Deviatnik k don Boscovi

Už o niekoľko dní budeme sláviť sviatok nášho zakladateľa dona Bosca. Pri tejto príležitosti vychádza deviatnik saleziána Františka Kuboviča, ktorý je zameraný na Heslo hlavného predstaveného.

Nech týchto deväť dní spoločnej modlitby nám všetkým pomôže vymodliť si od dona Bosca umenie svedčiť svojím životom o evanjeliu radosti a múdro vychovávať. Don Chavéz nám k tomu odporúča: „Žime jednoducho. Milujme nezištne. Starajme sa o druhých seriózne. Hovorme láskavo.“

______________________________________________________________________________

9. deň – Zmysel pre Boha

30. január – do sviatku dona Bosca ostáva 1 deň

Zamyslenie:
Prežívame rok viery, pápež Benedikt XVI. pri jeho otvorení povedal: „V posledných desaťročiach sa rozmohlo akési duchovné „spustnutie“. Rozšírilo sa prázdno. Vychádzajúc však z tejto púšte, z tohto prázdna, môžeme nanovo objaviť radosť z viery, jej životnú nevyhnutnosť pre nás. Na púšti odkrývame hodnotu toho, čo je pre nás životodarné.“ Nebezpečenstvo straty viery či ocitnutia sa na púšti môže hroziť každému z nás. Ak však vieru budeme žiť a odovzdávať, ako to robila don Boscova mama, nemusíme sa obávať.

Don Bosco vďaka svojej mame bol už od detstva pripravený prežívať hlbokú vieru. Mama Margita bola pre Janka katechétkou: pripravila ho na sviatosť zmierenia a pokánia, na prvé sväté prijímanie, ale predovšetkým ho naučila vidieť Božiu prítomnosť v každodennom živote, v stvorenstve, v pekných i smutných udalostiach života.

Rok viery môžeme prežiť ako púť do púšte súčasného sveta, na ktorú si vezmeme iba to, čo je najzákladnejšie: nie palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat – tak ako povedal Ježiš svojim apoštolom, keď ich posielal do sveta, ale iba evanjelium a vieru Cirkvi, ktorých žiarivým vyjadrením sú dokumenty Druhého ekumenického vatikánskeho koncilu, Katechizmus Katolíckej cirkvi či katechizmus pre mladých Youcat.

Otázka:
Viem v bežnom živote rozoznať, kedy mi hovorí Boh?

Don Bosco:
Zvyknite sa pravidelne počas dňa modliť nejakú strelnú modlitbu k Pánovi alebo vášmu patrónovi.

Sväté písmo:
„Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte… A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.“ (Kol 3,16-17)

Predsavzatie:
Počas dňa sa budem snažiť žiť v Božej prítomnosti, budem sa modliť strelné modlitby a prečítam si 10 minút niečo z Youcatu alebo Katechizmu katolíckej Cirkvi.


Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.

Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

______________________________________________________________________________

8. deň – Každodenná práca

29. január – do sviatku dona Bosca ostávajú 2 dni

Zamyslenie:
Žijeme v dobe, keď každý chce zarobiť čo najviac peňazí, no pritom chce čo najmenej pracovať. Je aj veľa ľudí, ktorí prácu nemajú a chceli by pracovať, no sú ja takí, ktorým sa nechce. Je bežné stretnúť dnes mladých, ktorí bývajú doma ako v hoteli, prídu domov najedia sa a prespia. Celý deň ich doma nevidno, rodičia im robia sluhov a nijako nepomáhajú pre dobré fungovanie domácnosti. Dnes už nie je ani nič zvláštne, ak niekto spí v sobotu, alebo v nedeľu do obeda, alebo aj dlhšie.
Don Bosco poučený skúsenosťou roľníckej práce v Becchi svojim chlapcom hovorieval: „Lenivý chlapec bude vždy somárom.“ „Kto si nenavykne pracovať v mladosti, bude viac-menej lenivý až do staroby.“ Na Valdoccu sa tvrdo bojovalo proti lenivosti a práca sa striedala s modlitbou, hrou a učením.

Prácou nielenže rozvíjame tento svet, ale rozvíjame aj samých seba, svoje dary a talenty. Práca mladého človeka je učenie, aj keď to znie čudne. Práve učením sa pripravuje na svoju budúcnosť do sveta práce, kde bude musieť prevziať zodpovednosť za zverené úlohy. Všetko, čo sa raz naučí, určite sa mu v živote zíde.

Otázka:
Ako vyzerá moja práca počas dňa?

Don Bosco:
Pracuj stále, ale vždy s láskavosťou sv. Františka Saleského a trpezlivosťou Jóba.

Sväté písmo:
„Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Ale vy, bratia, neochabujte v konaní dobra.“ (2 Sol 3, 10 – 13)

Predsavzatie:
Dnes sa budem snažiť prekonať lenivosť, pomôžem v domácnosti a zodpovedne sa na- učím veci do školy.


Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.

Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

______________________________________________________________________________

7. deň – Ľudské práva

28. január – do sviatku dona Bosca ostávajú 3 dni

Zamyslenie:
Boh stvoril človeka pre nebo. Don Bosco založil saleziánov preto, aby všetkých mladých viedli ku spáse. Keď ide o spásu našu alebo mladých, tak musíme brať do úvahy všetko. Dnes by sme nemohli pozrieť dieťaťu do očí, ak by sme neboli podporovateľmi jeho práv.

