Vianočné trhy sú už za nami

Už pár týždňov dozadu sa na Cirkevnej škole sv. Dominika Savia v Dubnici nad Váhom ukázali veľmi šikovné ruky a ich počet postupne vzrastal. Žiakom, učiteľom, ba aj viacerým rodičom vychádzali spod rúk zaujímavé výrobky. Boli to pohľadnice, ozdoby, medovníky a ešte všeličo iné. Každý prispel svojou troškou. Už tu sa vytvárala pekná rodinná atmosféra. Ale prečo taký ruch?

Vyvrcholilo to na druhú adventnú nedeľu 9.12.2018. Všetko to boli prípravy na Vianočné trhy. Celé nedeľné predpoludnie bolo v katolíckom dome pri kostole sv. Jakuba celkom rušno. Ľudia mali možnosť pokochať sa v tejto výstave pestrých nápadov, odniesť si domov to, čo ich najviac oslovilo a tým podporiť našu školu. Miestami sa tu ozývali sympatické výkriky: „Lokše!“, ktoré pozývali k malému občerstveniu. Rovnako milé bolo aj občerstvenie pri kávičke či čaji a zákuskoch v rohu miestnosti.

„Je to taká pekná rodinná akcia,“ zhodnotila tento čas jedna staršia pani. Žiaci (aktuálni aj bývalí), učitelia, rodičia a ďalší priatelia školy dodali tomuto podujatiu sympatický rodinný nádych. Ďakujeme zo srdca všetkým a prajeme požehnané sviatky.

                                                                                                                            -fm-

                        

   

 

„Svojím anjelom dá príkaz o Tebe, aby si si neuderil nohu o kameň.“

A tak sa to partia mladých (i starších) odvážlivcov vybrala overiť na Martinskú ferratu – zaistený skalný chodník.

Spoločná eucharistia (a káva z automatického kávovaru) sa ukázali ako vhodný začiatok a že zmysel pre humor nechýba ani vozidlu sa ukázalo, keď sa pokazilo priamo pri domovskom servise. Po chvíľkovej low-cost oprave stavili skôr na vieru ako opravu samu a čoskoro začal výstup. Keďže predchádzajúcej noci popršalo, mokré a šmykľavé nebolo iba koryto potoka, v ktorom sa ferrata nachádza, ale všetko.

Na rozdiel od počasia, ktoré sa stále zlepšovalo sa náročnosť chodníka postupne stále stupňovala a čoskoro prišlo i na rebríky, kovové stupy a laná. Odmenou bol o to väčší zážitok a zadosťučinenie. Cestou prebehlo pár neformálnych dialógov (i slivka) s ostatnými turistami. Na vrcholovej fotke, vďaka Bohu, je počet osôb rovnaký ako na úvodnej, lebo „On nie je Bohom mŕtvych, ale živých“. „Škoda, že som si nezobral svojho šarkana“ – vypovedal jeden zo zúčastnených, keď sa na vrchole Martinských holí ujal neúprosný vietor sušiť dopotené šatstvo.

Počas zostupu turisti pozdravili P. Máriu sv. ružencom a o chvíľu neskôr, počas návštevy Martinského národného cintorína, snáď ubudlo z očistca zopár svätých duší. O ceste späť Vám autor tohoto článku veľa povedať nevie, „lebo on dáva svojím miláčikom spánok“.

autor: Michal Granát

Turistika, ktorá rozprúdila adrenalín v tele

Dážď, hmla, ťažké a tmavé oblaky. Takto to vyzeralo ráno v tretí novembrový deň.  Všetko nasvedčovalo tomu, že sa to zruší. Všetko vyzeralo, že je márne. Ale nie tak to nebolo. Bol tu záblesk optimizmu, že počasie sa umúdri a bude hrať na strane turistov.

