitý deň sme zakončili modlitbou a odobrali sme sa do ríše snov.

Záverečný deň bol zahájený raňajkami, po ktorých nasledoval dôležitý nácvik piesní na slávenie detskej svätej omše, ktorú sme ako jeden veľký zbor hudobne sprevádzali. Posledný deň veľkonočnej oktávy sa ozýval úprimným a veselým spevom na oslavu zmŕtvychvstalého Krista.

„Počas svätej omše som ďakovala Bohu, že sa nám podarilo zorganizovať toto podujatie. Ďakovala som za ľudí, ktorí nám pomohli akýmkoľvek spôsobom, tiež za to, že Boh nám dáva krásne dary spevu, hudby, dirigovania a že tieto deti a mladí sa nehanbia za tieto dary“. (sr.Lenka, spoluorganizátorka podujatia)

Naše sústredenie sme ukončili spoločným nedeľným obedom, a rozlúčením sa s našimi novými priateľmi zo Šamorína a z Michaloviec. Táto znamenitá akcia bola podčiarknutá radosťou, veselosťou, ale hlavne zjednotením sa s našim dobrým Bohom v piesni.

(Lukáš Venku Druso)


Všetky fotky nájdete na Facebooku.

Veľkonočný výlet na Súľovských skalách

Hory sú miestom, kde si človek vyvetrá hlavu, pretiahne kĺby a zažije neopakovateľné príhody, ktoré mu sama matka príroda ušije tak, ako uzná za vhodné. Ani na veľkonočný pondelok to nebolo inak. Rôznorodá partia turistov, ktorá pozostávala od chlpatého psa Cézara, animátorov, rodičov, saleziánov až po najmenšieho účastníka v mamkinom brušku, sa z nášho strediska pod vedením Pavla Piatrova SDB vybrali do Súľovských vrchov.

„Báseň je výstup na horu.“ (Antoine de Saint-Exupéry). Všade skaly, majestátny výhľad, ticho, sem-tam nejaká divá zver,… Čo si môže človek viac priať?

Slnko hrialo, turisti pripravení a pred nimi dlhá trasa. Výstup sa odštartoval dopoludnia od parkoviska v dedine Jablonové. Hneď od začiatku vstup do tajomstva týchto končín obklopovali majestátne týčiace sa skalné veže a previsy. Tieto diela pripomínali, že príroda je umelcom bez hraníc. Zima sa vo vyššej nadmorskej výške snažila schovať pred pani Jarou, takže výstup bol náročnejší než sa spočiatku zdal. Ale nikoho to neodradilo a po hodine cesty naši odvážlivci dorazili pod zrúcaniny hradu Súľov.

Po malej prestávke sa presunuli kúsok ďalej, pod hradné bralo, kde sa nachádza Lúka pod hradom. A teraz začala tá ťažšia výzva. Zdolať mokré rebríky, zradné skaly a hlboké výšky. Ale neobávajte sa! Nebolo to také, ako sa to zdá! Naši turisti to zvládli ľavou-zadnou. Aj keď Cézara prinútili pohnúť sa len chutné granule.

Veru námaha stála za to, lebo výhľad, ktorý mohli okúsiť, sa nedá opísať len tak slovami. Bolo to niečo, čo srdce dokáže rozjasať, malo to hĺbku, šírku, tajomnú energiu. To musíte len zažiť!

Ďalšia trasa ich priviedla k Šarkanej diere. Podľa miestnej povesti v nej žije drak, ktorého sa všetci báli. Naši nebojácni turisti sa ho očividne nebáli, lebo ju prebádali skrz-naskrz. Ale draka nenašli.

Po troch hodinách sa unavení, zablatení, ale stále s dobrou náladou vrátili na parkovisko. Odtiaľ autami vyrazili domov rozpovedať zážitky svojim deťom a priateľom. A ešte niečo. Chlapské zastúpenie nezabudlo na veľkonočnú šibačku.