Ľudské práva sú dané práva, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia. V minulosti boli tieto práva priznávané iba vládcom a šľachte, zatiaľ čo obyčajným ľuďom len v malej miere, prípadne boli celkom upierané. Medzi základné ľudské práva patrí právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, právo prejavu, svedomia, vierovyznania, spolčovania, právo zhromažďovania a iné.

Preventívny systém a ľudské práva vzájomne pôsobia a obohacujú sa. V novom globalizovanom svete sa ľudské práva stávajú prostriedkom, ktorým možno prekonať úzke národné hranice a ciele a môžu pomôcť pri spájaní síl na konanie dobra vo svete.

Otázka:
Rešpektujem a obhajujem ľudské práva ľudí v mojom okolí?

Don Bosco:
Veľa robí ten, kto robí málo – ak robí to, čo má. Robí málo ten, kto robí veľa – ale ak nerobí to, čo má.

Sväté písmo:
„Ak sa bude u teba v tvojej krajine zdržovať cudzinec, neutláčaj ho! Cudzinec, ktorý sa bude u vás zdržovať, nech je medzi vami ako domorodec. Milujte ho ako seba, veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Ja som Pán, váš Boh!“ (Lv 20, 33 – 34)

Predsavzatie:
Budem sa snažiť rešpektovať ostatných, počúvať ich a zastanem sa slabšieho alebo utláčaného.


Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.

Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

______________________________________________________________________________

6. deň – Saleziánsky humanizmus

27. január – do sviatku dona Bosca ostávajú 4 dni

Zamyslenie:
V úvode knihy Genezis sa píše: „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ Všetko je stvorené na Boží obraz, na obraz Boha, ktorý v sebe ukrýva tajomstvo troch osôb: Otca, Syna a Ducha Svätého. Tento vzťah sa odráža v celom vesmíre, ale predovšetkým vo vzájomnom spoločenstve ľudí. Boh stvoril človeka a dal mu slobodu, schopnosť robiť dobro, milovať s rizikom, že to nemusí zvládnuť. A, žiaľ, nezvládol to… No Boh mu napriek tomu každý deň dáva šancu, aby našiel v sebe dobro, ktoré bolo do neho vložené.

Apoštolská rodina dona Bosca sa volá saleziánska, pretože je spätá so svätým Františkom Saleským. Jeho humanizmus neignoruje ľudskú slabosť, ale sa zakladá na neochvejnej dôvere vo vnútornú dobrotu človeka, pretože ho miluje Boh a Boh ho povoláva ku kresťanskej dokonalosti. Don Bosco oceňoval všetko pozitívne, čo je zakorenené do života ľudí, do stvorených vecí, do udalostí dejín.

Bol presvedčený, že každý má nejaké dary, ktoré treba objaviť, uznať a oceniť. Vždy a za akýchkoľvek podmienok sa spoliehal na prozreteľnosť Boha, ktorého prijímal a miloval ako Otca.

Otázka:
Verím v dobro človeka, aj keď je poznačený dedičným hriechom?

Don Bosco:
Človek je úbohý nástroj Božej prozreteľnosti. Je v Božích rukách a s jeho svätou pomocou robí to, čo sa páči Bohu.

Sväté písmo:
A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: „Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?“ On mu odvetil: „Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.“ (Lk 13, 6 – 9)

Predsavzatie:
Budem sa dnes snažiť pozerať na ľudí, ktorých stretnem, Božími očami. Budem si všímať na nich ich dary a prednosti, najmä na tých, ktorí sú mi nesympatickí.


Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.

Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

______________________________________________________________________________

5. deň – Statočný občan, dobrý kresťan

26. január – do sviatku dona Bosca ostáva 5 dní

Zamyslenie:
Boh sa stal človekom, aby ho nielen vykúpil, ale v osobe Ježiša mu ukázal, aký má byť dokonalý človek. Ježiš žil ako každý jeden z nás a musel si plniť svoje povinnosti, pričom so sv. Jozefom do tridsiateho roku svojho života pracoval ako tesár. Zúčastňoval sa nielen náboženského, ale aj verejného života, ako o tom svedčí jeho návšteva na svadbe v Káne Galilejskej či platenie chrámovej dane. Boh chce, aby sme svet, ktorý stvoril a nám zveril, premieňali a posväcovali svojou prácou a snažili sa vniesť do spoločnosti vzťahy, ktoré sú inšpirované evanjeliovou láskou.

Don Bosco viac ráz vyslovil zámer vychovávať statočných občanov a dobrých kresťanov, aby tým naznačil všetko, čo mladí potrebujú na to, aby mohli naplno žiť ľudským a kresťanským životom: oblečenie, jedlo, bývanie, prácu, štúdium a voľný čas, radosť, priateľstvo, aktívnu vieru, Božiu milosť, cestu posväcovania, účasť na dianí v spoločnosti, začlenenie do spoločenstva Cirkvi.

Je aj našou úlohou dnes zasadzovať sa za to, aby ľudia boli citliví na otázky výchovy na poli politickom (prijímaním zákonov podporujúcich výchovu a mravnosť mládeže), spoločenskom (výchovou k ľudskejšiemu spolunažívaniu) a kultúrnom (premenou kultúry smrti na kul- túru života).

Otázka:
Ako sa staviam ku spoločnosti? Len na ňu nadávam, alebo sa snažím niečo zmeniť v mojom okolí?