Turistika, slovo, ktoré niektorým naháňa strach iných povznáša bližšie k výšinám. Alebo inak. Kto by sa vybral na martinskú ferratu? V novembri?  No predsa naši saleziáni spolu so svojimi animátormi a spolupracovníkmi.
Prečo práve ferrata? Proste, už ich nudí chodiť po vyšlapaných chodníkoch, chceli rozpumpovať krv v žilách, zažiť adrenalín. Nie nebolo to až také hrozné. Ale to už predbieham. Prejdeme si to všetko po poriadku.

Vibramy obuté, účasť na spoločnej svätej omši dobrovoľná – napriek tomu sa jej všetci zúčastnili. Raňajkami u saleziánov zasýtený a nabitý elánom sa vydali na cestu. Najprv do Martina, presnejšie Martinské Stráne. Dokopy siedmi odvážni turisti, možno aj pútnici. Odtiaľ začala pravá turistika. Ich cieľ boli Martinské hole (lyžiarske stredisko). Áno, optimizmus sa vyplatil. Nebo prežiarili slnečné lúče. Spočiatku to bola prechádzka ružovou, ale ešte stále mokrou záhradou. Niekedy sa objavili drevené mosty ponad horský potôčik, sem-tam sa pokĺzla noha.Nič ťažké. Zatiaľ žiadne straty na životoch.

Asi po jeden a pol hodine sa tu objavili prvé skaly. Neskôr železné rebríky a nakoniec skaliská. Tu sa výprava zastavila. Dostali sa na križovatku. Možnosť voľby. Ľahšia trasa alebo ťažšia? Voľba padla na tú ťažšiu. Ozajstná ferrata. Určite by ste radi chceli vedieť, čo je tá ferrata. Ferrata je zaistená cesta železnými lanami. Pre zvýšenie bezpečnosti sa niektorý istili svojimi vlastnými. Liezli po skale ponad zurčiaci vodopád až na jej vrchol, odkiaľ sa už bez istenia dostali najprv po náročnejšej a neskôr po lesnej ceste do lyžiarskeho strediska. Tam si oddýchli, pojedli chutný obed a pokochali sa nádherným výhľadom na Martin, Vrútky a okolité vrchy pokryté farbami jesene.

Po namáhavej ceste nahor, sa vybrali cestou nadol. Na miesto odkiaľ začali. Ale nebojte sa! Nie už po takej náročnej trase. Vybrali si cestu cez les. O niečo ľahšiu.

Keď sa vracali naspäť domov, zastavili sa v Slovenskom národnom cintoríne v Martine. Odtiaľ sa unavení, ale šťastní s prírodou v srdci a na topánkach vydali do Dubnice. Za nádherné počasie, zážitky a ochranu počas túry patrí veľká vďaka Pánu Bohu a Panne Márii.

autor: Jaro Minárik

Jesenná školská „gulášpárty“

V piatok 19. októbra bolo na školskom dvore našej CZŠ s MŠ sv. Dominika Savia mimoriadne živo. Prišli mladší aj starší, deti, rodičia aj priatelia školy aby spolu strávili krásne popoludnie. Rada rodičov totiž zorganizovala ďalší ročník už tradičnej „Jesennej guľášovice“.Cieľom nebolo „najesť sa“, ale vytvoriť možnosť stretnúť sa „len tak“, neformálne a stráviť spolu pekný čas. A to sa aj podarilo. Jasné, okrem rozprávania bolo aj čo zjesť a vypiť. Deti sa vyšantili na troch veľkých nafukovacích atrakciách, dospelí pri pohľade na toľkú „energiu“ mohli tiež kus načerpať.

Ďakujeme všetkým, ktorí túto krásnu akciu pripravili a tešíme sa na ďalšie takéto stretnutie o rok.

p.