„Na dnešný výlet som sa už dlho tešila. Počasie bolo také nádherné, slnečné, že už od začiatku som bola plná radosti a vďačnosti Bohu za tento krásny deň. Boli sme veľká, rôznorodá partia, som rada, že som mohla spoznať aj nových ľudí a stráviť čas aj so svojou rodinou. Veľká vďaka saleziánom za vymyslenie a zorganizovanie tejto milej a zaujímavej turistiky! Bolo veru čo obdivovať!“ (Elena Holá FMA)

„Bolo to super! Páčilo sa mi spoločenstvo, ktoré sa tam zišlo od najmenších po najväčších; trasa tak akurát so super výhľadom; veľká účasť saleziánov; akurát chýbala voda na dievčatá 🙂 .“ (Marek Hudec)

„Mne sa to páčilo, myslím, že to bola dobrá turistika. Som rada, že nás bolo viacej, lebo tam, kde je viac ľudí, tam je lepšia atmosféra. Na horách, a hlavne na hrade, bol krásny výhľad. Toto všetko nám spríjemňovalo fantastické počasie.“ (Petra Žáková)

„Dnešná turistika sa mi páčila. Počasie nám vyšlo, trochu sa mi šmýkalo, ale aj tak som veľmi spokojná.“ (Martina Lézová)

(text: Jaro Minárik; foto: Peter Štellmach SDB)


 

 

Čo sa deje za dverami?

Tajomstvo Kaťáku – 4. deň

Štvrtý a zároveň posledný deň jarného prímestského tábora sme začali celkom pokojne. No to iba dovtedy kým neprišiel don Magura a nepovedal nám, že mu ukradli všetky dokumenty. Vďaka nájdeným stopám sme zistili, že to bol jeden účastník, ktorý bol nahnevaný, že sme mu nedovolili byť animátorom.
Aby nám vrátil ukradnuté dokumenty, museli sme robiť to čo nám prikáže. Takže sme zažili doobedie plne vyzývačiek. Boli aj medzi skupinkami, ale aj proti „animátorovi“. Keď sme ich splnili, tak sme išli na svätú omšu, kde sme sa v kázni dozvedeli, čo to znamená byť animátorom.
Po obede a hrách sme začali pripravovať obhajobu na súd. Súd bol tak na vážkach, ale ručičky váh pomohol presunúť don Kosmál, ktorý doniesol pravý testament. Vďaka nemu sme vyhrali súd a Kaťák nám ostal. No taktiež sme sa dozvedeli, že v Kaťáku je schovaný poklad, ktorý sme našli. A tak sme sa síce unavení, no šťastní, mohli pobrať domov.
(Lukáš Rajec)

Tajomstvo Kaťáku – 3. deň

V tretí deň tábora sme sa vybrali na výlet do Banskej Bystrice. Po vyše dvoch hodinách cesty a jednej zastávke na pumpe sme dorazili do cieľa. Najskôr sme si pozreli pamätník SNP a vystavené tanky. Potom sme sa rozdelili na tri skupiny, v ktorých sme si postupne prezreli námestie,  štúdiá TV Lux a Rádia Lumen. To bol pre všetkých veľký zážitok.
Po prehliadke sme sa presunuli na sídlisko Sásová ku saleziánom do Salezka, kde sme strávili pekný voľný čas v oratku. Tiež tam na nás čakal pripravený chutný obed, po ktorom sme sa zúčastnili svätej omše v Kostole Panny Márie, Pomocnice. Následne sme sa unavení, ale zdraví a šťastní vydali na cestu domov. Aby toho nebolo málo, v autobuse sme si spravili „menšie“ spevácke okienko. Zajtra nás čaká veľké vyvrcholenie tábora a tiež súd so záhadným pánom D. Čo myslíte, podarí sa nám dokázať vyhrať a dokázať, že Kaťák je náš?

(Lukáš Rajec)



Tajomstvo Kaťáku – 2. deň

V druhý deň nášho tábora sme pokračovali v načatej práci. Keďže v predchádzajúci deň sme zistili, že pred saleziánmi bola v budove Kaťáku ZUŠ-ka, hneď ráno sme sa vybrali zistiť, čo o ňom vedia tam.

Potrebovali sme sa dostať ku riaditeľovi, no najskôr sme museli prejsť previerkou od učiteľov. Naučili sme sa tancovať Tanec priateľstva, napísať husľový kľúč a taktiež sme si namaľovali obrázky a vytvorili a´capellu. Keďže skúškami sme prešli, naši učitelia nás poslali získať informácie do súčasnej ZUŠ, kde sme sa od jej riaditeľa dozvedeli, že zmluvu s predchádzajúcim majiteľom budovy stratil na rôznych miestach v Dubnici. Pomocou máp s vyznačenými štyrmi variantmi ciest a tiež približných miest nálezu sme sa preto cestou do Kaťáku po skupinkách vybrali nájsť stratené časti zmluvy.