Don Bosco:
Nechcem, aby moji synovia boli encyklopédie, nechcem aby moji stolári, kováči a krajčíri boli advokáti, a ani aby kníhtlačiari, viazači boli teológmi alebo filozofmi. O to menej túžim po tom, aby moji majstri a profesori študovali politické vedy ako keby sa mali stať ministrami. Mne stačí, keď každý bude vedieť to, čo sa ho týka.

Sväté písmo:
„Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“ Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.“ (Mk 12, 13 – 17).

Predsavzatie:
Dnes sa budem snažiť plniť si svoje občianske a pracovné povinnosti, pokúsim sa s niekým porozprávať o výchove. Svoje dnešné štúdium budem vnímať ako zodpovednú prípravu do života.


Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.

Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

______________________________________________________________________________

4. deň – Výchova je vecou srdca

25. január – do sviatku dona Bosca ostáva 6 dní

Zamyslenie:
Vychovávať dnes nie je ľahké. Či chceme alebo nechceme, každý z nás je istým spôsobom vychovávateľom. Stretáme sa so spolužiakmi, s rôznymi ľuďmi a svojím štýlom života vplývame na ich životy a na okolie. Ako kresťania sa nechávame vychovávať Ježišovou láskou, ktorá nachádza svoj prameň v jeho srdci. Tým sa stávame pre tento svet svedkami, ktorí uverili a zároveň sú poslaní so zápalom zapaľovať a pozývať pre túto lásku aj druhých.

Don Bosco mal v sebe silné apoštolské nadšenie, ktoré ho pobádalo hľadať duše a slúžiť iba Bohu. Kvôli tomu zvolal k sebe rôznych ľudí; koordinoval a zlaďoval ich činnosti, rôznorodé dary, ba aj odlišné životné stavy a posvätné služby. Don Bosco mal oratoriánske srdce.

Bol to zápal, nadšenie, ochota dať k dispozícii všetky svoje zdroje, hľadanie nových foriem činnosti, schopnosť obstáť v skúškach, vôľa pozviechať sa po porážkach, pestovaný a šíriaci sa optimizmus.

Otázka:
Uvedomujem si, že svojím životom sa dotýkam života ostatných?

Don Bosco:
Chcete robiť dobrú vec? Vychovávajte mládež! Chcete robiť svätú vec? Vychovávajte mládež! Chcete robiť najsvätejšiu vec? Vychovávajte mládež! Chcete robiť Božskú vec? Vychovávajte mládež!

Sväté písmo:
„Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 16 – 20)

Predsavzatie:
Pokúsim sa dnes nadšene prežívať svoje kresťanstvo a pôjdem načerpať silu na svätú omšu z Eucharistie.


Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.

Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

______________________________________________________________________________

3. deň – Preventívny systém

24. január – do sviatku dona Bosca ostáva 7 dní

Zamyslenie:
Bohu záleží na spáse každého človeka. Celá Biblia rozpráva o tom, ako Boh hľadá a ustavične vychováva človeka. Práve preto poslal svoj Syna, aby nám v ňom ukázal cestu k pravde a k plnému životu. Boh stojí stále pri nás, aj vtedy keď sa vzdialime od neho a snaží sa nás priviesť k sebe, ako stratenú ovečku. Váži si našu slobodu, to či ho prijímame alebo odmietame. Odmietnutie prináša vždy bolesť, ale ako správny Vychovávateľ ju na nás dopustí, aby sme sa spamätali a vrátili sa k nemu.

Láska dona Bosca k mladým spočívala v tom, že sa zaujímal o celý ich život. Vnímal ich najnaliehavejšie potreby. Celé jeho srdce, jeho osoba, vôľa, čas, fyzická sila boli zamerané na ich dobro, aby sa mohli všestranne rozvíjať a spasiť si dušu.
Preventívny systém je skúsenosť a štýl života, cez ktoré sa dá žiť s Bohom. Je to umenie vnímať pôsobenie Boha v ľuďoch, ktorí sú v mojom okolí, najmä mladých, a robiť všetko pre to, aby sme sa raz všetci stretli v nebi.

Otázka:
Poznám tri piliere preventívneho systému dona Bosca: rozum, náboženstvo a láskavosť?

Don Bosco:
Čo tvorí piliere výchovného systému? Konkrétna láska k blížnym, bázeň pred Bohom, dôvera k spovedníkovi, sviatosť zmierenia, časté sväté prijímanie a denná svätá omša.

Sväté písmo:
„Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný, zhovievavý bývaš nad hriechmi ľudí, aby sa kajali. Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k existencii povolal? Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života, veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom. Preto mierne karháš tých, čo poblúdia, napomínaš ich tým, keď im pripomínaš to, čím zhrešili, aby zanechali hriech a verili v teba, Pane.“ (Múd 11, 23 – 26; 12, 1 – 2)

Predsavzatie:
Pokúsim sa dnes niekoho blízkeho sprevádzať preventívnym systémom na jeho ceste k Bohu. Môže to byť dieťa zverené na stretku, súrodenec, spolužiak, kamarát…


Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.

Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

______________________________________________________________________________

2. deň – Pedagogika dobroty

23. január – do sviatku dona Bosca ostáva 8 dní

Zamyslenie:
Láskavosť je pravou láskou, lebo čerpá z Boha. Je láskou, ktorá sa prejavuje jednoduchosťou, srdečnosťou a vernosťou. Možno sa pýtame, či my máme túto Ježišovu láskavosť v dnešnej „kultúre smrti“, kde denne počúvame samé zlé správy. Ako sa staviame k týmto správam o nešťastí druhých? Sú nám ľahostajné, lebo sa nás netýkajú, alebo nás toto ľudské osobné nešťastie privádza k súcitu či modlitbe za týchto ľudí? Ježiš vedený Duchom Svätým kade chodil dobre robil, jeho srdce bolo citlivé na bolesť, utrpenie iných. Vždy zjavoval a žil lásku, dokonca aj v extrémnej bolesti na kríži.