Učiteľské Duchovné cvičenia 2018

Duchovné cvičenia. Privilegované dni, kedy sa dávajú „na bok“ všetky starosti, lebo všetok čas je vyhradený pre tajomný vzťah „Boh a ja“. Pedagogický zbor z našej CZŠ s MŠ sv. Dominika Savia mal možnosť prežiť takýto čas od 11. do 14. októbra na chate Kamilka v Oščadnici. Kazateľom bol don Pavol Piatrov sdb, duchovný správca školy.

Krásne prostredie, výborná strava, nádherná jesenná príroda a príjmné počasie babieho leta podporovali snahu o úprimnú modlitbu.

A výsledky? Ukáže čas… :)

 

Zažili sme prímestský tábor „Preles 2018“

Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia privítala 32 detí na prímestskom tábore. Ochotné pani učiteľky a niekoľko rodičov pripravili zaujímavý program.

 Prvý deň sa deti rozdelili do piatich skupín: Senyory, Ikea, Pracujeme na tom, Dračice a Príšerky, v ktorých pomohli ako animátori starší žiaci. Skupinky si vymysleli pokrik a vlajku, mali sme sv. omšu a zahrali sa hry vonku. Druhý deň sme putovali pešo do Nemšovej, okúpali sa a večer bola opekačka na cirkevnej škole, podvečerná hra a skúška odvahy zakončená nocovačkou pod hviezdami. Tretí deň sme mali olympiádu, v ktorej zvíťazili všetci. Štvrtý deň bol výlet vlakom do Žiliny, výstup na rozhľadňu Dubeň a lezecké aktivity v miestnom lezeckom stredisku “Preles”.

Tak sa volal aj celý prímestský tábor “Preles 2018”. Posledný deň bola už tradičná mestská hra, a počas záverečnej sv. omše mnoho detí pristúpilo aj ku sv. zmierenia. Na záver bolo vyhodnotenie spojené s odovzdávaním cien a pekných skupinových fotiek. Vďaka všetkým zúčastneným a tým, ktorí akokoľvek prispeli k príprave a priebehu celého tábora.

(Vladimír Plášek sdb)

Bodka za školou

V piatok 22.6.2018 od 15:00 sme oslávili MDD a rozlúčili sa so školou. Začiatkom týždňa hlásili meteorológovia hrozné počasie. „Bude pršať celý deň!“ A čo teraz? Čo budeme robiť? Jednoduchá rada: „Modlite sa za dobré počasie.“ Hádajte, čo sa stalo?! Slniečko svietilo, schovalo sa za mraky, potom zase svietilo a zase sa schovalo, ale NESPADLA ANI KVAPKA. Vôbec nepršalo. Boh sa o nás postaral!

Pani riaditeľka Pastieriková otvorila podujatie úvodným slovom. Deti sa vyšantili na rôznych nafukovacích atrakciách, dobývali more na pirátskej lodi, krútil sa im svet v plastovej zorbing guli a vyšplhali sa na horolezeckú stenu. Rodičia si pochutili na grilovaných špekačkách, podávala sa kofola, čaj a vynikajúca šmolková cukrová vata.

Na školskom dvore vládla super nálada, ozýval sa smiech detí a štebotanie rodičov a priateľov školy. Bolo tu cítiť rodinné prostredie. Takéto akcie zbližujú ľudí a vytvárajú tu na zemi krajšie a lepšie miesto.

(Mgr. Denisa Chudová)


Úspešné testovanie našich deviatakov

Deviataci v ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia dosiahli výborné výsledky v Testovaní 9-2018. V predmete Slovenský jazyk obsadili 1. miesto spomedzi všetkých ZŠ v meste Dubnica nad Váhom, ako aj 1. miesto v okrese Ilava. Žiaci dosiahli  priemernú percentuálnu úspešnosť 73,5%, čo je o 10,5 % lepšie, ako národný priemer na Slovensku.

V predmete matematika s rozdielom pár desatín obsadili 3. miesto v meste Dubnica nad Váhom a 5. miesto v okrese Ilava. Priemerná percentuálna úspešnosť žiakov našej školy je 60 %, čo je o 4,1% viac, ako národný priemer.