Tie sme úspešne našli a zo zmluvy nám bolo jasné, že pred ZUŠ-kou boli v Kaťáku potraviny, ktoré sa časom pretransformovali na fast-food. Vedúci fast-foodu nám bol ochotný pomôcť pod podmienkou, že mu zoženieme hranolčeky, ktoré sa mu minuli. Po tom, ako sme našli recept, sa na farskej záhrade a ihriskách začala naháňačka za surovinami. No nemali sme to veľmi jednoduché, pretože nás popritom naháňali McAnimátori. Tých sme spoznali podľa toho, že boli veľmi tuční.

Nakoniec sme všetko zvládli a dostali sme tip, že ďalšie informácie môžeme nájsť v jame pod pódiom. Tam sme objavili staré plagáty z kina, kotúčovú pásku a premietačku. Z toho sme usúdili, že ešte pred potravinami sa na týchto miestach prevádzkovalo kino. Aj v súvislosti s tým sa zajtra všetci odoberieme do Banskej Bystrice, aby sme navštívili štúdiá TV Lux a Rádia Lumen. Všetci sa už na výlet tešíme.

(text: Lukáš Rajec; foto: Paulína Hírešová)


Tajomstvo Kaťáku – 1. deň

Prvý deň tábora sa začal miernym, vlastne veľkým rozruchom. Uprostred toho, ako sme sa spokojne zabávali, sa medzi nami z ničoho nič objavil nejaký právnik s robotníkmi, ktorí tvrdili, že Kaťák nám nepatrí a máme ho opustiť, lebo ho idú zbúrať. A to sa nám, samozrejme, nepáčilo.
Keďže Peťovi Magurovi sa nepodarilo nájsť doklad o tom, že Kaťák je náš, rozhodli sme sa konať. Najskôr sme prehľadali najpravdepodobnejšie miesta, kde by sa o tom mohli nachádzať nejaké dôkazy. V pátracích tímoch sme sa vybrali na povalu, do saleziánskeho domu za don Kosmálom, ktorý nám porozprával niečo o histórii, našli sme našu kronikárku Veroniku, ktorá nám poskytla staré kaťákovské kroniky, a niektorí zabehli pozrieť do mestského parku. Na týchto miestach sme okrem iného objavili rodokmeň dajakého starého rodu, videá, ktoré nám viac povedali o histórii, tiež sme našli zmluvu, ktorá dokazuje, že saleziáni právoplatne kúpili Kaťák od ZUŠ-ky.
Po svätej omši a po obede sme sa riadne chystali na ďalšie stretnutie s právnikom. Pre istotu sme si vyrobili transparenty, na ktorých sme vyjadrili, že Kaťáku sa len tak nevzdáme. Keď prišiel právnik, don Peter Magura mu predniesol zmluvu, ktorú sme našli. On ju však nepokladal za dostatočný dôkaz a následne na nás robotníci zaútočili papierovými guľami. V tvrdom boji sa nám nakoniec podarilo robotníkov vyhnať z Kaťáku a kým právnik utekal, len stihol zakričať, že sa vo štvrtok vidíme na súde. Uvedomujeme si teda, že túto bitku sme vyhrali, no vojnu ešte nie, a preto sa zajtra pustíme do pátrania po pravde a dôkazoch o nej.
Pretože „Kaťák je náš a my sme tu DOMA!“
(Lukáš Rajec)

Karneval? Prečo nie!

Ako každý rok, aj tento musí mať svoj karneval. Začal sa slávnostným odpálením konfiet. Všetci sa roztancovali a bolo zábavné vidieť roztancované domino, Batmana, hippies, dokonca aj pavúka. Pokračovalo sa mnohými aktivitami: hádzanie loptičiek do kotla,triedenie fazule… Samozrejme  nechýbali ukazovacie tance, tradičná macarena či Il pulcino pio.  Nemôžeme zabudnúť ani na sladkú cukrovú vatu. Karneval vyvrcholil oceňovaním masiek. Bola to najťažšia úloha. Napokon sa podarilo vybrať. Vyhrala rodinna štyroch ročných období, postavička z Minecraftu, knihomolky a knihožrútky . Veľká vďaka všetkým a o rok sa vidíme zas!
(Alžbeta Čepelová)