Pre dona Bosca bola láskavosť prejavom Božej lásky a zároveň nástrojom na jej prebudenie v srdci mladých. On ich nemiloval všeobecnou láskou, ale jeho láska bola natoľko konkrétna, že vedela u druhých vzbudiť lásku, ktorá vzbudzuje túžbu po opätovaní.

Láskavosť je láska, ktorá prebúdza dôveru a otvára cestu dôvernosti a hlbokej komunikácii. Je to láska, ktorá sa šíri a vytvára klímu rodiny, kde je pekné a obohacujúce byť spolu.

Otázka:
V čo viac verím: v silu láskavosti alebo v silu kričaného slova?

Don Bosco:
Túžim po tom, aby si odteraz a navždy získaval srdcia bez rozprávania, a keď budeš rozprávať, tak nech je tvoja reč vždy ochutená láskavosťou. Pamätaj, že muchy sa nelapajú octom.

Sväté písmo:
„Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú.“ (Jak 3, 1-11)

Predsavzatie:
Pokúsim sa počas dňa byť láskavý, najmä v reči, a budem sa snažiť o také prejavy lásky voči blížnym, aby ju vnímali.


Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.

Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

______________________________________________________________________________

1. deň – Evanjelium radosti

22. január – do sviatku dona Bosca ostáva 9 dní

Zamyslenie:
V Ježišovi sa nám Boh zjavil, ako „Boh radosti“. Samotné evanjelium je „radostná zvesť“, ktorá začína blahoslavenstvami. Ježiš ich nielen ohlásil, ale aj žil, a tým nám ukázal ako nadobudnúť pravú radosť. Je to radosť, ktorú treba trpezlivo hľadať . Nachádza sa v poslušnosti voči Otcovi. Treba ju postupne nadobudnúť. Nedosiahneme ju hneď, bez dlhého a občas ťažkého boja, ale Ježiš pozná tajomstvo, ako zvíťaziť. Blahoslavenstvá, ktoré sú „opisom Ježišovej tváre“ sú mapou tejto cesty. Sú to značky, ktoré ukazujú cestu, ktorú Ježiš už prekonal.

Celý život dona Bosca je „evanjeliom radosti“. Nejde tu len o nejaký krátkodobý pominuteľný pocit zábavy a veselosti, ale o vnútornú silu, ktorá odolávala ťažkostiam života. Pre dona Bosca byť šťastným znamenalo umenie správne používať svet, nie uchmatnúť si ho pre seba, ale chrániť ho, rozvíjať ho a starať sa oň.

Radosť je spoločenstvo, kde sa premieňame na pokrm pre druhého. Nie je to len chvíľkový pocit, ale stávame sa stálym dobrom, v každom okamihu života. Jednoducho, sme darom pre druhých.

Otázka:
Mám radosť z toho že som kresťan, z toho, ako prežívam svoju vieru?

Don Bosco:
Nenazývajte radostný ten deň, ktorý zanechá vo vašom srdci výčitky svedomia, strach pred Božím pohľadom a súdom.

Sväté písmo:
„Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (Flp 4, 4)

Predsavzatie:
Pokúsim sa trpezlivo počas celého dňa byť svedkom radosti tým, že budem mať dôveru vo víťazstvo dobra, budem oceňovať dobro v mojom okolí a nebudem bedákať nad životom.Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco,
otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval
pre spásu duší;
buď nám vodcom,
aby sme hľadali
svoje duševné dobro
a spásu blížneho.
Pomáhaj nám
plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti
a ľudské ohľady.
Nauč nás
milovať Sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu
a Svätého otca, rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.


Pripomeniem si úmysel, za ktorý sa modlím tento deviatnik.

bl. Laura Vicuňa

Laura Vicuña, sviatok: 22. január

* 5. apríl 1891 Santiago de Chile, Chile, † 22. január 1904 Junín de los Andes, Argentína

-Význam mena: ozdobená vavrínmi (lat.), patrónka obetí zneužívania

Laura sa narodila v hlavnom meste Chile (Santiago de Chile) vo váženej rodine čílskeho aristokrata Josého Dominga a jeho ženy Mercedes Piño. V príbuzenstve mali prvého arcibiskupa Santiaga de Chile Emanuela Vicuñu. V tom čase v Chile zúrila občianska vojna. Rodičia preto museli aj s deťmi ujsť z mesta. Odišli do Ánd. Roku 1893 otec náhle zomrel. Krátko nato sa narodila Laurina sestra Júlia. Rodina sa ocitla v zložitej finančnej situácii. Laurina matka sa snažila zarábať na živobytie ako dámska krajčírka. V roku 1899 sa rozhodla emigrovať do Argentíny aj s oboma dcérami. V meste Neuquén si našla miesto v hosteli Manuela Moru. Ten navrhol Mercedes, aby dali Lauru do školy v Juníne de los Andes, ktorú prevádzkovali rehoľné sestry Dcéry Panny Márie Pomocnice. Tam sa v Laure rozvinula veľká túžba po duchovných veciach. V roku 1901 po prvý krát prijala Eucharistiu. Táto udalosť v nej podnietila neuhasiteľnú lásku k Ježišovi Kristovi. Do denníka si napísala: „Bože môj, daj mi život lásky, ponižovania a obety.“ Veľmi veľa času trávila v školskej kaplnke v modlitbou na perách. O svojich najhlbších túžbach a zážitkoch sa zverovala svojej priateľke Mercedes Vere. Požiadala aj o vstup do rehole, no pre jej nízky vek ju neprijali.