Dosiahnuté výsledky svedčia o výbornej úrovni školy ako aj aktívnej príprave žiakov. Gratulujeme!

Bežali sme o dušu na SAVIO RACE

Sviatok sv. Dominika Savia, patróna saleziánskej komunity a cirkevnej školy, sa v Dubnici nad Váhom rozhodli osláviť netradičným spôsobom.  Zahájili prvý ročník SAVIO RACE alebo inak povedané „drsné preteky“, ktoré zocelia každého chlapca a dievča. Súťaž sa konala  za novým kostolom sv. Jána Bosca dňa 5. mája. Trať plná rôznych zaujímavých prekážok merala vyše 1100 m. Na tejto akcii sa zúčastnilo 42 nebojácnych detí  spolu so svojimi rodičmi, ktorí bez prestania povzbudzovali svoje ratolesti.

Slnko hrialo, adrenalín rozpumpoval krv v žilách, songy „rozhecovali“ súťažiacich, dobrá nálada a hlavne bojovný duch chlapcov a dievčat. To všetko ich pripravilo bežať  „o dušu“ po stopách Dominikovho života. Bežecká trať pozostávala z desiatich prekážok, ktoré stvárňovali výzvy a ťažkosti z Dominikovho svätého života. Pretekári museli napríklad ťahať a prevaľovať pneumatiky, podliezať pavučinu, prejsť cez blatovú jamu… Nechýbala ani strelnica, kde museli papierovou guľou trafiť plastové fľaše. Za každú netrafenú strelu sa bežalo trestné kolo.

Pre tých, ktorí nepretekali, boli pripravené atrakcie ako nafukovací hrad, jazda na poníkovi či gladiátorský ring. Celý čas panovala dobrá nálada, na obed sa podávali chutné párky, vytvorila sa nezabudnuteľná rodinná atmosféra.

Pretekári sa pasovali s prekážkami húževnato, preukázali nevýslovnú šikovnosť a silu. Behali sebavedome a na niektorých sa usmialo aj šťastie a obsadili medailové pozície.

Opýtali sme sa niektorých rodičov, súťažiacich a organizátorov na ich postrehy a zážitky z tohto podujatia:

„Akcia bola skvele zorganizovaná. Naše dievčatá sa tento rok ešte neodvážili súťažiť, hoci najmenšia by aj chcela, ale tá zase nespĺňala vekový limit. Sprievodné atrakcie nás zabavili, stretli sme kopec kamošov, zasmiali sa, povzbudili tých, ktorí súťažili a zatancovali si na Bobeho hitovky.“ (Petra Babulíková)

„Veľmi sa mi páčila táto akcia. Obdivovala som všetky vekové kategórie, ako dokázali bojovať na tak dlhej a ťažkej trase. A tiež ma povzbudili všetci dobrovoľníci a spolupracovníci, ktorí sa nasadili do práce a služby druhým. Veľká vďaka našim saleziánom. A tiež dobrému Bohu za stále zlepšujúce sa počasie.“ (Ela Holá FMA)

„Bola to oslava nášho malého veľkého patróna Dominika vo veľkom štýle! Dnes, vďaka tomu, že sme „bežali o dušu“, sme mohli okúsiť chuť radostnej svätosti.“ (Peter Štellmach SDB)

„Podľa mňa to bol veľmi dobrý nápad zorganizovať túto ,,race“.  Veľmi sa mi páčila trať nakoľko bola urobená podľa Dominikovho života. Ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii a samozrejme aj samému Dominikovi, že mňa aj všetkých, čo súťažili, sprevádzali.“ (Tomáš Pecko)