Počas letných prázdnin v roku 1902 sa Manuel Mora pokúsil dvakrát Lauru zviesť. Keďže ho odmietla, prestal ju finančne podporovať a ona tak nemohla pokračovať v štúdiu. Rehoľné sestry jej však vyšli v ústrety a štúdiá jej ďalej poskytovali zdarma.

Lauru veľmi trápil nemravný život jej matky s Manuelom Morom. Každý deň sa modlila za jej duchovné uzdravenie a prosila Boha, aby jej dal dosť síl opustiť Manuela. V roku 1902 na podnet Ježišových slov „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15,13), v modlitbe ponúkla svoj život za matkin. Laurine slová boli vypočuté. O nejaký čas ochorela na tuberkulózu. Niekoľko mesiacov trpela a stále sa modlila za svoju matku. Matka jej pred smrťou sľúbila, že odíde od Manuela Moru a vráti sa k Bohu. Laurine poslanie sa skončilo. Zomrela 22. januára 1904, nemala ešte ani 13 rokov. Hneď na druhý deň pri mŕtvom tele svojej dcéry dodržala mama Mercedes svoj sľub a zmierila sa s Bohom.

Lauru pochovali v Nequéne. V 50-tych rokoch 20. storočia začal kanonizačný proces. V tom čase boli Laurine pozostatky prenesené do mesta Bahía Blanca v južnej Argentíne. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1988.

zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/laura-vicuna/

Lyžiarsky výcvik CZŠ sv. Dominika Savia

V nedeľu 13.januára poobede sa 32 detí a 4 inštruktori vydali počas hustého sneženia na lyžiarsky výcvik na Martinské Hole alias Martinky. Na chatu Magistrát nás vyviezli od autobusu tri zberné taxíky, ktoré by to bez reťazí asi nedali. Tam sme sa po úvodnej večeri rozdelili do troch skupín: Aďa Kubová a Aďa Behanová si vzali začiatočníkov, sr. Danka Oremová pokročilých a don Vlado Plášek tých, čo už mohli jazdiť sami.

Hneď prvý deň, pondelok, sme plní nadšenia v lyžiarskom oblečení prišli na svah a zistili sme, že vleky v ten deň nepôjdu. V noci totiž padol strom na elektrické vedenie a porucha sa len pomaly odstraňovala. Skupina začiatočníkov teda trénovala základy, ostatní sme mali náhradný program: stúpanie po svahu „stromčekovým štýlom“ a jedna jazda smerom nadol.

Niektorým to predsa nedalo (Peťo, Tomáš, Vlado) a išli na druhú jazdu + dobrodružná výprava na lyžiach cez lesík, kde bolo asi 2 metre snehu.

Poobede skupina explorerov (Tamča, Aneta, Tomáš, Janko, Tomáš, Peťo, Marek, Dominik, Vlado) plní nádeje zlyžovali až ku spodnej stanici lanovky, kde zistili, že elektrina už síce je, ale vleky aj tak dnes nepôjdu. A tak sme sa vydali pešo hore naspäť do chaty. Zvládli sme to.

Potom ešte niektorí vyhĺbili tunel, cez ktorý sa dalo prejsť asi 3-4 metre…

Večer sme mali spoločné hry: Voľné miesto po pravej ruke… Vymenia sa tí… Preteky spacákov… Klub Margarétka… Pištolníci…

V utorok už vleky išli a my sme sa vydali na svah. Poloprázdny svah nám umožnil zalyžovať do sýtosti a niečo nové sa naučiť.

Program bol vždy rovnaký: o 8.00 ranná modlitba a raňajky, rozcvička, okolo 9.00 na svahu lyžovanie, 12.00 obed, oddych, okolo 14.00 lyžovanie do 15.30, o 17.30 sv. omša a večera a potom večerný program do 21.00. V tento večer sme hrali spoločenské hry.

V stredu sme lyžovali v takej hmle, že miestami nebolo vidno kam vlastne ideme. Ešteže máme aj sluch.

Večer sme blahoželali naším dvom oslávencom Tomášovi Benkovi a Lucke Porubanovej k narodeninám a pozreli film.

Ešte pred filmom však naši deviataci (Tomáš, Marek, Dominik a Peťo) pripravilia a zorganizovali kvíz s troma kategóriami: Lyžovanie, Film a hudba, Sväté Písmo. Ďakujeme :)

Vo štvrtok bol highlight celého lyžiarskeho výcviku. Počasie bolo nádherné. Začiatočníci išli aj na sedačkovú lanovku. Pokročilí a najlepší si vyskúšali všetky možné svahy a cestičky, ktoré Martinky ponúkajú a zdokonaľovali svoj lyžiarsky štýl.

Naobed nás navštívila pani riaditeľka Monika Pastieriková a don Pavol Piatrov a priniesli aj sladké odmeny. Večer sme mali vyhodnotenie lyžiarskeho výcviku.

V piatok sme ešte doobeda lyžovali. Súčasťou tohto dňa boli aj lyžiarske preteky:

Najlepší: 1. Tomáš Pecko, 2. Marek Moško, 3. Tamara Kubová

Pokročilí: 1. Filip Ondráš, 2. Andrej Prosňanský, 3. Tobias Lacher

Začiatočníci: 1. Zuzka Zubová 2. Matej Burian, 3. Miriam Hírešová

Naobed sme sa už len naložili do áut plní vďačnosti Bohu, dospelákom, pani zdravotníčke aj všetkým zúčastneným, s ktorými sme zažili krásnych 5 dní v prostredí Lúčanskej Malej Fatry.

autor: Vlado Plášek sdb

Deviatnik k don Boscovi

Zajtra začína deviatnik k don Boscovi. Dajte si už dnes úmysel, na ktorý sa chcete modliť. A každý deň si don Bosca krátkou modlitbou pripomeňte :)

Laura párty pre deti

Aj tento rok sestry saleziánky  spolu s animátormi  prichystali oslavu na počesť blahoslavenej Laury Vicuňovej. V nedeľu 20. januára bolo popoludnie v oratóriu Laura venované deťom, ktoré bližšie spoznali život tohoto výnimočného dievčaťa.

Jej veselé, ale náročné detstvo priblížili zaujímavé hry, ktoré deťom a ich rodičom vyčarili úsmev na tvári.

Prvá hra, ktorá odštartovala oslavu bola súťaž vo fúkaní balónov. Snažili sa nafúkať čo najväčší balón. Keďže Laura pochádzala z chudobnej rodiny a zaobstarať jedlo na každý deň bolo pre nich veľmi ťažké, ďalšou úlohou detí bolo zozbierať čo najviac potravín, aby pomohli Laurinej rodine. V dobe, v ktorej žila Laura ešte nepoznali počítač a mobil a jedinou zábavou boli hry, ktoré si samy vymysleli. Preto deti mali vytvoriť čo najdlhšiu cestu z papiera.

Za zvládnuté hry a súťaže si nakoniec každé dieťa vychutnalo sladkú cukrovú vatu.

Nechýbali ani tance, napríklad stoličkový tanec, „belgičák“ a mnohé ďalšie, ktoré deti poznajú z táborov. Jednoducho povedané, každý si prišiel na to svoje. 😊

Pre hladné deti tu bolo zasa prichystané chutné občerstvenie.

Nakoniec oslavu ukončili modlitbou a požehnaním.

AUTOR ČLÁNKU: Jaro Minárik FOTO: Veronika Jankechová

Laura Párty Pre Animátorov

Každý rok si spomíname na Lauru Vicuňovú v podobe Laura párty. Tak to bolo aj tentokrát. A keďže združenie Laura pôsobí 25 rokov nielen na Slovensku, ale aj v Dubnici nad Váhom, mali sme teda čo oslavovať. Ako na každej párty, ani tu nebola núdza o zábavu v podobe spoločných hier, smiechu, tanca a taktiež dobrého jedla. A aby sme si oprášili alebo načerpali nové vedomosti o Laure, nechýbal aj kratučký kvíz, pri ktorom sme sa poriadne zasmiali. Veľká vďaka patrí sestrám saleziánkam, animátorom a samozrejme našej Laure, ktorá je pre nás veľkým vzorom.

Autor článku: Veronika Kuľhová

Výročná konferencia Saleziánov Spolupracovníkov ASC

Rok sa stretol s rokom a tak ako vždy v tomto období členovia Združenia Saleziánov Spolupracovníkov (ASC) pri stredisku Dubnica nad Váhom zažili požehnaný čas svojej výročnej konferencie, ktorá prebehla 12. januára 2019.

Konferencia sa začala slávením svätej omše v kostole svätého Jakuba. Hlavným celebrantom bol direktor miestnej komunity saleziánov don Pavol Piatrov a koncelebrantami bol delegát pre saleziánsku rodinu don Anton Červeň. Počas homílie z úst delegáta sme mohli počuť slova povzbudenia aby sme s odvahou žili svoje sameziánske povolanie a pomáhali budovat spoločenstvo svätosti.

Počas svätej omše si prítomní členovia združenia obnovili svoje prísľuby, čím sa opätovne zaviazali usilovať sa o prežívanie evanjeliového Projektu apoštolského života Združenia saleziánov spolupracovníkov, aby sme takto obnovení pod vedením Panny Márie Pomocnice boli vernými Kristovými učeníkmi v Katolíckej Cirkvi.

Po svätej omši sme sa presunuli do Katolíckeho domu, na „pracovnú časť“ konferencie. V krátkosti sme hodnotili našu činnosť, zástupca Provinciálnej Rady Stanislav Mihalovič nám predstavil nové heslo od hlavneého predstaveného na rok 2019 – Svätosť je aj pre Teba, diskutovali sme o možnostiach a spôsoboch a tiež potrebách, ktoré by nám ukazovali kde a ako smerovať našu činnosť a prítomnosť v Dubnici.

Dôležitým bodom programu tohtoročnej konferencie bola voľba Miestnej Rady na nadchádzajúce trojročné obdobie. Miestnu radu tvoria štyria radcovia, laici z členov združenia ASC a miestny delegát pre saleziánsku rodinu don Anton Červeň. Novozvolenými radcami na roky 2019-2021 sú Stanislav Farský ako koordinátor a ďalej Miroslav Červený, Bibána Kulová a Anna Lukáčová. Nech su vedení Duchom Svätým a sprevádzaní pomocou od všetkých členov združenia.