Medailovým víťazom gratulujeme a prajeme všetkým, aby neprestávali „bežať o dušu“ aj naďalej presne tak ako Dominik Savio. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým dobrodincom (od pokosenia ihriska až po zábery z dronu), chlapom z Champion.Clubu, animátorom, saleziánskej rodine, rodičom, súťažiacim a tiež Bohu, ktorý požehnával toto radostné podujatie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

(text: Jaroslav Minárik / foto: Mária Badačová a neznámy kamarát s dronom)


Príď bežať o dušu na SAVIO RACE

V sobotu 5. mája 2018, deň pred sviatkom sv. Dominika Savia, pozývame všetkých chlapcov a dievčatá narodených r. 2000-2011 zmerať si svoje sily na preteky cez zaujímavé prekážky SAVIO RACE. „Bežať o dušu“ sa bude ako časovka jednotlivcov na vyznačenom okruhu v areáli Kostola sv. Jána Bosca (Hasičská ul. 9).

Prihlásiť sa môžeš – so súhlasom rodičov – cez SAVIO RACE – PRIHLÁŠKA alebo na mieste v deň súťaže. Podujatie má podporu saleziánskych dobrodincov a dobrovoľníkov, štartovné sa preto neplatí.

V deň súťaže pri prezentácii je potrebné preukázať sa kartičkou poistenca pre overenie veku, resp. pre prípad úrazu. Prezentácia súťažiacich (prevzatie štartovného čísla…) začína o 10:00.

Tešia sa na vás organizátori 1. ročníka SAVIO RACE

saleziáni, saleziánky, animátori, ZŠ sv. Dominika Savia, Champion.Club

Kontaktná osoba

Pavol Piatrov SDB
+421 904 575 747
piatrov@gmail.com

Učiteľská púť do Krakova

Ráno v posledný aprílový deň bolo pred Kaťákom rušno. Učitelia sa spolu s niektorými rodinnými príslušníkmi chystali za hranice Slovenska. Ich kroky, teda skôr kolesá aut viedli do kráľovského mesta Krakov. Tu okrem ich púte prebiehali PGSI, kde súťažili aj slovenskí športovci. Viac o PGSI sa dočítate tu.

Po úvodnej sv. omši v saleziánskej kaplnke nasledovala prechádzka po Misijných chodníčkoch. Je to prehliadka skoro celého (misijného) sveta, nájdete ju v saleziánskom stredisku v Krakove. Cez odborný výklad misijnej dobrovoľníčky sa dozvedeli o živote kmeňoch v Afrike, Papui, Eskimákoch (ktorí sa správne nazývajú Inuiti), Indiánoch v USA, v Peru a tiež o živote v slumoch.

Nasledovala prehliadka centra Krakova, kde najdôležitejšou časťou prehliadky, bolo nájsť zmenáreň. Po uspokojení týchto potrieb už boli sústredení na krátky výklad dona Pavla Piatrova, ktorý tu študoval. Najznámejšou zastávkou na prehliadke bol Rynek Glowny, ktorý netreba približovať. V závere dňa si učitelia mohli vychutnať atmosféru nočného Krakova, ktorá bola veľmi príjemná.

Druhý deň začal sv. omšou v kaplnke saleziánskeho kostola, kde slúžil jednu zo svojich primičných omší, dnes už svätý Ján Pavol II.. Po nej nasledovala prehliadka Wawela, konkrétne Wawelskej katedrály, ktorá je zasvätená sv. Stanislavovi a sv. Václavovi. Následne posilnení obedom v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Łagiewnikoch absolvovali prednášku o sv. sestre Faustíne a Božom milosrdenstve. Počas pobytu v Sanktuáriu sa zúčastnili korunky Božieho milosrdenstva, ktorý tu mal neopakovateľnú atmosféru. Posilnení Božou milosťou bol čas vrátiť sa späť domom. Ešte krátka zastávka v Starej Bystrici a ide sa späť do plného pracovného nasadenia medzi deti.

Klára Kubištelová

(Foto: Klára Kubištelová, Eva Grúliková)