Ostatný čas sme venovali už voľnej diskusii, zdieľaniu sa medzi sebou, osobným svedectvám… v príjemnom kruhu našej rodiny ASC.

Nech je táto konferencia daľším povzbudením pre nás, pre náš duchovný rast ako Saleziánov Spolupracovníkov, ale hlavne daľším odrazovým mostíkom do apoštolátov milých Bohu a potrebných v našom stredisku, v našej farnosti. Zverujeme všetko pod ochranu a pomoc našej vernej Panny Márie a našemu zakladateľovi svätému Jánovi Boscovi.

Stanislav Farský

Koordinátor ASC, stredisko Dubnica nad Váhom.

Miništrantský florbalový turnaj v Novej Dubnici a v Bolešove

Naši miništranti počas vianočných prázdnin nezaháľali duchovne, ale ani telesne. V duchu hesla „V zdravom tele zdravý duch“ sa zúčastnili hneď dvoch florbalových súťaží. Najprv si zmerali sily 27.12. v priateľskom zápase s chlapcami v Novej Dubnici. Treba povedať, že súperi boli o nejaký rok-dva starší. To však neodradilo trénerov Jakuba Harňáka a Tomáša Pecka, aby chlapcov povzbudili a počas obidvoch vzájomných zápasov ich múdro viedli. Prvý zápas skončil nerozhodne 4:4, keď skóre otváral mladučký Andrej Poruban. Predĺženie neprinieslo rozuzlenie, až trestné strieľania rozhodli o našom víťazstve, keď víťazný gól vsietil Samko Chalupka. Druhý zápas vyhrali naši florbalisti 6:2. Ďakujeme Marekovi Michalenkovi z Novej Dubnice za organizáciu zápasu.

Turnaj v Bolešove organizoval miestny pán farár Štefan Kľúčik. Pomáhali mu mnohí mladí z farnosti. Prišli 4 staršie tímy: Nemšová, Beluša, Bolešov a Dubnica nad Váhom. Náš tím obsadil po jednej výhre a dvoch prehrách skvelé 3. miesto. Musím však doplniťť, že druhý zápas, ktorý sme prehrali tesne 1:2 bol ohodnotený ako najlepší na turnaji a súper bol nielen o 5-6 rokov starší, ale aj vzrastom prevyšoval našich deviatakov. Mladší odohrali tri vzájomné zápasy proti miestnemu tímu mladších. Jedenkrát sme remizovali a dvakrát prehrali. Chlapci hrali dobre, ale uázala sa výhoda pravidelnejších tréningov súpera.

autor: Vlado Plášek sdb

Viktória Tarabová koncertovala v Dubnici

Na sviatok Zjavenia Pána zorganizovalo mestské kultúrne stredisko v Dubnici nad Váhom koncert mladej talentovanej speváčky a hudobníčky Viktórie Tarabovej. Odohral sa v dubnickom kaštieli za prítomnosti primátora mesta Mgr. Petra Wolfa. Viktóriu hudobne doprevádzali na klávesoch a cajone Michal Granát, na gitare Filip Siekel a na husliach Vladimír Bačík. Mnohých mladých z nášho strediska, ktorý prišli na koncert oslovili hlboké texty, ktoré si speváčka sama skladá a úprimnosť prejavu. Diváci dokonca mohli navrhnúť názov jednej skladby, ktorú zahrala. Mnohí prirovnávajú Viktóriu Tarabovú k Sime Martausovej pre podobný štýl hudby a pre vieru, ktorá sa odráža v jej prejave.

Link na jednu pieseň z koncertu:

Link na jej najznámejšiu skladbu:

Ján Drgoň SDB

Pripomíname si 50. výročie smrti don Titusa Zemana

„Aj keby som stratil svoj život, nebolo by to márne,

ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol,

stal kňazom namiesto mňa.“

bl. Titus Zeman

 

8. januára si pripomíname okrúhle výročie smrti slovenského mučeníka za duchovné povolania, blahoslaveného Titusa Zemana.

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch pri Bratislave: je prvým z 10 detí. Keď mal 10 rokov, po detstve, ktoré bolo poznačené častými zdravotnými problémami, sa na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdraví. V ten deň jej Titus v tajnosti svojho srdca prisľúbil, že „bude navždy jej synom“, dajúc do tohto vyjadrenia pevné predsavzatie zasvätiť sa.

Do národnej svätyne, ktorá jej je zasvätená, len krátko predtým (v roku 1924) prišli synovia dona Bosca. Titus sa vtedy rozhodne stať sa saleziánom kňazom. Dva roky vzdoruje opozícii rodiny (príliš chudobnej na to, aby mu mohla platiť štúdiá), tiež miestneho farára, ba aj samotného direktora saleziánskeho diela v Šaštíne, dona Jozefa Bokora, ktorý má obavu vzhľadom na jeho mladý vek: „Tu nemáme takých malých ako si ty. Čo urobíme, keď budeš plakať a budeš sa chcieť vrátiť k mamičke?“, pýta sa Titusa don Bokor. Ale Titusa to nepopletie: odpovie, že mamou mu bude Panna Mária Sedembolestná a presvedčí dona Bokora týmito slovami: „Robte čo chcete, ale prijmite ma sem.“

Bolo nemožné vyhovoriť mu to. Rodine Titus povedal: „Ak by som zomrel, peniaze by ste použili na môj pohreb. Prosím vás, aby ste ich použili pre moje štúdiá.“ Rodina teda predala malé pole, pomohli jej niektorí dobrodinci a podporovali Titusa počas dlhých rokov štúdií smerom ku kňazstvu. Novicom bol v r. 1931, prvé sľuby skladal 6. augusta 1932 a večné sľuby 7. marca 1938. Teológiu študoval v Taliansku, v Ríme a v Chieri pri Turíne. Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1940 v Turíne a keď sa potom vrátil do vlasti, predstavení ho požiadali, aby študoval chémiu a prírodné vedy. Vyučoval potom v rozličných saleziánskych inštitútoch, zatiaľ čo v pastorácii podporoval aj diecézny klérus a stal sa tiež kaplánom jednej ženskej rehoľnej kongregácie. Človek silnej vôle, pevného zdravia, pokorného a diskrétneho charakteru, radostný, schopný vytvárať pevné vzťahy spolupráce a priateľstva.

Don Titus Zeman je však predovšetkým salezián kňaz. A tak, keď v r. 1946 – po dráme druhej svetovej vojny a ťažkých rokoch prechodu, ktoré nasledovali – komunistická moc, ktorá sa vo vlasti už zakoreňovala, žiada odstránenie krížov zo školských tried, Titus, ako profesor v Trnave, sa s niektorými inými postavia proti: doplatí na to prepustením, no z celého Slovenska mu prichádzajú blahoprajné listy a pohľadnice za to, že sa postavil na obranu Kristovho kríža.

Rovnakou pripravenosťou sa vyznačil niekoľko rokov po tom. Na Slovensku, ktoré stále viac kontroloval komunistický režim a Cirkev tvrdo prenasledoval: nútené väznenie rehoľníkov v koncentračných kláštoroch, vykonštruované súdne procesy predovšetkým s biskupmi, oddelenie mladých rehoľníkov od ich predstavených… Titus Zeman sa stane, spolu s ďalšími, medzi ktorých patrí don Ernest Macák, zodpovedným za odvážny skutok záchrany duchovných povolaní. Don Ernest zostal na Slovensku, aby pomáhal tým, ktorí tu zostanú, prijímal obnovovanie rehoľných sľubov, animoval mladých a nedovolil, aby im bola ukradnutá nádej. Don Titus, koľkých sa len dalo, tajne sprevádzal cez rieku Moravu a Rakúsko do Talianska, aby mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Mali byť pripravení vrátiť sa do vlasti hneď, ako by boli minimálne signály pádu komunistického režimu.

Tak Titus zorganizoval tri prechody: jeden medzi augustom a septembrom 1950; ďalší v októbri 1950; a posledný v apríli 1951. Medzitým sa aktivita záchrany saleziánskych povolaní stala kanálom, cez ktorý sa pokúsil zachrániť aj prenasledovaných diecéznych kňazov. Po tom, ako ho k tomuto počinu povzbudil vtedajší hlavný predstavený saleziánov don Pietro Ricaldone, ktorého stretol v Turíne, a po tom, ako prekonal ťažkú chvíľu osobnej skúšky „temnej noci“ v januári 1951 v Linzi, keď čakal na vhodné okolnosti návratu do vlasti, bol Titus Zeman spolu s mnohými ďalšími v apríli 1951 zatknutý.

Vykonštruované obvinenia boli: špionáž a velezrada. Prokurátor pre neho žiadal trest smrti. Ale Titusova povesť, a vôľa režimu „nevytvárať mučeníkov“, priniesli zmenu trestu na 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv. Trinásť rokov Titus znáša väzenie, ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mírov, Valdice a Jáchymov so svojom strašnou „Vežou smrti“, kde bol určený na manuálne drvenie rádioaktívneho uránu, to boli miesta kalvárie Titusa Zemana.

Jeho osud sa prelína so svedectvami viery mnohých iných: blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, Boží služobník Michal Buzalka, Ján Chryzostom Korec – neskôr kardinál, don Alfonz Paulen, don Ernest Macák (zomrel v r. 2016 sprevádzaný chýrom svätosti). Titus nebojoval viac ako oni: ale s nimi a spolu s nimi, špecifickým spôsobom, ktorý sa od neho žiadal.

V roku 1964 režim Titusa podmienečne prepustil na slobodu, stále je však trápený, sledovaný a nakoniec sa s ním jednalo ako s pokusným králikom. Zomrel 8. januára 1969. Niekoľko mesiacov potom, v revízii rozsudku padli ako nepravdivé potupné obvinenia, ktoré režimu slúžili ako nástroj na prenasledovanie. V r. 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného, zatiaľ čo aj niektorí z jeho prenasledovateľov sa na konci svojho života obrátili a priblížili k Cirkvi, ba žiadali (niekedy aj verejne) odpustenie zla, ktoré mu urobili.

Dnes samotná Cirkev číta život Titusa Zemana v pojmoch mučeníctva: to najvyššie svedectvo dané z lásky na obranu viery. Jeho smrť bola zapríčinená násilnými skutkami prenasledovateľa, z nenávisti k samotnej viere, ktoré jasným spôsobom viedli k skráteniu jeho života.

V r. 2010 sa začal proces blahorečenia a svätorečenia Titusa Zemana.

V pondelok 27. februára 2017 Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve dona Titusa a umožnil jeho blahorečenie.

Titus Zeman bol vyhlásený za blahoslaveného 30. septembra 2017 v Bratislave.

Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás!

(zdroj: tituszeman.sk)